Zmeny, ktoré sa po 1. júli 2016 dotknú detí v civilnom súdnom konaní
S ohľadom na špecifickosť agendy vyberáme najdôležitejšie zmeny dotýkajúce sa postavenia detí v civilnom súdnom konaní. Do súdnej praxe ich od 1. júla 2016 prináša Civilný mimosporový poriadok a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.
Civilný mimosporový poriadok
Nová zásada o najlepšom záujme maloletého dieťaťa a informovanosti
Civilný mimosporový poriadok osobitne zvýrazňuje, že súd koná v najlepšom záujme dieťaťa a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
Účasť prokurátora v konaní
Podľa Civilného mimosporového poriadku prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod manželstva. Výnimkou je však situácia, ak je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Vtedy môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti.
Povinnosť zisťovať názor dieťaťa
Súd bude povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého.
Posilnenie participačného práva dieťaťa
V prípade, ak sa to neprieči účelu konania, je súd povinný maloletého informovať o prebiehajúcom konaní. Ide o taký postup súdu, ktorý umožňuje výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi dieťaťom a dospelými na základe vzájomného rešpektu. Bude iba úlohou súdu zvoliť vhodný procesný úkon, primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého, ktorý mu umožní pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.
Nový model tzv. procesného opatrovníka dieťaťa
Civilný mimosporový poriadok obsahuje osobitnú úpravu, pokiaľ sa týka ustanovenia opatrovníka maloletému. V súlade s § 117 Civilného mimosporového poriadku, „ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“
Pribratie právno-ochranného subjektu na stranu dieťaťa
Súd bude môcť pribrať do konania právno-ochranné subjekty, akými sú napr. Komisár pre deti, Verejný ochranca práv a pod.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z. z 27. júna 2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých
Návrh vyhlášky vznikol v nadväznosti na Civilný mimosporový poriadok.
Kompletné znenie vyhlášky: Vyhláška MS SR č. 207/2016 Z.z.pdf
Základné princípy vo vykonávacom konaní
Vyhláška v prvom rade zohľadňuje tri základné princípy vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, a to:
- princíp najlepšieho záujmu dieťaťa,
- princíp rešpektovania práv dieťaťa,
- princíp vypočutia názoru dieťaťa.
Zvýšenie miery spravodlivosti vo vykonávacom konaní
Po novom budú musieť súdy napríklad zisťovať, „či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu“. Cieľom je korigovať doterajšiu prax niektorých súdov. Stáva sa totiž, že súdy po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky ukladajú pokuty za to, že sa nedarí uskutočniť stretnutie rodiča s dieťaťom. K ukladaniu týchto sankcií pritom dochádza bez predchádzajúceho skúmania dôvodov, prečo k stretnutiu nedošlo. Je zároveň potrebné poznamenať, že často tieto dôvody existovali nie na strane povinného, ale práve na strane oprávneného alebo samotného dieťaťa.
Ak situácia zájde tak ďaleko, že už bude musieť dôjsť k výkonu rozhodnutia, na zjemnenie dopadov výkonu na dieťa, alebo na dosiahnutie dobrovoľného rešpektovania súdneho rozhodnutia, bude môcť súd po novom nariadiť rodičom a dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve.
V praxi sa ukázalo poradenstvo alebo mediácia ako veľmi dobrý prostriedok, ako sa vyhnúť „násilnému“ odoberaniu dieťaťa. Poradenstvo v praxi môže byť poskytované referátom poradensko-psychologických služieb oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, školským zariadením výchovného poradenstva alebo neštátnym akreditovaným zariadením.
Jasnejšie pravidlá pre plánovanie priebehu výkonu rozhodnutia
Súd určí spôsob zabezpečenia priebehu výkonu rozhodnutia spravidla 24 hodín pred výkonom rozhodnutia. Ak poskytuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately súčinnosť, súd a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určia spôsob zabezpečenia priebehu výkonu rozhodnutia spoločne.
Posilnenie participačného práva dieťaťa vo vykonávacom konaní
Ak to nevylučujú okolnosti výkonu rozhodnutia, orgány a osoby, ktoré sa zúčastňujú výkonu rozhodnutia vo vzájomnej súčinnosti vysvetlia dieťaťu spôsobom primeraným jeho veku a rozumovej vyspelosti dôvody a následky výkonu rozhodnutia.
Pri zisťovaní či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu sa bude prihliadať na správanie sa dieťaťa a jeho názor.
Výkon rozhodnutia v škole bez prítomnosti iných detí
Ak je možné dôvodne predpokladať, že dieťa sa má odňať v priestore školy, súd požiada riaditeľa školy o súčinnosť spravidla 24 hodín pred výkonom rozhodnutia. Riaditeľ školy poskytne súčinnosť súdu pri výkone rozhodnutia najmä tým, že informuje o priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu v čase výkonu rozhodnutia a možnosti odňatia dieťaťa v takých priestoroch školy, aby priebeh výkonu rozhodnutia bol čo najviac šetrný a bol najmenšou ujmou pre dieťa, a zabezpečí, aby pri výkone rozhodnutia neboli prítomné iné deti ani ich zákonní zástupcovia. Súd priebeh odňatia dieťaťa v priestoroch školy konzultuje s riaditeľom školy.
Jasnejšie pravidlá pri zaznamenávaní priebehu odňatia dieťaťa
Súd zabezpečí zaznamenávanie priebehu odňatia dieťaťa pomocou technických zariadení a prostriedkov určených na zaznamenávanie zvuku a obrazu. Súd zabezpečí, aby zo záznamu bolo zjavné najmä správanie sa povinného, správanie sa oprávneného a správanie sa a názor maloletého. Zo záznamu má byť prípadne zjavné či existujú dôvody odkladu výkonu rozhodnutia.