Preskočiť na hlavný obsah

Správa o činnosti zástupcu SR pred ESĽP za rok 2015

​Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 22. 3. 2016 vzala na vedomie Správu o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „Súd“) za rok 2015.

​Podľa správy, zo sťažností, ktoré boli notifikované vláde, Súd v uplynulom roku rozhodol celkovo 44 prípadov. Z uvedeného počtu Súd v 14 prípadoch vyhlásil rozsudky (z toho 13 rozsudkov bolo vyhlásených v merite veci a jeden rozsudok sa týkal výlučne spravodlivého zadosťučinenia), v 5 prípadoch Súd sťažnosti vyhlásil ako celok za neprijateľné, v 20 prípadoch Súd rozhodol o schválení zmieru dosiahnutého medzi stranami, v 4 prípadoch Súd vyčiarkol sťažnosti zo zoznamu na základe jednostrannej deklarácie vlády a v 1 prípade rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na opakované výzvy Súdu na predloženie stanoviska.

Z 13 prípadov, v ktorých Súd v roku 2015 rozhodol o porušení niektorého z článkov Dohovoru zo strany Slovenskej republiky (v roku 2014 to bolo rovnako v 13 prípadoch), v 5 prípadoch konštatoval porušenie článku 5 Dohovoru (právo na osobnú slobodu a bezpečnosť), z toho v 3 prípadoch vyhlásil viacnásobné porušenie tohto článku, v 1 prípade konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), v 6 prípadoch konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), z toho v 2 prípadoch porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, v 1 prípade rozhodol o porušení článku 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy) a napokon v 1 prípade rozhodol o porušení článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku).

V 20 prípadoch Súd rozhodnutím vzal na vedomie zmier medzi sťažovateľmi a vládou po tom, ako sa uistil, že dosiahnutý zmier je založený na rešpektovaní ľudských práv tak, ako je to definované v Dohovore a jeho protokoloch. Zástupkyňa pristúpila k zmiernemu riešeniu sťažností týkajúcich sa neprimeranej dĺžky konaní predovšetkým v prípadoch, keď ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť z dôvodov, ktoré Súd už v minulosti vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane odmietol (napr. že sťažovateľ pred jej podaním nevyčerpal prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu alebo podal sťažnosť predsedovi dotknutého súdu iba formálne, bez toho, aby mal predseda súdu reálnu možnosť uskutočniť nápravu), alebo v prípadoch, keď ústavný súd neposúdil celkovú dĺžku konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch alebo súdoch alebo za zistené prieťahy v súdnom konaní priznal nedostatočnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia.

V 4 prípadoch Súd rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti na základe jednostrannej deklarácie vlády. Ide o prípady, v ktorých je dotknutá vláda pripravená uzavrieť zmier za podmienok navrhnutých Súdom, avšak sťažovateľ s uzavretím zmieru nesúhlasí. Za predpokladu, že vláda jednostranne deklaruje, že uznáva porušenie práv sťažovateľa a je pripravená zaplatiť mu spravodlivé zadosťučinenie, Súd môže, ak je presvedčený, že dodržiavanie ľudských práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi nevyžaduje, aby sa pokračovalo v posudzovaní predmetnej sťažnosti, vziať na vedomie podmienky deklarácie dotknutej vlády a formu zabezpečenia dodržania v nej uvedených záväzkov a rozhodnúť o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov. V 1 prípade Súd rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti po tom, ako sa k notifikovanej sťažnosti vyjadrila vláda z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na výzvy Súdu na predloženie stanovísk a dokumentov, z čoho Súd vyvodil, že nemá záujem na ďalšom prerokovaní svojej sťažnosti.
V ďalších 5 prípadoch Súd rozhodol v prospech Slovenskej republiky rozhodnutím o neprijateľnosti sťažnosti po tom, ako sa k notifikovaným sťažnostiam vyjadrila vláda a sťažovateľ.

V roku 2015 bolo vláde notifikovaných 30 sťažností, teda ich počet zostal na úrovni roku 2014 (28 sťažností). Drvivá väčšina notifikovaných sťažností sa týka namietaného porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), predovšetkým v súvislosti s neprimeranou dĺžkou súdnych konaní.

Pokiaľ ide o výkon rozsudkov a rozhodnutí Súdu, v roku 2015 Výbor ministrov Rady Európy ukončil dohľad nad výkonom 14 rozsudkov a rozhodnutí proti Slovenskej republike vydaním záverečných rezolúcií, ktorými bolo ukončené sledovanie týchto prípadov.
Úplné znenie Správy o činnosti o zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2015 je zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky TU.