Dňa 23. júla 2015 Európsky súd pre ľudské práva zverejnil svoje rozhodnutie z 30. júna 2015, ktorým v prípade Ibragimov proti Slovenskej republike rozhodol v prospech Slovenskej republiky.
V predmetnom prípade pán Ibragimov žaloval Slovenskú republiku pre porušenie článku 3 Dohovoru, namietajúc, že v prípade vydania do Ruskej federácie by bol vystavený mučeniu zo strany ruských orgánov. V tejto súvislosti spochybňoval záruky Generálnej prokuratúry Ruskej federácie, ktoré boli podané za účelom jeho vydania na trestné stíhanie do Ruska a v ktorých sa dožiadajúci štát zaručil dodržať jeho práva. Ďalej sťažovateľ podľa článku 6 Dohovoru namietal, že obvinenie vznesené proti nemu v Rusku bolo vymyslené a založené na výpovediach získaných mučením a tvrdil, že v prípade jeho vydania do Ruskej federácie nebude trestné konanie proti nemu spravodlivé.
Sťažovateľ sa už v minulosti sťažoval na európskom súde na porušenie článku 3 Dohovoru na základe podobných okolností, európsky súd však rozhodnutím zo 14. septembra 2010 (sťažnosť č. 51946/08) vyhlásil túto sťažnosť za neprijateľnú. V novej sťažnosti uviedol ďalšie skutočnosti.
Po preskúmaní sťažnosti európsky súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody domnievať sa, že pán Ibragimov bude v prípade vydania do Ruskej federácie vystavený riziku zlého zaobchádzania. Európsky súd, podobne ako v konaní o prvej sťažnosti pána Ibragimova, uznal záruky, ktoré dal slovenským orgánom Generálny prokurátor Ruskej federácie a v ktorých sa zaručil, že sťažovateľ nebude podrobený zaobchádzaniu, ktoré by bolo v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto záruky boli opätovne potvrdené po rozhodnutí európskeho súdu o prvej sťažnosti sťažovateľa a boli potvrdené aj zástupcom Ruskej federácie, ktorá vystupovala v konaní ako intervenujúca tretia strana. Napokon európsky súd zohľadnil aj skutočnosť, že po vydaní pána Čentieva, spoluobvineného v sťažovateľovej trestnej veci, vo vzťahu ku ktorému vydala Generálna prokuratúra Ruskej federácie identické záruky, pracovníci zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Ruskej federácii vykonali monitorovaciu návštevu v ústave na výkon väzby v Groznom, kde je pán Čentiev držaný. Počas návštevy, ktorá sa konala bez prítomnosti ruskej strany, bolo zistené, že tieto záruky poskytnuté ruskou stranou vo vzťahu k pánovi Čentievovi sú aj reálne dodržiavané.
Európsky súd po posúdení tvrdení sťažovateľa tiež uviedol, že nie sú dôvody domnievať sa, že by mu v prípade vydania do Ruskej federácie hrozilo zlé zaobchádzanie. Za daných okolností európsky súd dospel k záveru, že nemožno pochybovať o vierohodnosti takýchto záruk ani v prípade pána Ibragimova a sťažnosť na porušenie článku 3 Dohovoru vyhlásil za zjavne nepodloženú. Európsky súd vyhlásil za zjavne nepodloženú aj sťažnosť na porušenie článku 6 Dohovoru s tým, že orgány Ruskej federácie sa výslovne v skorších, aj v opakovane poskytnutých zárukách zaviazali, že sťažovateľovo právo na spravodlivé súdne konanie bude dodržané.
Rozhodnutím o vyhlásení sťažnosti za neprijateľnú zároveň skončila účinnosť predbežného opatrenia vydaného podľa Pravidla 39 Rokovacieho poriadku tohto medzinárodného súdneho orgánu, zakazujúceho vydanie sťažovateľa do Ruskej federácie.
Zástupkyňa SR pred ESĽP upozorňuje na to, že európsky súd sa v tomto prípade zaoberal sťažnosťou na porušenie článku 3 Dohovoru napriek tomu, že konanie o sťažovateľovej opakovanej žiadosti o azyl na vnútroštátnej úrovni nie je právoplatne skončené. V tomto ohľade poznamenal, že ustanovenia Dohovoru nezaručujú právo na udelenie azylu, ani právo nebyť vydaný. Keďže azylové konanie je v súčasnosti v počiatočnej fáze a jeho predmetom je skôr posúdenie, či žiadosť obsahuje nové skutočnosti oproti pôvodne zamietnutej žiadosti, ako posúdenie merita sťažovateľových tvrdení o hrozbe zlého zaobchádzania, európsky súd považoval za potrebné túto hrozbu posúdiť. Vzhľadom na záruky dané Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie a ďalšie skutočnosti ju nepovažoval za reálnu a sťažovateľovu námietku v tomto ohľade zamietol ako zjavne nepodloženú.
