Oliari a ďalší proti Taliansku
Stanovisko zástupkyne vlády SR pred ESĽP k rozsudku z 21. júla 2015
Sťažovateľmi boli tri homosexuálne páry, ktoré sa sťažovali, že podľa talianskeho práva nemali možnosť uzavrieť manželstvo alebo vstúpiť do iného typu civilného zväzku, a že boli diskriminované na základe ich sexuálnej orientácie.
Pán Oliari a pán A. v júli 2008 podali na matričnom úrade v Trente žiadosť o uzavretie manželstva. Po zamietnutí žiadosti napadli toto rozhodnutie na súde v Trente, tvrdiac, že talianske právo výslovne nezakazuje manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia, a že aj keby takýto zákaz existoval, bol by v rozpore s ústavou. Súd ich žalobu zamietol s tým, že podľa občianskeho zákonníka je podmienkou uzavretia manželstva rozdielne pohlavie manželov. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia v odvolaní namietali nesúlad príslušného zákona s ústavou, odvolací súd sa obrátil na taliansky ústavný súd. Ústavný súd v apríli 2010 sťažnosť odmietol. Dospel k záveru, že právo na manželstvo, garantované talianskou ústavou sa nevzťahuje na homosexuálne zväzky, ale na manželstvo v jeho tradičnom zmysle. Zároveň konštatoval, že parlament má upraviť zákonné uznanie práv a povinností prináležiacich párom rovnakého pohlavia. Na základe rozhodnutia ústavného súdu odvolací súd odvolanie sťažovateľov zamietol. Páni Felicetti a Zappa, ktorí žili vo vzťahu viac než päť rokov, podali žiadosť o uzavretie manželstva vo februári 2011. Ich žiadosť bola zamietnutá v apríli 2011. Títo sťažovatelia nevyužili žiadne prostriedky nápravy, pretože ich považovali za neúčinné vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu z apríla 2010 v prípade pána Oliariho a pána A. Páni Cippo a Zaccheo, ktorí žili vo vzťahu mnoho rokov, podali žiadosť o uzavretie manželstva v novembri 2009. Zamietnutie žiadosti namietli na súde v Miláne, ktorý ich žalobu zamietol v júni 2010. Odvolanie nevyužili, považujúc ho vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu z apríla 2010 za neúčinné.
Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku konštatoval, že talianska právna úprava v súčasnosti neposkytuje dostatočnú právnu ochranu dvojiciam rovnakého pohlavia. Uviedol, že medzi sociálnou realitou sťažovateľov, ktorí v Taliansku väčšinou otvorene žijú vo vzťahoch a ich právnou situáciou je rozdiel, keďže ich vzťahy nie sú žiadnym spôsobom uznané. Európsky súd zdôraznil v prvom rade široký priestor pre voľnú úvahu štátov pri prijímaní právnych noriem v tejto oblasti a to, že vnútroštátne orgány vedia lepšie posúdiť potreby spoločnosti. Pokiaľ ide o predmetný prípad, európsky súd poukázal predovšetkým na situáciu a vývoj v Taliansku, a to najmä na to, že taliansky ústavný súd už v roku 2010 podčiarkol úlohu parlamentu legislatívne uznať a upraviť ochranu pre zväzky osôb rovnakého pohlavia. Podobné náznaky možno pozorovať aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu a nižších súdov. Tento trend v súdnej praxi zjavne reflektoval postoj väčšiny talianskej populácie, ktorá podľa prieskumov verejnej mienky podporovala právne uznanie homosexuálnych párov (podľa prieskumu uskutočneného v roku 2011 talianskym štatistickým úradom si 61,3 % opýtaných myslelo, že homosexuáli sú diskriminovaní a 74,8 % bolo presvedčených, že homosexualita nepredstavuje hrozbu pre rodinu). Európsky súd tiež vyjadril názor, že právne uznanie a ochrana párov rovnakého pohlavia by nepredstavovala pre taliansky štát žiadne osobitné bremeno. V konaní pred ním talianska vláda nepoprela potrebu právnej ochrany pre takéto dvojice a neodvolala sa na žiaden záujem spoločnosti, ktorý by odôvodňoval existujúci právny stav. Európsky súd tiež podotkol, že taliansky zákonodarca nereagoval na opakované výzvy najvyšších talianskych súdov v tomto ohľade, pričom v rovnakom duchu sa vyjadril aj predseda talianskeho ústavného súdu vo výročnej správe. S poukazom na to, že neexistoval žiaden spoločenský záujem, ktorý by prevážil nad záujmom sťažovateľov na právnom uznaní ich zväzkov, európsky súd dospel k záveru, že Taliansko nesplnilo svoj pozitívny záväzok zabezpečiť osobitný právny rámec, ktorý by umožňoval uznanie a ochranu zväzkov sťažovateľov. Berúc do úvahy meniace sa podmienky v Taliansku a potrebu praktickej a účinnej aplikácie Dohovoru, európsky súd podľa svojho názoru nemohol rozhodnúť inak. Konštatoval preto porušenie článku 8 Dohovoru, teda práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Európsky súd ďalej s poukazom na svoj rozsudok v prípade Schalk a Kopf proti Rakúsku (v ktorom konštatoval, že je na štáte, aby sa rozhodol, či poskytne párom rovnakého pohlavia možnosť uzavrieť manželstvo) zamietol ako zjavne nepodložené námietky týkajúce sa údajného porušenia práva uzavrieť manželstvo (článok 12 Dohovoru), a to samostatne aj v spojení so zákazom diskriminácie (článok 14 Dohovoru).
Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, európsky súd priznal každému zo sťažovateľov 5 000 EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy. Ako náhradu nákladov a výdavkov priznal dvom zo sťažovateľov spoločne 4 000 EUR a štyrom zo sťažovateľov spoločne 10 000 EUR.
Zástupkyňa SR pred ESĽP v súvislosti s týmto rozsudkom upozorňuje na to, že rozsudok ESĽP je záväzný inter partes (medzi stranami sporu). Výklad Dohovoru, ktorý európsky súd v rozsudku voči niektorému zo štátov urobí, je záväzný pre analogické situácie v iných štátoch po tom, ako tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. V tomto prípade ide o rozsudok 7-člennej komory európskeho súdu, ktorý zatiaľ nie je právoplatný. Nie je vylúčené, že talianska vláda požiada o predloženie prípadu na opätovné preskúmanie 17-člennej veľkej komore európskeho súdu.
Zástupkyňa SR pred ESĽP tiež upozorňuje na to, že európsky súd v tomto rozsudku pri konštatovaní porušenia článku 8 Dohovoru poukázal na široký priestor štátov pre voľnú úvahu v tejto oblasti, pričom významnú mieru v tomto ohľade zohrali rozhodnutia najvyšších súdnych orgánov Talianska, podľa ktorých by mala byť osobám rovnakého pohlavia poskytnutá určitá forma právnej ochrany. Vzal do úvahy aj prieskumy verejnej mienky v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne tvrdiť, že situácia v SR je totožná so situáciou, ktorú ESĽP posudzoval v talianskom prípade.