Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Maslák a ďalší proti SR

    ​rozsudok ESĽP zo 16. júla 2015

     

    ​Dňa 16. júla 2015 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „európsky súd“) vyhlásil rozsudok v prípade Maslák a ďalší proti Slovenskej republike.
    Sťažovatelia, pán Miroslav Maslák, Tomáš Ďuriš a Vladimír Haviar, podľa článku 5 ods. 4 a 5 Dohovoru namietali, že o ich žiadosti o prepustenie z väzby z 2. a 10. mája a decembra 2010 (doplnenej v januári 2011) a o ich sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby zo 4. apríla 2011, nebolo urýchlene rozhodnuté, a že im bolo odopreté vymožiteľné právo na odškodnenie za väzbu v tomto ohľade.
    Prípadom sťažovateľov sa niekoľkokrát zaoberal aj ústavný súd na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy, ten však nezistil porušenie práv sťažovateľov v napadnutých konaniach o väzbe a všetky ich ústavné sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
    Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá s odkazom na rozhodnutia ústavného súdu tvrdila, že námietky o porušení práv sťažovateľov podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru vo vzťahu ku jednotlivým konaniam o väzbe sú zjavne nepodložené. Vo vzťahu k podstate sťažnosti európsky súd poznamenal, že posudzované obdobia rozhodovania vnútroštátnych súdov o väzbe trvali 48 dní, 83 dní, 40 dní (vo vzťahu k prvému sťažovateľovi) a 30 dní (vo vzťahu k druhému a tretiemu sťažovateľovi) na dvoch stupňoch konania a napokon 212 dní na jednom stupni a pred ústavným súdom, pričom ani v jednom prípade európsky súd nezistil, že by išlo o vec osobitnej zložitosti. Hoci na jednej strane prihliadol na argument vlády, že k určitým prieťahom v jednom z napadnutých konaní prispeli aj samotní sťažovatelia, na druhej strane súdom vytkol, že pri jednej príležitosti došlo k prieťahom pri predkladaní nekompletného spisu odvolaciemu súdu, ako aj, že trvalo takmer mesiac, kým bolo rozhodnuté na druhom stupni o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu o nevylúčení v nadväznosti na uplatnenú námietku zaujatosti a kým bolo toto rozhodnutie doručené prvému sťažovateľovi. Následne s poukazom na svoju judikatúru dospel  k záveru, že došlo k porušeniu práv sťažovateľov podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru z dôvodu nedodržania požiadavky urýchlenosti vo všetkých štyroch napadnutých konaniach. Okrem toho európsky súd konštatoval aj porušenie článku 5 ods. 5 Dohovoru, keď dospel k záveru, že sťažovatelia nemali k dispozícii vo vzťahu k zistenému porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru vymožiteľné právo na odškodnenie. 
     Za zistené porušenie článku 5 ods.  4 a 5 Dohovoru európsky súd priznal každému zo sťažovateľov náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6 500 eur a 1 500 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.