Na programe zasadnutia Petičného výboru Európskeho parlamentu bola dňa 14. júla 2015 prezentovaná štúdia o adopciách detí bez súhlasu rodičov, ktorú na žiadosť petičného výboru vypracovala Dr. Claire Fenton-Glynn z Londýnskej univerzity (King´s College London).
Štúdia je zameraná na preskúmanie právnej úpravy a praxe pri adopciách detí bez súhlasu ich rodičov v Anglicku a Walese v porovnaní s inými štátmi v Európskej únii. Ďalej skúma postupy uplatňované anglickými súdmi v konaniach týkajúcich sa ochrany detí v prípadoch detí, ktoré majú väzby s iným štátom Európskej únie. V závere autorka formulovala niekoľko odporúčaní, ktoré by mali napomôcť lepšej spolupráci medzi štátmi pri takýchto konaniach v budúcnosti.
Inštitúciám Európskej Únie autorka odporúča vytvoriť príručku dobrej praxe, zvážiť možnosť posilnenia ustanovení nariadenia Brusel IIa vrátane zavedenia povinnosti informovať zahraničné orgány o súdnych konaniach týkajúcich sa ochrany detí, ako aj dosiahnuť väčšiu zhodu medzi členskými štátmi v odlišných prístupoch k ochrane detí.
Vláde Spojeného kráľovstva odporúča vyčleniť adekvátne finančné a ľudské zdroje miestnym orgánom, aby mohli plniť svoje povinnosti v súvislosti s ochranou detí, aj naďalej poskytovať pomoc rodinám, ktoré sa dostali do ťažkostí, aby sa, pokiaľ je to možné, predišlo umiestneniu dieťaťa do sociálnej starostlivosti, uznávať právo dieťaťa na komunikáciu s jeho rodinou vo vlastnom jazyku, klásť väčší dôraz na zlepšenie výsledkov pre deti v sociálnej starostlivosti a rozvíjať alternatívy k adopcii pre deti, ktoré nemajú možnosť vrátiť sa do svojich rodín. V tomto ohľade osobitne zdôrazňuje, že v prípadoch, kedy je adopcia nevyhnutná, by mal byť dôraz kladený na zavedenie otvorených adopcií a zabezpečenie post-adopčného styku medzi dieťaťom a jeho rodinou, s výnimkou, ak je to v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.
Ďalej uvádza, že úplné prerušenie všetkých právnych a sociálnych väzieb medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou by malo prichádzať do úvahy iba za najvážnejších a výnimočných okolností, ktoré nie sú nevyhnutne dané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa dieťa nemôže vrátiť do svojej biologickej rodiny.
Ďalej odporúča, aby miestne orgány náležitým spôsobom zvažovali potreby a pôvod dieťaťa a umiestnili dieťa do vhodného prostredia. Vláde Spojeného kráľovstva odporúča vypracovať štatistiky o počte prípadov, kedy sú deti z iných členských štátov Európskej únie umiestnené do sociálnej starostlivosti a pomeru ich zaradenia na adopciu.
Ďalej odporúča zahrnúť dobrú prax vytvorenú predsedom rodinnoprávneho kolégia v súvislosti so spoluprácou so zahraničnými orgánmi do procesných inštrukcií súdu. Najmä by mala byť umožnená komunikácia medzi stranou, ktorá je cudzím štátnym príslušníkom a štátnymi orgánmi dotknutého cudzieho štátu a akreditovaným konzulárnym predstaviteľom by malo byť umožnené zúčastniť sa na pojednávaní a získať prepis pojednávania, kópiu súdneho rozhodnutia a kópie ďalších relevantných dokumentov.
Zároveň je potrebné vyškoliť sociálnych pracovníkov ohľadom vhodných postupov, ktoré majú byť vykonané v prípadoch týkajúcich sa detí, rodičov alebo potenciálnych opatrovníkov v inej jurisdikcii. Najmä odporúča, že pri posudzovaní dieťaťa, ktoré má väzby s cudzou krajinou, miestne orgány zvážia možnosť zaangažovať do veci orgány sociálnej starostlivosti v štáte, ku ktorému má dieťa väzby a možnosť zveriť dieťa do starostlivosti potenciálnych opatrovníkov v tomto štáte. Ďalej odporúča presadzovať lepšiu znalosť ustanovení nariadenia Brusel IIa medzi pracovníkmi v oblasti práva a ochrany detí a prikladať význam transparentnosti v systéme rodinného súdnictva (hlavne zabezpečiť otvorenú a verejnú diskusiu v médiách a umožniť rodičom, aby verejne vyjadrovali svoje názory na svoje skúsenosti, uznávajúc potrebu ochrany najlepších záujmov dieťaťa).