Buzinger proti Slovenskej republike

Sťažovateľ, ktorý je advokátom, žaloval Slovenskú republiku pre porušenie článku 6 ods. 1 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tvrdil, že v trestnom konaní vedenom na základe jeho trestného oznámenia došlo k prieťahom a v dôsledku nich k premlčaniu trestného činu a nemožnosti získať náhradu škody.

Sťažovateľ podal v roku 2002 na svoju spoločníčku trestné oznámenie pre odcudzenie hnuteľného majetku z priestorov jeho právnickej kancelárie a zároveň si ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody. Trestné stíhanie bolo v roku 2008 zastavené z dôvodu, že skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci inému orgánu. Na základe sťažovateľovho podnetu generálna prokuratúra v roku 2009 nariadila začať v tejto veci trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery. Trestné stíhanie bolo napokon definitívne zastavené v roku 2012. Sťažovateľ v priebehu konania podal ústavnú sťažnosť, ktorú ústavný súd odmietol.

ESĽP vo svojom rozhodnutí poukázal na informáciu predloženú vládou, že sťažovateľ ešte pred skončením trestného konania v tejto súvislosti podal proti svojej spoločníčke občianskoprávnu žalobu o náhradu škody, o ktorej občianskoprávny súd konal a aj rozhodol. Sťažovateľ tým založil prekážku litispendencie, teda nemožnosti konať v tej istej veci v inom konaní, na ktorú musí súd z úradnej povinnosti prihliadať. Túto skutočnosť však sťažovateľ pred ESĽP zamlčal. Na základe verejnej databázy rozhodnutí ústavného súdu ESĽP ďalej zistil, že sťažovateľ sa na ústavnom súde sťažoval na prieťahy v uvedenom občianskoprávnom konaní a v tomto ohľade mu ústavný súd priznal odškodnenie vo výške 2 500 EUR.

ESĽP konštatoval, že táto skutočnosť priamo súvisí s podanou sťažnosťou, keďže sa týka odškodnenia sťažovateľa za prieťahy v konaní o jeho nároku na náhradu škody, teda rovnakého nároku, ktorý si uplatnil v trestnom konaní, ktoré je predmetom sťažnosti podľa Dohovoru. S dôrazom na to, že v zmysle pravidla 47 ods. 7 rokovacieho poriadku ESĽP je sťažovateľ povinný informovať ESĽP o všetkých okolnostiach týkajúcich sa sťažnosti, ESĽP dospel k záveru, že zamlčanie tejto skutočnosti možno považovať za zneužitie práva na podanie sťažnosti, a to osobitne v prípade, keď je sťažovateľ advokátom, ktorý sám podal ESĽP viacero sťažností a v tomto konaní bol zastúpený ďalšou advokátkou. ESĽP sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú.