Bittó a ďalší proti SR zo 7. júla 2015
Rozsudok ESĽP zo 7. júla 2015, týkajúci sa spravodlivého zadosťučinenia v prípade regulovaného nájomného
Európsky súd pre ľudské práva 7. júla 2015 vyhlásil rozsudok týkajúci sa spravodlivého zadosťučinenia v prípade Bittó a ďalší proti Slovenskej republike. Ide o prvý z prípadov týkajúcich sa regulovaného nájomného, v ktorom ESĽP rozsudkom z 28. januára 2014 rozhodol o porušení práva na pokojné užívanie majetku, zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vlastníkov domov s regulovaným nájomným a otázku ich odškodnenia odročil na ďalšie konanie.
21 sťažovateľov požadovalo spolu takmer 8 miliónov EUR ako náhradu majetkovej škody utrpenej za obdobie regulácie nájomného. Ďalej každý z nich požadoval 50 000 EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy. Z titulu nákladov a výdavkov požadovali spolu 218 914 EUR. Vláda uvedené nároky spochybňovala a tvrdila, že sú prehnané.
ESĽP vo svojom rozsudku zdôraznil, že nie je v zásade viazaný znaleckými odhadmi predloženými účastníkmi sporu. 21 sťažovateľom spolu priznal sumu 2 170 000 EUR pokrývajúcu náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy, pričom sumy priznané jednotlivým sťažovateľom sa pohybujú od 32 000 EUR do 216 000 EUR.
Pokiaľ ide o náklady a výdavky, ESĽP akceptoval výhrady vlády a uplatnené nároky považoval za prehnané. Sťažovateľom priznal 25 % sumy uplatnenej z titulu trov znaleckého dokazovania, t. j. 29 351 EUR a 50 % sumy uplatnenej z titulu právneho zastúpenia v konaní podľa Dohovoru, t. j. 42 613 EUR. Ďalej im priznal sumu 7 958 EUR, pokrývajúcu ďalšie náklady znaleckého dokazovania z roku 2010, náklady na preklady dokumentov a na odborné vyjadrenie. Sťažovateľom, stotožniac sa s výhradami vlády, nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia pred vnútroštátnymi orgánmi, keďže tieto náklady neboli nevyhnutne vynaložené za účelom odstránenia porušenia Dohovoru. Celkovo im ako náhradu nákladov a výdavkov priznal sumu 79 922 EUR.
K rozsudku pripojila svoje odlišné stanovisko sudkyňa Iulia Antoanella Motoc, ktorá nesúhlasila s výpočtom výšky majetkovej škody.
V súvislosti s týmto rozsudkom zástupkyňa SR pred ESĽP pripomína, že v rozsudku z 28. januára 2014 k meritu veci v tomto prípade ESĽP s poukazom na to, že mu bolo podaných ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením, uviedol, že štát bude v zmysle článku 46 Dohovoru povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým zaviesť osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať osobám v podobnej situácii náhradu škody za zistené porušenie. Vzhľadom na uvedené bude dnešný rozsudok ESĽP predstavovať pre vnútroštátne orgány významný návod pri prijímaní všeobecných opatrení na výkon rozsudku z 28. januára 2014, nad ktorým dohliada Výbor ministrov Rady Európy.