Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Bittó a ďalší proti SR zo 7. júla 2015

    ​Rozsudok ESĽP zo 7. júla 2015, týkajúci sa spravodlivého zadosťučinenia v prípade regulovaného nájomného

    ​Európsky súd pre ľudské práva 7. júla 2015 vyhlásil rozsudok týkajúci sa spravodlivého zadosťučinenia v prípade Bittó a ďalší proti Slovenskej republike. Ide o prvý z prípadov týkajúcich sa regulovaného nájomného, v ktorom ESĽP rozsudkom z 28. januára 2014 rozhodol o porušení práva na pokojné užívanie majetku, zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vlastníkov domov s regulovaným nájomným a otázku ich odškodnenia odročil na ďalšie konanie.

    21 sťažovateľov požadovalo spolu takmer 8 miliónov EUR ako náhradu majetkovej škody utrpenej za obdobie regulácie nájomného. Ďalej každý z nich požadoval 50 000 EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy. Z titulu nákladov a výdavkov požadovali spolu 218 914 EUR. Vláda uvedené nároky spochybňovala a tvrdila, že sú prehnané.
    ESĽP vo svojom rozsudku zdôraznil, že nie je v zásade viazaný znaleckými odhadmi predloženými účastníkmi sporu. 21 sťažovateľom spolu priznal  sumu 2 170 000 EUR pokrývajúcu náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy, pričom sumy priznané jednotlivým sťažovateľom sa pohybujú od 32 000 EUR do 216 000 EUR.
    Pokiaľ ide o náklady a výdavky, ESĽP akceptoval výhrady vlády a uplatnené nároky považoval za prehnané. Sťažovateľom priznal 25 % sumy uplatnenej z titulu trov znaleckého dokazovania, t. j. 29 351 EUR a 50 % sumy uplatnenej z titulu právneho zastúpenia v konaní podľa Dohovoru, t. j. 42 613 EUR. Ďalej im priznal sumu 7 958 EUR, pokrývajúcu ďalšie náklady znaleckého dokazovania z roku 2010, náklady na preklady dokumentov a na odborné vyjadrenie. Sťažovateľom, stotožniac sa s výhradami vlády, nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia pred vnútroštátnymi orgánmi, keďže tieto náklady neboli nevyhnutne vynaložené za účelom odstránenia porušenia Dohovoru. Celkovo im ako náhradu nákladov a výdavkov priznal sumu 79 922 EUR.
    K rozsudku pripojila svoje odlišné stanovisko sudkyňa Iulia Antoanella Motoc, ktorá nesúhlasila s výpočtom výšky majetkovej škody.  
    V súvislosti s týmto rozsudkom zástupkyňa SR pred ESĽP pripomína, že v rozsudku z 28. januára 2014 k meritu veci v tomto prípade ESĽP s poukazom na to, že mu bolo podaných ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením, uviedol, že štát bude v zmysle článku 46 Dohovoru povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým zaviesť osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať osobám v podobnej situácii náhradu škody za zistené porušenie. Vzhľadom na uvedené bude dnešný rozsudok ESĽP predstavovať pre vnútroštátne orgány významný návod pri prijímaní všeobecných opatrení na výkon rozsudku z 28. januára 2014, nad ktorým dohliada Výbor ministrov Rady Európy.