Preskočiť na hlavný obsah

Delfi AS proti Estónsku

Rozsudok ESĽP o zodpovednosti za zverejňovanie komentárov na internete

 

​Dňa 16. júna 2015 veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodla v prípade Delfi AS proti Estónsku. Išlo o prvý prípad, v ktorom sa európsky súd zaoberal zodpovednosťou za obsah komentárov zverejnených na internetovom spravodajskom portále.
Sťažujúca sa spoločnosť, Delfi AS, je jedným z najväčších prevádzkovateľov internetového spravodajského portálu v Estónsku. V januári 2006 publikovala na svojej internetovej stránke článok o lodnej spoločnosti a jej rozhodnutí zmeniť trasy niektorých trajektov na ostrovy. Za týmto účelom dala lodná spoločnosť rozbiť trasu medzi jednotlivými ostrovmi ľadoborcom, čím spôsobila posunutie otvorenia ciest po pevnom ľade – rýchlejšieho a lacnejšieho spojenia s ostrovmi než trajektom – o niekoľko týždňov. Pod článkom mali čitatelia možnosť zobrazenia komentárov iných návštevníkov stránky. Niektoré komentáre obsahovali hanlivé a výhražné texty voči lodnej spoločnosti a jej vlastníkovi. Na žiadosť majiteľa lodnej spoločnosti Delfi AS komentáre odstránila, ale až šesť týždňov po ich zverejnení. Lodná spoločnosť Delfi AS zažalovala a dosiahla vydanie rozsudku, podľa ktorého bola Delfi AS zodpovedná za urážlivé komentáre a musela zaplatiť 5 000 korún (asi 320 eur) ako náhradu škody.
Delfi AS považovala rozsudok estónskeho súdu za zásah do slobody prejavu, preto sa obrátila so sťažnosťou na európsky súd. Rozsudkom z 10. októbra 2013 európsky súd konštatoval, že právo na slobodu prejavu, chránené článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), spoločnosti Delfi AS porušené nebolo. Vzhľadom na to, že tento prípad vyvolával závažné otázky interpretácie Dohovoru, bol prípad na základe žiadosti spoločnosti predložený veľkej komore európskeho súdu.
V rozsudku zo 16. júna 2015 veľká komora európskeho súdu poukázala na to, že najväčšia výhoda internetu – ako bezprecedentnej platformy umožňujúcej uplatnenie slobody prejavu – prináša aj nebezpečenstvo šírenia nenávistných prejavov a vyjadrení nabádajúcich na násilie po celom svete za veľmi krátky čas, ktoré neobmedzene dlho zostávajú prístupné, hoci zasahujú do práv na ochranu osobnosti, ktoré sú chránené Dohovorom rovnako, a to podľa článku 8. Komentáre pod článkom o lodnej spoločnosti boli celkom zjavne nezákonné – išlo o nenávistné, miestami vulgárne, verbálne útoky (hate speech), pričom mnohé z nich nabádali aj na násilie. Takýmto výrokom Dohovor ochranu neposkytuje a preto ani ich autori nepožívajú v tomto smere slobodu prejavu. Ústrednou otázkou prípadu preto je, či prevádzkovateľ internetového portálu nesie zodpovednosť za vyjadrenia tretích osôb, ktoré sa zúčastnia diskusie pod článkom. Európsky súd považoval za podstatné posúdiť štyri aspekty prípadu, a to kontext komentárov, možnosť vyvodenia priamej zodpovednosti komentujúcich, kroky, ktorými Delfi AS predchádzala urážlivým komentárom a následky, ktoré musela znášať na základe vnútroštátneho súdneho konania.
Veľká komora považovala za kľúčový extrémny charakter komentárov a skutočnosť, že Delfi AS je profesionálne spravovaný spravodajský portál prevádzkovaný na komerčnom základe, ktorý ekonomicky profituje z množstva komentárov. Jeho úloha sa nedá obmedziť na čisto technickú podporu, keďže má nad obsahom portálu plnú kontrolu. Diskutujúci samotní nemali možnosť stiahnuť už raz zverejnené príspevky. Delfi AS navyše umožňovala pod článkami diskutovať čitateľom anonymne, bez povinnosti registrovať sa, pričom nezaviedla žiadny systém umožňujúci spätnú identifikáciu autora nenávistného prejavu. Obete takýchto prejavov tak nemali žiadnu možnosť vyvodiť priamu zodpovednosť pôvodcu vyjadrení. Mechanizmus filtrovania verbálnych útokov stránky spočíval v automatickom systéme vymazávania vulgarizmov, upozornení, že autori komentárov nesú plnú zodpovednosť za ich obsah a možnosti nahlásenia nevhodných vyjadrení administrátorovi. Tieto opatrenia však evidentne nedokázali zabrániť zverejneniu nenávistných prejavov a vyhrážok voči majiteľovi lodnej spoločnosti, ktoré zostali verejne dostupné počas šiestich týždňov. Následky pre spoločnosť Delfi AS však neboli významné – súdom uložená pokuta bola nízka a čítanosť jej stránky zostala zachovaná.
Na základe uvedeného veľká komora dospela k záveru, že zásah do slobody prejavu spoločnosti Delfi AS bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti na ochranu práv iných osôb, konkrétne práva na rešpektovanie súkromného života. Veľká komora zároveň upozornila, že závery prípadu sa vzťahujú výlučne na prevádzkovanie spravodajských portálov, nie na ostatné internetové diskusné fóra, blogy, ani sociálne siete, kde diskutujúci zdieľajú svoje osobné názory bez toho, aby boli spravované prevádzkovateľom fóra.
Zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva upozorňuje na to, že hoci sú rozsudky európskeho súdu záväzné len pre strany sporu, európsky súd v nich interpretuje jednotlivé články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a má v zmysle článku 154c prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu k článku 154c ústavy predstavujú Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave ústavy, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.