ESĽP vyhlásil za neprijateľnú sťažnosť v prípade Degro proti SR

​Sťažovateľ Degro namietal porušenie svojich práv v dôsledku využitia inštitútu mimoriadneho dovolania. Sťažovateľ  bol žalobcom v občianskoprávnom konaní, v ktorom boli  právoplatné rozsudky vydané vnútroštátnymi súdmi v jeho  prospech zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom z podnetu druhého z účastníkov konania. Sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť podľa článku 127 ústavy na Ústavný súd Slovenskej republiky, ale podal sťažnosť priamo na ESĽP, pričom tvrdil, že týmto krokom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie, zaručeného článkom 6 Dohovoru. Sťažnosť bola vláde oznámená 14. januára 2014.

ESĽP vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že nebude preskúmavať relevantné vnútroštátne právo a prax in abstracto, ale posúdi špecifické okolnosti sťažovateľovho prípadu vo vzťahu k namietanej legislatíve a jej aplikáciu na jeho prípad. V tomto ohľade sa ESĽP stotožnil s argumentmi vlády, že  ústavná sťažnosť podľa článku 127 bola vo všeobecnosti ním akceptovaná ako účinný prostriedok nápravy, ktorý je potrebné vyčerpať pred podaním sťažnosti na ESĽP. Preto nezistil žiadne okolnosti, ktoré by ospravedlňovali sťažovateľa z nevyčerpania tohto prostriedku nápravy, ani sťažovateľ nepreukázal, že mu táto možnosť nebola dostupná. ESĽP výslovne poukázal na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa mohla smerovať proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, pričom ústavný súd má právomoc v prípade zisteného porušenia sťažovateľových práv takéto rozhodnutie zrušiť a priznať nemajetkovú ujmu. Sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy podľa článku 35 ods. 1 a 4 Dohovoru.