Správa o činnosti zástupcu SR pred ESĽP za rok 2014
Dňa 1. apríla 2015 je zaradená na rokovanie vlády Správa o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2014.
Bratislava 31. marca 2015 – Správa poskytuje stručný prehľad o činnosti zástupcu a jeho kancelárie za uplynulý rok, s dôrazom na stav konaní o sťažnostiach proti SR podaných na ESĽP a výkon rozsudkov tohto medzinárodného súdneho orgánu, ako aj prehľad o činnosti ESĽP vo vzťahu k SR v roku 2014. Prílohy k správe tvorí stručný prehľad rozsudkov vyhlásených v roku 2014, zoznam sťažností notifikovaných vláde v roku 2014 a tabuľka poskytujúca prehľad o finančných čiastkach vyplatených sťažovateľom v roku 2014 na základe rozsudkov a rozhodnutí ESĽP.
V porovnaní s rokom 2013 klesol počet sťažností pridelený na preskúmanie príslušnému výboru alebo komore ESĽP (329 sťažností v roku 2014 oproti 464 sťažnostiam v roku 2013). Počet sťažností, ktoré ESĽP neprijal alebo vyčiarkol zo svojho zoznamu bez toho, aby sťažnosť oznámil vláde, výrazne klesol (368 sťažností v roku 2014 oproti 642 sťažnostiam v roku 2013). Vláde bolo v roku 2014 notifikovaných 28 sťažností, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 (56 sťažností).
Zo sťažností, ktoré boli oznámené vláde, ESĽP v uplynulom roku rozhodol celkovo 39 prípadov. Z toho v 14 prípadoch vyhlásil rozsudky v merite veci, v 11 prípadoch sťažnosti vyhlásil ako celok za neprijateľné, v 9 prípadoch rozhodol o schválení zmieru dosiahnutého medzi stranami, v 3 prípadoch vyčiarkol sťažnosti zo zoznamu na základe jednostrannej deklarácie vlády a v 2 prípadoch rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na opakované výzvy ESĽP na predloženie stanoviska.
V roku 2014 ESĽP v 13 prípadoch konštatoval porušenie niektorého z článkov Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd zo strany SR (v roku 2013 to bolo v 16 prípadoch). V 3 prípadoch konštatoval porušenie článku 5 Dohovoru (právo na osobnú slobodu a bezpečnosť), v 1 prípade porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), v 2 prípadoch porušenie článku 10 Dohovoru (právo na slobodu prejavu), v 6 prípadoch porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) a v 1 prípade rozhodol o porušení článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku).
V priebehu roku 2014 bola sťažovateľom celkovo vyplatená suma 178 396,20 EUR, z čoho bolo 71 000 EUR vyplatených v rámci uzavretých zmierov (všetky uzatvorené zmiery sa týkali prípadov neprimeranej dĺžky súdneho konania).
Výbor ministrov Rady Európy, ktorý vykonáva dohľad nad výkonom rozsudkov a rozhodnutí ESĽP, v roku 2014 ukončil dohľad nad výkonom 31 rozsudkov a rozhodnutí proti SR vydaním záverečných rezolúcií, ktorými bolo ukončené sledovanie týchto prípadov.
Ku koncu roka 2014 kancelária zástupcu SR pred ESĽP evidovala spolu 111 otvorených prípadov, ktoré sa nachádzajú v rôznych štádiách konania a vybavovania.
V záveroch správy zástupkyňa upozorňuje na to, aké nedostatky v rozhodovacej činnosti ústavného súdu identifikoval ESĽP. Konkrétne, neposudzovanie celkovej dĺžky konania v prípade sťažností na prieťahy v konaní prebiehajúceho na viacerých stupňoch, podmieňovanie ústavnej sťažnosti neúčinným prostriedkom nápravy, akým je sťažnosť predsedovi dotknutého všeobecného súdu, či nedostatočnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia priznávanú ústavným súdom za zistené prieťahy v súdnom konaní. ESĽP už v minulosti označil ako príliš formalistický a nemajúci oporu v ústavnom texte (pozri rozhodnutie V.C. proti Slovenskej republike zo 16. júna 2009) prístup ústavného súdu, ktorý sťažnosti, v ktorých sťažovatelia žiadali o preskúmanie hmotnoprávnych aspektov rozhodovania všeobecných súdov odmietol z dôvodu, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv hmotného charakteru, ak súčasne neporuší aj procesno-právne princípy. Tento prístup bráni tomu, aby došlo k meritórnemu preskúmaniu sťažností na porušenie hmotných práv, ktoré by malo za následok zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré nie sú v súlade so zárukami článku 10 Dohovoru a vyriešenie veci na vnútroštátnej úrovni bez toho, aby štátu vznikali nežiaduce finančné záväzky z rozhodnutí ESĽP (pozri napr. rozsudky zo 7. januára 2014 Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. (č. 2) proti Slovenskej republike a Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. (č. 3) proti Slovenskej republike. V záveroch správy sa zástupkyňa venuje aj problematike regulovaného nájomného a odoberaniu a adopciám detí žijúcim biologickým rodičom bez relevantných dôvodov, ku ktorým dochádza v niektorých členských krajinách Rady Európy.