Preskočiť na hlavný obsah
  1. Domov
  2. Tlačové správy
  3. Rozsudok ESĽP v prípade Trančíková proti SR

Rozsudok ESĽP v prípade Trančíková proti SR

Vypublikované 14. januára 2015

​Rozsudok z 13. januára 2015

​Sťažovateľka žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tvrdila, že v občianskoprávnom konaní pred všeobecnými súdmi bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľka v roku 2007 podala žalobu o vydanie motorového vozidla. Okresný súd Trnava v roku 2009 žalobu zamietol a Krajský súd v Trnave následne zamietol sťažovateľkine odvolanie proti prvostupňovému rozsudku. Sťažovateľka podala dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2011 odmietol bez preskúmania merita veci na neverejnom zasadnutí. Sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky v júli 2011 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V sťažnosti podanej na ESĽP sťažovateľka tvrdila, že jej vec nebola spravodlivo a verejne prerokovaná, pretože vyjadrenie odporcu k jej odvolaniu jej nebolo doručené, odvolacie konanie prebehlo bez ústneho pojednávania a rozsudok odvolacieho súdu nebol vyhlásený verejne.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku uznal argumentáciu a dôkazy vlády predložené v súvislosti s námietkou týkajúcou sa verejného vyhlásenia rozsudku. Túto námietku zamietol ako zjavne nepodloženú.
Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nemožnosti sťažovateľky vyjadriť sa k vyjadreniu odporcu v rámci odvolacieho konania, ESĽP bol toho názoru, že aj keď predmetné vyjadrenie odporcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa sťažovateľka už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a podľa vlády nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a sťažovateľke mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním. Keďže tomu tak nebolo, došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé konanie, zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
Vzhľadom na tento záver sa ESĽP už nepovažoval za potrebné samostatne zaoberať námietkou údajného porušenia práv v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu bez nariadenia ústneho pojednávania. 
Sťažovateľka si neuplatnila žiadne nároky, preto jej ESĽP nepriznal žiadne   spravodlivé zadosťučinenie.