Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina
    1. Domov
    2. Tlačové správy
    3. Rozsudok ESĽP v prípade Trančíková proti SR

    Rozsudok ESĽP v prípade Trančíková proti SR

    Vypublikované 14. januára 2015

    ​Rozsudok z 13. januára 2015

    ​Sťažovateľka žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tvrdila, že v občianskoprávnom konaní pred všeobecnými súdmi bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľka v roku 2007 podala žalobu o vydanie motorového vozidla. Okresný súd Trnava v roku 2009 žalobu zamietol a Krajský súd v Trnave následne zamietol sťažovateľkine odvolanie proti prvostupňovému rozsudku. Sťažovateľka podala dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2011 odmietol bez preskúmania merita veci na neverejnom zasadnutí. Sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky v júli 2011 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V sťažnosti podanej na ESĽP sťažovateľka tvrdila, že jej vec nebola spravodlivo a verejne prerokovaná, pretože vyjadrenie odporcu k jej odvolaniu jej nebolo doručené, odvolacie konanie prebehlo bez ústneho pojednávania a rozsudok odvolacieho súdu nebol vyhlásený verejne.

    Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku uznal argumentáciu a dôkazy vlády predložené v súvislosti s námietkou týkajúcou sa verejného vyhlásenia rozsudku. Túto námietku zamietol ako zjavne nepodloženú.
    Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nemožnosti sťažovateľky vyjadriť sa k vyjadreniu odporcu v rámci odvolacieho konania, ESĽP bol toho názoru, že aj keď predmetné vyjadrenie odporcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa sťažovateľka už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a podľa vlády nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a sťažovateľke mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním. Keďže tomu tak nebolo, došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé konanie, zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
    Vzhľadom na tento záver sa ESĽP už nepovažoval za potrebné samostatne zaoberať námietkou údajného porušenia práv v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu bez nariadenia ústneho pojednávania. 
    Sťažovateľka si neuplatnila žiadne nároky, preto jej ESĽP nepriznal žiadne   spravodlivé zadosťučinenie.