Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Prípady Mráz a ďalší a Borovská a Forrai proti SR

    ​Rozsudky ESĽP z 25. novembra 2014

    ​Dňa 25. novembra 2014 vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozsudky v prípadoch dvoch sťažností na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku rozdielnej rozhodovacej praxe vnútroštátnych súdov.

    Ide o prípady Mráz a ďalší proti Slovenskej republike a Borovská a Forrai proti Slovenskej republike. Oba prípady spája rovnaký skutkový stav: týkajú sa pozemkov v Košiciach, ktoré boli v 80-tych rokoch vyvlastnené za účelom výstavby tenisového areálu. Sťažovatelia, ktorí sú všetci právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov, podali začiatkom 90-tych rokov proti mestu Košice a súkromnému prevádzkovateľovi športoviska žaloby, ktorými si uplatnili svoje práva k pozemkom pod športovým areálom a žiadali o úpravu ich vzťahov s odporcami. Ich žaloby boli zamietnuté súdmi prvého (v roku 2009 v prvom, resp. 2008 v druhom prípade) aj druhého stupňa (v roku 2010) na základe rôznych dôvodov. Sťažovatelia sa následne obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky, kde namietali odlišnú súdnu prax. Poukazovali na rozsudky o žalobách vlastníkov iných pozemkov pod tým istým areálom, ktoré mali rovnaký skutkový i právny základ, ale iný záver. Ústavný súd ich sťažnosti v roku 2010, resp. 2011, ako zjavne neopodstatnené odmietol a argumenty o nesúlade súdnej praxe ponechal bez komentára. O rok neskôr, v roku 2012, v nesúvisiacom prípade viažucom sa ale tiež k pozemku pod tým istým areálom, však už ústavný súd problém nesúrodej súdnej praxe v danej oblasti opísal a odsúdil a v dôsledku toho konštatoval porušenie základných práv sťažovateľov.
    Sťažovatelia v konaní pred ESĽP poukazovali na to, že majitelia pozemkov pod rôznymi časťami toho istého športového areálu, teda osoby v tej istej skutkovej i právnej situácii, majúce navyše rovnakých právnych zástupcov a teda i rovnaké podania na súd, sa domohli vo vnútroštátnych konaniach, prebiehajúcich približne v rovnakom období, troch rôznych typov súdnych verdiktov. Namietali, že rozhodnutia súdov v ich prípade boli svojvoľné a tým bolo porušené ich právo na spravodlivé súdne konanie. ESĽP im svojimi rozsudkami dal v tomto smere za pravdu. Rozdielnosť súdnej praxe považoval za „hlbokú a dlhotrvajúcu“. Nález ústavného súdu z roku 2012 podľa neho odhalil zásadné rozpory v základnej právnej otázke na najvyššej úrovni slovenského súdnictva, čo bolo o to závažnejšie, že sa týkali podstatnej právnej úpravy transformácie právneho a ústavného systému štátu, ktorá platila viac ako dve desaťročia, a to systému úpravy vlastníckych vzťahov k majetku vyvlastneného alebo bez právneho titulu užívaného socialistickým štátom a jeho organizáciami. ESĽP konštatoval, že aj snaha o využitie zjednocovacieho mechanizmu bola márna.
    Vážnosť situácie podľa názoru ESĽP navyše zvyšovala skutočnosť, že dané konania trvali takmer šestnásť rokov a týkali sa rovnakého skutkového a právneho problému obmedzenej skupiny osôb. Konštatoval, že takýto výkon súdnictva zásadne ohrozuje dôveru verejnosti v súdny systém. Dospel preto k záveru, že takýto stav právnej neistoty je v rozpore so zárukami, ktoré vyplývajú z práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
    Na základe uvedeného nálezu priznal ESĽP každému sťažovateľovi 5 200 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a  ako náhradu trov a výdavkov na právne zastúpenie všetkým sťažovateľom spoločne 1 500 EUR v prvom prípade a 1 200 EUR v druhom prípade. Nároky na prípadnú majetkovú škodu im odporučil uplatniť si v prípadnom vnútroštátnom konaní, ktoré môžu na základe rozsudku ESĽP iniciovať žiadosťou o obnovu pôvodných konaní.