Informácia v extradičnej veci Anzora Šadidoviča Čentieva

​Na základe žiadosti Generálnej prokuratúry Ruskej federácie z 20. 4. 2006 o vydanie ruského občana Anzora Šadidoviča Čentieva zo Slovenskej republiky do Ruskej federácie,

dňa 29. 5. 2014 minister spravodlivosti rozhodol o povolení vydania A. Š. Čentieva do Ruskej federácie.

1. Dňa 20. apríla 2006 požiadala Generálna prokuratúra Ruskej federácie listom č. 35/3-06 z 20. apríla 2006 o vydanie pána Anzora Šadidoviča Čentieva do Ruskej federácie na základe zatýkacieho rozkazu prokuratúry Čečenskej republiky zo dňa 30. marca 2006. 

2. Dňa 28. apríla 2006 bol A. Š. Čentiev podľa § 505 ods. 1 Trestného poriadku vzatý Krajským súdom v Trnave pod č. 3 Ntc/ 2/2006 do predbežnej väzby.

3. Dňa 30. mája 2006 Krajský súd v Trnave pod č. 3 Ntc 2/2006 rozhodol podľa § 506 ods. 1 Trestného poriadku o vzatí A. Š. Čentieva do vydávacej väzby.

4. A. Š. Čentiev podal 4. augusta 2006 žiadosť o poskytnutie azylu na území Slovenskej republiky, ktorú Migračný úrad Ministerstva vnútra SR uznesením č. MU-223/17/PO-Ž/2006 zo dňa 4. apríla 2006 zamietol. Voči rozhodnutiu podal A. Š. Čentiev odvolanie, preto vec bola postúpená na ďalšie konanie na Krajský súd v Bratislave.

5. Ministerstvo spravodlivosti SR požiadalo listom z 8. augusta 2006 Generálnu prokuratúru Ruskej federácie o poskytnutie konkrétnych záruk týkajúcich sa neuloženia trestu smrti, resp. jeho nevykonania, ak by takýto trest bol uložený.

6. Generálna prokuratúra Ruskej federácie listom č. 35/3-162-06 z 8. septembra 2006 požiadala o rozšírenie vydania o ďalšie dva trestné činy vo vzťahu k A. Š. Čentievovi. Zároveň týmto listom ubezpečila, že A. Š. Čentiev nebude v súlade s ustanoveniami medzinárodného práva vystavený mučeniu ani neľudskému zaobchádzaniu, ani na ňom nebude uplatnený trest smrti a ani nebude súdený špeciálnym súdom. Okrem toho námestník generálneho prokurátora Ruskej federácie listom z 19. septembra 2006 opätovne ubezpečil Slovenskú republiku o zárukách zo strany Ruskej federácie.

7. Krajský súd v Bratislave uznesením č. 9 Saz 54/2006-56 z 10. novembra 2006 rozhodol o odvolaní Čentieva proti zamietnutiu jeho žiadosti o udelenie azylu tak, že odvolanie zamietol. Najvyšší súd SR uznesením č. 4 Sž-o-KS 160/2006 z  21. februára 2007 zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajská prokuratúra Trnava listom č. Kv 20/06-184 zo 17. októbra 2007 informovala, že azylové konanie Čentieva na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod č. 9 Saz 54/2007 bolo právoplatne skončené rozsudkom z 22. augusta 2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. MU-223/17/PO-Ž-2006 zo 4. apríla 2006. A. Š. Čentiev opätovne požiadal o udelenie azylu listom z 10. októbra 2007. Rozhodnutie Migračného úradu č. 2222/PO-Ž-2007 z 19. decembra 2007 o zamietnutí žiadosti Čentieva o udelenie azylu nadobudlo právoplatnosť 3. mája 2008.

8. Krajský súd v Trnave uznesením č. 3 Ntc 2/2006 z 1. júla 2008 rozhodol podľa § 509 ods. 1 Trestného poriadku, že vydanie A. Š. Čentieva na trestné stíhanie do Ruskej federácie nie je prípustné. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava podala sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave. Najvyšší súd SR uznesením č. 4 Tost 9/2008 zo 4. septembra 2008 rozhodol podľa § 509 ods. 5 Trestného poriadku, že napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sa zrušuje a vyslovuje sa, že vydanie A. Š. Čentieva na trestné stíhanie do Ruskej federácie je prípustné. Najvyšší súd SR rozhodol 13. mája 2009 uznesením o prípustnosti vydania A. Š. Čentieva do Ruskej federácie.

9. Ústavnému súdu SR bola 22. septembra 2008 doručená sťažnosť A. Š. Čentieva. Ústavný súd SR 17. októbra 2008 uznesením prijal sťažnosť Čentieva na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 4 Tost 9/2008 zo 4. septembra 2008 až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci. Ústavný súd SR rozhodol 26. februára 2009 nálezom o tom, že ľudské práva A. Š. Čentieva boli porušené. Ďalej rozhodol, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sa zrušuje a vec sa vracia späť na konanie a rozhodnutie. Dňa 4. júna 2009 podal A. Š. Čentiev sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorá bola zamietnutá pre neopodstatnenosť 17. augusta 2009.

10. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vydal 10. septembra 2008 predbežné opatrenie, na základe ktorého bolo zakázané vydanie Čentieva do Ruskej federácie. Dňa 5. júna 2009 Európsky súd pre ľudské práva informoval vo veci Čentiev v. Slovenská republika o predĺžení platnosti predbežného opatrenia vydaného podľa pravidla 39 Rokovacieho poriadku tohto súdu. Európsky súd pre ľudské práva 14. septembra 2010 rozhodol o zamietnutí sťažnosti A. Š. Čentieva ako neopodstatnenej. ESĽP uznal záruky, ktoré slovenským orgánom poskytol generálny prokurátor Ruskej federácie. V tomto ohľade poukázal na to, že na sťažovateľa nebude aplikovaný trest smrti a nebude podrobený zaobchádzaniu, ktoré by bolo v rozpore s Dohovorom. Zároveň zobral do úvahy, že orgány Ruskej federácie sa výslovne zaručili, že sťažovateľovi bude garantované právo na spravodlivé súdne konanie, vrátane pomoci advokáta, prípadne tlmočníka.

11. Dňa 16. novembra 2010  vydal ESĽP podľa článku 39 Rokovacieho poriadku predbežné opatrenie zakazujúce Slovenskej republike vydať alebo vyhostiť pána Čentieva do Ruskej federácie, ktoré bolo dňa 23. novembra 2010 predĺžené až do oznámenia ESĽP o jeho zrušení. Uvedené predbežné opatrenie ESĽP vydané na základe opätovne podanej sťažnosti pána Čentieva bolo prekážkou, ktorá bránila ministrovi spravodlivosti rozhodnúť o povolení, príp. nepovolení vydania. Z tohto dôvodu extradičné konanie spočívalo.

12. A. Š. Čentiev žiadal o poskytnutie azylu na území Slovenskej republiky opakovane. Naposledy požiadal o poskytnutie azylu dňa 20. decembra 2010. Migračný úrad sa opätovne zaoberal žiadosťou A. Š. Čentieva a dospel k záveru, že sa skutkový stav podstatne nezmenil, a preto rozhodnutím č. MU-655-75/PO-Ž-2012 zo dňa 19. decembra 2012 zastavil konanie o udelenie azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Proti uvedenému rozhodnutiu podala právna zástupkyňa navrhovateľa rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. SLV-OLVS-12/2013 z 13. marca 2013 zamietnutý a rozhodnutie nadobudlo dňa 26. marca 2013 právoplatnosť. Proti uvedenému rozhodnutiu podala právna zástupkyňa navrhovateľa žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý 21. novembra 2013 vydal rozhodnutie č. 1S 143/2013 o nepovolení azylu. Následne právna zástupkyňa A. Š. Čentieva podala 9. januára 2014 odvolanie. Písomným podaním zo dňa 6. februára 2014 A. Š. Čentiev  požiadal o späťvzatie svojej žaloby s tým, že sa chce vrátiť domov aj napriek možnému trestnému stíhaniu. Žalovaný (Ministerstvo vnútra SR) so späťvzatím žaloby vyslovil súhlas, ktorý bol Najvyššiemu súdu SR doručený dňa 10. marca 2014. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd SR späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/143/2013-48 zo dňa 21. novembra 2013 a konanie zastavil. Predmetné konanie právoplatne skončilo 25. marca 2014.

13. A. Š. Čentiev požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o vydanie do Ruskej federácie listom zo dňa 28. januára 2014. Kancelária zástupcu SR pred ESĽP následne  listom zo dňa 7. februára 2014 a zo dňa 20. marca 2014 požiadala ESĽP o zrušenie vyššie uvedeného predbežného opatrenia vydaného ESĽP vo veci vydania menovaného do Ruskej federácie. Dňa 20. marca 2014 Kancelária zástupcu SR pred ESĽP oznámila ESĽP, že Najvyšší súd SR 13. marca 2014 rozhodol, že pripúšťa späťvzatie žaloby a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/143/2013-48 zo dňa 21. novembra 2013 zrušuje a konanie zastavuje.  

14. Dňa 26. marca 2014 bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená informácia, že ESĽP zrušil dňa 18. marca 2014  predbežné opatrenie vydané podľa článku 39 jeho Rokovacieho poriadku vo vzťahu k pánovi Čentievovi.

15. A. Š. Čentiev listom zo dňa 9. apríla 2014  požiadal o poskytnutie informácie o stave konania a vyjadril nesúhlas s vydaním. Vzhľadom na tento list a poslednú komunikáciu A. Š. Čentieva s ESĽP, v ktorej menovaný tvrdil, že nechce byť vydaný do Ruskej federácie, ako aj list ESĽP zo dňa 8. apríla 2014, v ktorom informuje, že sa bude žiadosťou pána Čentieva o nevydanie zaoberať v blízkej budúcnosti, sa minister spravodlivosti rozhodol vydanie menovaného do Ruskej federácie nepovoliť a vyčkať na rozhodnutie ESĽP v tejto veci.

16. Dňa 26. mája 2014 bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená informácia, že ESĽP rozhodol dňa 15. apríla 2014 a sťažnosť pána A. Š. Čentieva zamietol. Z tohto dôvodu dňa 29. mája 2014 minister spravodlivosti  rozhodol o povolení vydania A. Š. Čentieva do Ruskej federácie podľa § 510 ods. 1 Trestného poriadku.   

17. Generálna prokuratúra Ruskej federácie bola informovaná listom                                 č. 644/2014/83/K09/IG zo dňa 29. mája 2014 o rozhodnutí ministra spravodlivosti zo dňa 29. mája 2014  o povolení vydania A. Š. Čentieva do Ruskej federácie. Minister spravodlivosti SR listom zo dńa 18. júna 2014 informoval zástupcu generálneho prokurátora Ruskej federácie, že v rámci extradičného konania boli posudzované a prijaté nasledovné záruky vyjadrené v listoch Generálnej prokuratúry Ruskej federácie č. 35/3-162-06 zo dňa 20. apríla 2006, 8. septembra 2006 a  8. októbra 2009:

• v súlade s normami medzinárodného práva na území Ruskej federácie budú A. Š. Čentievovi poskytnuté všetky možnosti obhajoby, včítane právnej pomoci, nebude podrobený mučeniu, surovým, neľudským a ľudskú dôstojnosť ponižujúcim formám zaobchádzania alebo trestania (čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj príslušné dohovory Organizácie spojených národov, Rady Európy a ich protokoly), 
• A. Š. Čentiev nebude súdený špeciálnym súdom a nebude mu uložený trest smrti
• A. Š. Čentiev bude v prípade odsúdenia na trest odňatia slobody vykonávať tento trest na území Ruska v nápravnom zariadení Federálnej služby výkonu trestu, kde budú dodržiavané všetky štandardy podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európske štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s odsúdenými,
• Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Moskve bude informované o mieste zariadenia, kde bude pán A. Š. Čentiev držaný a zástupcom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve bude umožnený vstup do tohto zariadenia a komunikácia s A. Š. Čentievom bez prítomnosti tretej osoby,
• A. Š. Čentievovi bude poskytovaná potrebná zdravotná starostlivosť a nevyhnutné lieky.

18. Dňa 2. júna 2014 sťažovateľov právny zástupca podal novú žiadosť o azyl v mene sťažovateľa. Dňa 9. júna 2014 ESĽP oznámil Kancelárii zástupcu SR pred ESĽP, že sťažovateľ podal 3. marca 2014 novú sťažnosť a taktiež opätovne požiadal o vydanie predbežného opatrenia, ako aj o azyl na vnútroštátnej úrovni. V nadväznosti na to ESĽP požiadal vládu SR o dodatočné informácie týkajúce sa realizácie extradície v sťažovateľovom prípade, ako aj o preverenie informácie, či sťažovateľ podal novú žiadosť o azyl.

19. Dňa 11. júna 2014 bol Ministerstvu spravodlivosti SR doručený list advokáta A. Š. Čentieva, v ktorom oznámil, že mu nebolo doručené rozhodnutie ministra spravodlivosti o povolení vydania. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 13. júna informovalo advokáta A. Š. Čentieva, že vydanie osoby do cudziny podľa § 510 ods. 1 Trestného poriadku povoľuje minister spravodlivosti, pričom ide o osobitné a osobné oprávnenie, nie o výkon jeho exekutívnych právomocí. Rozhodnutie nie je rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, a teda nie je správnym rozhodnutím, ktoré by bolo preskúmateľné a preto nie je ani doručované vyžiadanej osobe. V ten istý deň, t.j. 11. júna 2014 Kancelária zástupcu SR pred ESĽP odpovedala na výzvu ESĽP, v ktorej oznámila ESĽP, že minister spravodlivosti povolil vydanie sťažovateľa 29. mája 2014, a že samotnú realizáciu vydania bude vykonávať Národná ústredňa Interpol Bratislava v súčinnosti s ruskými štátnymi orgánmi. Okrem toho Kancelária SR pred ESĽP oznámila ESĽP, že dňa 6. júna 2014 navštívili sťažovateľa príslušníci hraničnej a cudzineckej polície, sťažovateľ však odmietol požiadať o azyl bez poradenia sa so svojím advokátom. Zároveň nechcel odpovedať na žiadnu otázku, pričom uviedol, že sa chce vrátiť späť domov do Ruskej federácie.

20. Dňa 20. júna 2014 ESĽP vyzval vládu SR na vyjadrenie, či sťažovateľ podal novú žiadosť o azyl a či o nej prebieha konanie. Vláda SR dňa 24. júna 2014 oznámila ESĽP, že sťažovateľ podal novú žiadosť o azyl 19. júna 2014, o ktorej konanie práve prebieha. Podanie žiadosti o azyl ma odkladný účinok do rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra SR na prvom stupni.

21. Konanie o novej sťažnosti na ESĽP prebieha. ESĽP doposiaľ nevydal nové predbežné opatrenie, pričom v prípade podania druhej sťažnosti vedenej pod č. 65916/10 tak urobil krátko na to, ako sťažovateľ podal novú žiadosť o azyl.

•  INFORMATION IN ENGLISH LANGUAGEThe information.pdf