Štrasburg/Bratislava 08. októbra 2013 – V prípade Bednár proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín a Okresnom súde Námestovo, ako aj na nemožnosť získania náhrady za toto porušenie v rozpore s článkom 13 Dohovoru. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý sťažnosť sťažovateľa podľa článku 127 ústavy odmietol okrem iného aj z toho dôvodu, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti na ústavný súd nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Dolný Kubín. Vo vzťahu k prieťahom v konaní pred Okresným súdom Námestovo ústavný súd poznamenal, že sťažovateľ síce podal sťažnosť predsedovi dotknutého súdu, ale nedal mu dostatočný čas na nápravu. Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, ESĽP sa v rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, ako aj, že sa mohol domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom dotknutého súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto ohľade ESĽP odkázal na prípady Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike. Problematická povaha tohto prostriedku nápravy bola navyše zdôraznená v prípadoch ako je tento, kedy jedno konanie prebiehalo pred viacerými súdmi. ESĽP následne poznamenal, že doba braná do úvahy začala plynúť 7. januára 2005 a stále neskončila. Rozhodovanie o žalobe sťažovateľa teda trvá už viac ako osem rokov a pol roka na jednom stupni konania pred dvoma rôznymi súdmi, pričom konanie bolo na dva a pol roka prerušené do výsledku iného konania. Preto sťažnosť vyhlásil za prijateľnú. Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutého konania ESĽP poznamenal, že bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Okrem toho ESĽP konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru keď dospel k záveru, že za daných okolností sťažovateľ nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 a 13 Dohovoru ESĽP priznal pánovi Bednárovi 5 500 EUR z titulu nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu výdavkov a nákladov zamietol, keďže sťažovateľ nepredložil žiadne dokumenty na podporu svojho nároku.
V prípade Frigo proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý osobitne preskúmal dĺžku konania o žalobe a osobitné dĺžku konania o priznaní trov konania. Uviedol, že sťažnosť na dĺžku konania o žalobe bola podaná oneskorene, nakoľko súd už o žalobe rozhodol, a v následnom konaní o trovách konaniach prieťahy nezistil. Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, ESĽP pripomenul, že v súlade so svojou judikatúrou preskúmava celkovú dĺžku namietaných konaní, a že článok 35 Dohovoru umožňuje dostatočnú a vhodnú nápravu iba v prípadoch, v ktorých je umožnené preskúmavanie konaní ako celku. V predmetnom konaní prístup ústavného súdu naznačuje, že vo vzťahu k rôznym štádiám konania musia byť podávané osobitné sťažnosti. Takýto prístup však vylučuje preskúmavanie dĺžky konania ako celku a vedie k výsledku, ktorý je nezlučiteľný s praxou ESĽP. Sťažnosť preto vyhlásil za prijateľnú. Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutého konania ESĽP poznamenal, že bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru ESĽP priznal pánovi Frigovi 10 500 EUR z titulu nemajetkovej ujmy.
V prípade Klinovská proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, ako aj na nemožnosť získania náhrady za toto porušenie v rozpore s článkom 13 Dohovoru. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý sťažnosť sťažovateľa podľa článku 127 ústavy odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd uviedol, že sťažovateľka v priebehu konania podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu, ktorý zjednal nápravu a v konaní sa ďalej pokračovalo efektívne a bez ďalších prieťahov. Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, ESĽP sa v rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľka nepodala ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, ako aj, že sa mohla domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom dotknutého súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto ohľade ESĽP odkázal na rozsudky Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a sťažnosť vyhlásil za prijateľnú. Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutého konania ESĽP poznamenal, že bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 a článku 13 Dohovoru. Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 a 13 Dohovoru ESĽP priznal pani Klinovskej 5 500 EUR z titulu nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu výdavkov a nákladov zamietol, keďže sťažovateľka nepredložila žiadne dokumenty na podporu svojho nároku.
