ESĽP: Rozsudok z 25. júna 2013 v prípade CSÁKO proti SR

​​V prípade Csáko proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku exekučného konania. Okrem toho sťažovateľ namietal, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy podľa článku 13 Dohovoru. Dĺžkou konania sa zaoberal aj ústavný súd na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Ten ju však v marci 2007 odmietol z dôvodu neprípustnosti, keď poukázal na to, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.

Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, že  sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, ako aj, že sa mohol domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom dotknutého súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto ohľade európsky súd uviedol, že v prípade Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike preskúmal a odmietol v zásade rovnaké námietky, ako vzniesla v predmetnom prípade vláda. Následne poznamenal, že konanie sa začalo vo februári 2003 a skončilo sa najneskôr v decembri 2011. Podľa názoru európskeho súdu totiž nebolo úplne objasnené, kedy sa skončilo. Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutého konania európsky súd poznamenal, že bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Okrem toho európsky súd s poukazom na svoje závery v prípade Komanický a Ištván a Ištvánová konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru, keď dospel k záveru, že za daných okolností sťažovateľ nemal vo vzťahu k dĺžke napadnutého exekučného konania účinný prostriedok nápravy.

Za zistené porušenie článku 6 ods. 1  a 13 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Csákovi požadovaných 4 500 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 1 000 EUR ako náhradu nákladov výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.