Preskočiť na hlavný obsah

ESĽP: Rozsudok v prípade Horváth proti SR

​Pán Horváth žaloval Slovenskú republiku pre porušenie článku 5 Dohovoru v trestnom konaní vedenom proti nemu. Konkrétne podľa článku 5 ods. 3 Dohovoru namietal, že jeho pokračujúca väzba bola nezákonná a arbitrárna. 

Okrem toho podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru namietal, že nebol ústne vypočutý v konaní o  jeho žiadosti o prepustenie z väzby 11. januára 2007, a že v tomto konaní nebolo rozhodnuté urýchlene. Tiež namietal, že odškodnenie vo výške 20 000 Sk (v danom čase približne 660 EUR), ktoré mu bolo priznané zo strany ústavného súdu vo vzťahu k zistenému porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru v kontexte nedodržania požiadavky „urýchlenosti“ konania, bolo nedostatočné. Európsky súd rozsudkom z 27. novembra 2012 vyhlásil za prijateľnú len námietku sťažovateľa podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru týkajúcu sa absencie urýchlenosti konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Pokiaľ ide o zvyšné námietky sťažovateľa európsky súd sa stotožnil s vládou a vyhlásil ich za neprijateľné, a to čiastočne z dôvodu nedodržania šesťmesačnej lehoty vo vzťahu k rozhodnutiam o väzbe pred 11. januárom 2007 a čiastočne z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy.

Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti prijatej na ďalšie konanie Súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, že odškodnenie, ktoré bolo priznané sťažovateľovi za zistené porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru v konaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby bolo dostatočné. V tejto súvislosti mal za to, že priznaná suma bola za okolností prípadu príliš nízka. Okrem toho európsky súd vytkol okresnému súdu, že jeho postoj hraničil s popretím sťažovateľovho práva na urýchlenie preskúmanie zákonnosti jeho väzby, berúc do úvahy, že napadnuté konanie trvalo viac ako 8 mesiacov na jednom stupni konania. Vo vzťahu k podstate sťažnosti, európsky súd v súlade s nálezom ústavného súdu konštatoval, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne súdy nerozhodli urýchlene o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby. 

Za zistené porušenie článku 5 ods.  4 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Horváthovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 200 eur. Nárok na náhradu nákladov a výdavkov európsky súd odmietol z dôvodu, že ho sťažovateľ nepodložil žiadnymi dokumentmi.