VYHLÁSENIE ZÁSTUPKYNE SR PRED ESĽP K PRÍPADU HARABIN
Pokiaľ ide o medializované informácie týkajúce sa prípadu Harabin v. Slovensko opakujem, že ide o štandardné vyjadrenie vlády k požiadavkám sťažovateľa na spravodlivé zadosťučinenie, ktoré Európsky súd pre ľudské práva berie do úvahy iba v prípade, ak dospeje k záveru o porušení práv sťažovateľa. Vyjadrenie vlády k spravodlivému zadosťučineniu v žiadnom prípade nemožno interpretovať ako uznanie porušenia práv sťažovateľa. Na žiadnom mieste v dodatočnom stanovisku vláda porušenie sťažovateľových práv neuznala, ani nepripustila, že rozhodnutie ústavného súdu bolo chybné.
Právnik Peter Wilfling vo vzťahu k stanovisku k náhrade nemajetkovej ujmy pre médiá uviedol, že ak ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že ide o štandardné formulácie, ktoré sa bežne používajú v takýchto vyjadreniach, tak by malo aj dokázať, že aj iné vyjadrenia ministerstva k iným sťažnostiam slovenských občanov v Štrasburgu sú rovnako naformulované. To, že postup vlády SR vo vzťahu k vyjadreniu k náhrade nemajetkovej ujmy je úplne štandardný, dokazuje napríklad dodatočné stanovisko vlády SR v prípade Labsi proti Slovensku, s ktorým podpísala súhlas ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská 24. februára 2012: „Pokiaľ ide o sťažovateľov nárok uplatnený z titulu údajne utrpenej nemajetkovej ujmy, vláda poznamenáva, že sťažovateľ nešpecifikoval požadovanú sumu a ponechal otázku na úvahu Súdu. V prípade zistenia porušenia Dohovoru vláda žiada Súd, aby priznal sťažovateľovi odškodnenie z titulu nemajetkovej ujmy primeraným spôsobom. Pokiaľ ide o sťažovateľov nárok na náhradu výdavkov a nákladov, vláda v prvom rade uvádza, že odškodnenie môže byť priznané len za náklady a výdavky, ktoré sťažovateľovi skutočne a nevyhnutne vznikli za účelom nápravy alebo zabráneniu porušenia Dohovoru a boli odôvodnené čo do výšky (odkaz na judikatúru ESĽP. V tomto ohľade vláda akceptuje skutočnosť, že sťažovateľ vynaložil isté náklady za účelom ochrany jeho práv zaručených Dohovorom. Berúc do úvahy prijaté doklady preukazujúce náklady na trovy právneho zastúpenia, vláda nemá žiadne námietky voči priznaniu preukázateľne vynaloženej sumy v prípade konštatovania porušenia sťažovateľových práv.“
Obdobné vyjadrenie obsahuje napríklad aj vyjadrenie k spravodlivému zadosťučineniu v prípade Odborový zväz polície proti Slovensku, s ktorým vyslovila súhlas vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská 7. októbra 2011: „Čo sa týka majetkovej škody, tretí sťažovateľ si uplatňuje … (nasleduje opis nároku a jeho výška). Vláda konštatuje, že aby Súd priznal náhradu majetkovej škody, musí byť podľa ustálenej judikatúry ESĽP príčinná súvislosť medzi konštatovaným porušením Dohovoru a akoukoľvek požadovanou majetkovou škodou. Preto teda v prípade zistenia porušenia práv tretieho sťažovateľa vláda ponecháva na úvahu ESĽP otázku, či požadovaná škoda bola spôsobená porušením práv. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, vláda považuje nárok sťažovateľov za prehnaný a v prípade, že Súd zistí porušenie práv prvého sťažovateľa, vláda žiada Súd, aby priznal nemajetkovú ujmu v primeranej výške, berúc pritom do úvahy konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Vo vzťahu k nároku na náhradu výdavkov a nákladov vláda požiadala ESĽP, aby priznal náhradu trov právneho zastúpenia v primeranej výške v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP." Čo sa týka uvedeného prípadu poukazujem na to, že tento prípad vďaka stanovisku vlády, vypracovanému Kanceláriou zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP, Slovenská republika vyhrala.
Samozrejme, v oboch prípadoch išlo o vyjadrenie len v prípade zistenia porušenia Dohovoru, teda rovnako ako v prípade Harabin.
K samotnému prípadu Harabin proti SR dodávam nasledovné skutočnosti. Vzhľadom na to, že vo veciach sp. zn. PL. ÚS 116/2011 a sp. zn. PL. ÚS 6/2012 došlo v otázke posudzovania nestrannosti sudcov k zmene v prístupe ústavného súdu oproti rozhodnutiam vo veciach sp. zn. PL. ÚS 92/2011 a PL. ÚS 93/2011, pričom túto zmenu v prístupe priznali samotní sudcovia ústavného súdu v uzneseniach sp. zn. PL. ÚS 116/2011 a sp. zn. PL. ÚS 6/2012, ako aj v pripojených odlišných stanoviskách, vláda v súvislosti s otázkou nestrannosti napadnutého disciplinárneho konania, vedeného ústavným súdom pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 konštatovala, že sťažnosť vyvoláva závažné otázky týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru, ktorých konečné riešenie ponecháva na ESĽP. Zároveň uviedla, že jeho záver bude veľmi významným návodom pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu. Podobný postoj zaujala vláda vo vzťahu k podstate sťažovateľom napadnutého rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 92/2011 v nadväznosti na rozhodnutie ministra financií z 23. apríla 2012. Ide o štandardný postup v prípadoch, keď na vnútroštátnej úrovni existujú navzájom rozporné rozhodnutia v identických veciach alebo prístup vnútroštátnych orgánov v podobných veciach ESĽP už predtým považoval za nesúladný s Dohovorom. Ako príklad možnosť uviesť prípad Mihal proti Slovensku (rozsudok ESĽP z 5. júla 2011, ods. 46) alebo Gál proti Slovensku (rozsudok ESĽP z 30. novembra 2010, ods. 37). Vzhľadom na uvedené sme odmietli uzavretie zmieru so sťažovateľom a pokračujeme v sporovom konaní pred ESĽP. O sťažnosti, ako aj o spravodlivom zadosťučinení rozhodne s konečnou platnosťou tento medzinárodný súd.
Dňa 2. novembra 2012 o 20.01 hod. ESĽP vláde SR oznámil, že rozsudok v prípade Harabin bude vyhlásený 20. novembra 2012. Budeme o ňom informovať bez zbytočného odkladu. Súčasťou uvedeného rozsudku budú aj zosumarizované vyjadrenia vlády k sťažnosti. Pokiaľ niekdajší zástupca SR pred ESĽP, ktorý nechcel byť menovaný vo svojom vyhlásení pre médiá tvrdí, že ide o zásadný odklon od predchádzajúcich stanovísk, pripomínam, že s výnimkou súčasného premiéra som pôsobila popri každom nasledujúcom zástupcovi vlády ako spoluzástupkyňa, ktorá sa vzhľadom na ich ďalšie pracovné povinnosti súvisiace s výučbou na vysokej škole, podieľala na kontrole všetkých stanovísk, ktoré pripravovali pracovníci kancelárie a písala stanoviská k najzávažnejším prípadom. Pokiaľ tvrdím, že ide o štandardné vyjadrenie k nárokom sťažovateľa na spravodlivé zadosťučinenie, tento výrok je založený na mojom takmer dvanásťročnom pôsobení v kancelárii zástupcu. Bývalého zástupcu vlády týmto pozývam na stretnutie, na ktorom si môžeme problém vydiskutovať na odbornej úrovni.