​ESĽP: Rozhodnutie o sťažnostiach podaných spoločnosťou Lawyer partners, a.s. proti Slovenskej republike

Sťažujúca sa spoločnosť sa sťažovala na porušenie jej práva na prístup k súdu zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru, ku ktorému došlo postupom dotknutých okresných súdov, ktoré odmietli zaregistrovať žaloby sťažujúcej sa spoločnosti, ktoré boli vytvorené pomocou počítačového softvéru a zaznamenané na digitálnych otáčavých diskoch (DVD) z dôvodu, že nemajú technické vybavenie na prijímanie a spracovanie podaní urobených a podpísaných elektronicky. DVD nosiče boli odoslané na dotknuté okresné súdy, spolu so sprievodným listom v priebehu roka 2006.

Sťažujúca sa spoločnosť sa so sťažnosťou obrátila na ústavný súd, ktorý v dvadsiatich štyroch rozhodnutiach konštatoval, že okresné súdy porušili jej právo na prístup k súdu  zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Prikázal dotknutým  súdom, aby o žalobách konali v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Výslovne stanovil, že právne účinky žalôb majú byť zachované s účinnosťou ku dňu ich podania na dotknutých súdoch bez ohľadu na technické nedostatky, ktoré neumožňovali, aby tento dátum bol automatický vytvorený v elektronickom registračnom systéme. 

Sťažujúca sa spoločnosť sa následne obrátila na ESĽP. Po predložení stanovísk vládou a sťažujúcou sa spoločnosťou ESĽP sťažnosti preskúmal a jednomyseľne ich vyhlásil za neprijateľné. Sťažnosť č. 50645/08 ESĽP vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu, že sťažujúca sa spoločnosť podala sťažnosť po uplynutí lehoty. Čo sa týka ostatných 23 sťažností, ESĽP v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že vláda preukázala, že v mnohých prípadoch okresné súdy konali o žalobách v súlade s nálezom ústavného súdu a umožnili sťažujúcej sa spoločnosti podať žaloby. Neexistoval žiaden náznak toho, že by bol akýkoľvek z návrhov  zamietnutý z dôvodu premlčania, ako to tvrdila sťažujúca sa spoločnosť. K argumentu sťažujúcej sa spoločnosti, že nemohla predložiť originály DVD nosičov obsahujúcich žaloby na všeobecné súdy, pretože DVD nosiče zaslala ESĽP so svojou sťažnosťou, ESĽP poznamenal, že v článku 34 Dohovoru je výslovne uvádzané, že pre potreby individuálnej sťažnosti nie je potrebné predkladať originály dokumentov. Rovnako ESĽP nebol požiadaný o vrátenie originálov DVD nosičov sťažujúcej sa spoločnosti a preto tento argument odmietol. Vo vzťahu k argumentom sťažujúcej sa spoločnosti, že nekonaním slovenských orgánov utrpela škodu, ESĽP skonštatoval, že sťažujúca sa spoločnosť sa mohla domôcť náhrady na vnútroštátnej úrovni a v tomto ohľade spomenul skutočnosť, že v pätnástich ďalších sťažnostiach, v ktorých zistil porušenie článku 6 Dohovoru a priznal spravodlivé zadosťučinenie podľa článku 41 Dohovoru, sťažujúca sa spoločnosť začala konanie podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z roku 2003. Berúc do úvahy vyššie uvedené zistenia ESĽP súhlasil s argumentáciou vlády, že sťažujúca sa spoločnosť už ďalej nepožíva status „obete“ podľa článku 34 Dohovoru v súvislosti s porušením jej práva na prístup k súdu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a sťažnosť zamietol.