Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    ​ESĽP: Rozsudok v prípade Winkler proti Slovenskej republike

    ​Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyhlásil 17. júla 2012 rozsudok v neprospech Slovenskej republiky v prípade Winkler proti Slovenskej republike.

    Sťažovateľ, pán Róbert Winkler, podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") namietal, že jeho väzba po 25. máji 2005, kedy uplynula lehota, na ktorú bol vzatý do väzby v prípravnom konaní, bola nezákonná, vzhľadom na absenciu rozhodnutia súdu o predĺžení väzby. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že odškodnenie, ktoré mu bolo priznané v kontexte zisteného porušenia zo strany Ústavného súdu SR bolo nedostatočné. 
    Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť nasledovne. Sťažovateľ bol v roku 2004 obvinený z trestného činu lúpeže a vydierania a následne bol vzatý do väzby. V máji 2005 prokurátor podal na sťažovateľa obžalobu. Sťažovateľ v auguste 2005 požiadal o prepustenie z väzby, tvrdiac, že lehota jeho väzby uplynula. Okresný súd jeho žiadosť zamietol, pričom krajský súd zamietol sťažnosť pána Winklera proti tomuto rozhodnutiu. Sťažovateľ sa následne obrátil na Ústavný súd SR a namietal, že jeho zotrvanie vo väzbe bolo nezákonné. Ústavný súd SR rozhodol, že dotknutý krajský súd porušil právo sťažovateľa zaručené článkom 5 ods. 1 Dohovoru, pretože neexistovalo žiadne rozhodnutie, ktorým by bola väzba sťažovateľa predĺžená. Ústavný súd SR zrušil predmetné rozhodnutie krajského súdu a nariadil krajskému súdu nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia. Okrem toho priznal pánovi Winklerovi 70 000 Sk ako primerané finančné zadosťučinenie. 
    ESĽP sa vo svojom rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľa nemožno ďalej považovať za poškodenú osobu, vzhľadom na primerané finančné zadosťučinenie priznané zo strany Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti dospel k záveru, že odškodnenie vo výške 70 000 Sk bolo za okolností prípadu nedostatočné. Pokiaľ ide o samotnú podstatu sťažnosti, európsky súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR, že sťažovateľova väzba po tom, ako uplynula lehota, na ktorú bola v prípravnom konaní predĺžená, bola nezákonná. Preto došlo k porušeniu článku 5 ods. 1 Dohovoru. 
    Pán Winkler požadoval 163 646 € z titulu nemajetkovej ujmy. Berúc do úvahy čiastočné odškodnenie, ktorého sa pán Winkler domohol v konaní pred Ústavným súdom SR, ESĽP mu priznal 8 000 € z titulu nemajetkovej ujmy, zvyšok jeho nároku zamietol.