​ESĽP: Rozsudok v prípade Winkler proti Slovenskej republike

Sťažovateľ, pán Róbert Winkler, podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") namietal, že jeho väzba po 25. máji 2005, kedy uplynula lehota, na ktorú bol vzatý do väzby v prípravnom konaní, bola nezákonná, vzhľadom na absenciu rozhodnutia súdu o predĺžení väzby. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že odškodnenie, ktoré mu bolo priznané v kontexte zisteného porušenia zo strany Ústavného súdu SR bolo nedostatočné. 

Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť nasledovne. Sťažovateľ bol v roku 2004 obvinený z trestného činu lúpeže a vydierania a následne bol vzatý do väzby. V máji 2005 prokurátor podal na sťažovateľa obžalobu. Sťažovateľ v auguste 2005 požiadal o prepustenie z väzby, tvrdiac, že lehota jeho väzby uplynula. Okresný súd jeho žiadosť zamietol, pričom krajský súd zamietol sťažnosť pána Winklera proti tomuto rozhodnutiu. Sťažovateľ sa následne obrátil na Ústavný súd SR a namietal, že jeho zotrvanie vo väzbe bolo nezákonné. Ústavný súd SR rozhodol, že dotknutý krajský súd porušil právo sťažovateľa zaručené článkom 5 ods. 1 Dohovoru, pretože neexistovalo žiadne rozhodnutie, ktorým by bola väzba sťažovateľa predĺžená. Ústavný súd SR zrušil predmetné rozhodnutie krajského súdu a nariadil krajskému súdu nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia. Okrem toho priznal pánovi Winklerovi 70 000 Sk ako primerané finančné zadosťučinenie. 

ESĽP sa vo svojom rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľa nemožno ďalej považovať za poškodenú osobu, vzhľadom na primerané finančné zadosťučinenie priznané zo strany Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti dospel k záveru, že odškodnenie vo výške 70 000 Sk bolo za okolností prípadu nedostatočné. Pokiaľ ide o samotnú podstatu sťažnosti, európsky súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR, že sťažovateľova väzba po tom, ako uplynula lehota, na ktorú bola v prípravnom konaní predĺžená, bola nezákonná. Preto došlo k porušeniu článku 5 ods. 1 Dohovoru. 

Pán Winkler požadoval 163 646 € z titulu nemajetkovej ujmy. Berúc do úvahy čiastočné odškodnenie, ktorého sa pán Winkler domohol v konaní pred Ústavným súdom SR, ESĽP mu priznal 8 000 € z titulu nemajetkovej ujmy, zvyšok jeho nároku zamietol.