ESĽP: Rozsudok v prípade Popivčák proti Slovenskej republike
Európsky súd v uvedenom prípade vyhlásil rozsudok v prospech Slovenskej republiky
Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 6. decembra 2011 rozsudok v prospech Slovenskej republiky prípade Popivčák proti Slovenskej republike. Sťažovateľ pred Európskym súdom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru. Namietal, že mu bola odňatá možnosť domáhať sa odškodnenia od svojej právnej zástupkyne vo vzťahu k právnemu pochybeniu, ktorého sa dopustila, a že v dôsledku nedostatočnej právnej pomoci v konaní mu bolo zabránené v pokojnom užívaní jeho majetku. Európsky súd rozhodol, že nedošlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Námietku podľa článku 1 Protokolu č. 1, týkajúcu sa zásahu do majetkových práv, európsky súd odmietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
Sťažovateľ dostal od štátu dotáciu na vytvorenie pracovných miest, ktorá mu bola vyplatená za podmienok určených v zmluve s okresným úradom práce. Daňový úrad Košice I však zistil, že sťažovateľ porušil vyššie uvedenú zmluvu a rozhodnutím bola sťažovateľovi uložená povinnosť vrátiť časť dotácie a zaplatiť penále.
Sťažovateľ si najal advokátku, ktorá proti rozhodnutiu podala správnu žalobu a zároveň požiadala Ústredné daňové riaditeľstvo o mimoriadne preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Krajský súd v Košiciach zastavil konanie o sťažovateľovej správnej žalobe, pretože dospel k záveru o neprípustnosti žaloby z dôvodu, že sťažovateľ nesplnil zákonnú požiadavku vyčerpania riadnych prostriedkov nápravy, keďže proti rozhodnutiu nepodal odvolanie.
V roku 2000 sťažovateľ podal proti svojej právnej zástupkyni žalobu o náhradu škody. Tvrdil, že právna zástupkyňa porušila svoju povinnosť tým, že nevyužila všetky opravné prostriedky. Okresný súd Košice I žalobu zamietol. Konštatoval, že právna zástupkyňa síce porušila svoje profesionálne povinnosti, avšak nepodarilo sa preukázať príčinnú súvislosť medzi ich porušením a požadovanou škodou. Sťažovateľ sa odvolal. Krajský súd v Košiciach rozsudok potvrdil. Sťažovateľ sa následne obrátil na ústavný súd aj na generálneho prokurátora, avšak bez úspechu.
Na Európskom súde pre ľudské práva sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru namietal, že mu bola odňatá možnosť domáhať sa odškodnenia od svojej právnej zástupkyne vo vzťahu k právnemu pochybeniu, ktorého sa nepochybne dopustila, a že v dôsledku nedostatočnej právnej pomoci v konaní mu bolo zabránené v pokojnom užívaní jeho majetku.
Európsky súd poukázal na to, že žaloba sťažovateľa o náhradu škody voči právnej zástupkyni bola preskúmaná súdmi a vzhľadom na to, že článok 6, ani iné ustanovenie Dohovoru nemožno vykladať tak, že zaručuje právo na úspešný výsledok konania, Európsky súd pre ľudské práva piatimi hlasmi proti dvom rozhodol, že nedošlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Námietku podľa článku 1 Protokolu č. 1, týkajúcu sa zásahu do majetkových práv, európsky súd odmietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, konkrétne ústavnej sťažnosti.
Úplné znenie rozsudku nájdete TU.
Sťažovateľ dostal od štátu dotáciu na vytvorenie pracovných miest, ktorá mu bola vyplatená za podmienok určených v zmluve s okresným úradom práce. Daňový úrad Košice I však zistil, že sťažovateľ porušil vyššie uvedenú zmluvu a rozhodnutím bola sťažovateľovi uložená povinnosť vrátiť časť dotácie a zaplatiť penále.
Sťažovateľ si najal advokátku, ktorá proti rozhodnutiu podala správnu žalobu a zároveň požiadala Ústredné daňové riaditeľstvo o mimoriadne preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Krajský súd v Košiciach zastavil konanie o sťažovateľovej správnej žalobe, pretože dospel k záveru o neprípustnosti žaloby z dôvodu, že sťažovateľ nesplnil zákonnú požiadavku vyčerpania riadnych prostriedkov nápravy, keďže proti rozhodnutiu nepodal odvolanie.
V roku 2000 sťažovateľ podal proti svojej právnej zástupkyni žalobu o náhradu škody. Tvrdil, že právna zástupkyňa porušila svoju povinnosť tým, že nevyužila všetky opravné prostriedky. Okresný súd Košice I žalobu zamietol. Konštatoval, že právna zástupkyňa síce porušila svoje profesionálne povinnosti, avšak nepodarilo sa preukázať príčinnú súvislosť medzi ich porušením a požadovanou škodou. Sťažovateľ sa odvolal. Krajský súd v Košiciach rozsudok potvrdil. Sťažovateľ sa následne obrátil na ústavný súd aj na generálneho prokurátora, avšak bez úspechu.
Na Európskom súde pre ľudské práva sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru namietal, že mu bola odňatá možnosť domáhať sa odškodnenia od svojej právnej zástupkyne vo vzťahu k právnemu pochybeniu, ktorého sa nepochybne dopustila, a že v dôsledku nedostatočnej právnej pomoci v konaní mu bolo zabránené v pokojnom užívaní jeho majetku.
Európsky súd poukázal na to, že žaloba sťažovateľa o náhradu škody voči právnej zástupkyni bola preskúmaná súdmi a vzhľadom na to, že článok 6, ani iné ustanovenie Dohovoru nemožno vykladať tak, že zaručuje právo na úspešný výsledok konania, Európsky súd pre ľudské práva piatimi hlasmi proti dvom rozhodol, že nedošlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Námietku podľa článku 1 Protokolu č. 1, týkajúcu sa zásahu do majetkových práv, európsky súd odmietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, konkrétne ústavnej sťažnosti.
Úplné znenie rozsudku nájdete TU.