Preskočiť na hlavný obsah

ESĽP: Zamietol sťažnosti v prípadoch Marinčák proti SR a Šimko proti SR

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 7. júna 2011 sťažnosti dvoch sťažovateľov proti Slovenskej republike za neprijateľné.
V prípade Marinčák proti Slovenskej republike sťažovateľ  žaloval Slovenskú republiku pre porušenie zákazu mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a trestu, zakotveného v článku 3 Dohovoru a pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, zaručeného v článku 6 Dohovoru. Druhý prípad – Šimko proti Slovenskej republike – sa týkal žaloby pre porušenie majetkových práv zaručených článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, ako aj práva o účinný prostriedok nápravy podľa článku 13 Dohovoru a zákazu diskriminácie podľa článku 14 Dohovoru.

Marinčák proti Slovenskej republike

Sťažovateľ bol v júli 2007 Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom odsúdený okrem iného za lúpež. Keďže už predtým bol v rokoch 1999 a 2002 odsúdený za tento trestný čin, súd v jeho prípade aplikoval zásadu „trikrát a dosť“ (§ 47 ods. 2 Trestného zákona). Súd však považoval striktnú aplikáciu tohto ustanovenia a teda uloženie doživotného trestu odňatia slobody v tomto prípade za neprimerane prísnu, a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 25 rokov. Rozsudok bol v novembri 2009 potvrdený Krajským súdom v Trenčíne. Sťažovateľ sa následne obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, tam však neuspel.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že článok 3 Dohovoru nezakazuje uloženie doživotného trestu odňatia slobody dospelej osobe a námietky týkajúce sa primeranosti trestov nespadajú pod ustanovenia Dohovoru. Uviedol, že skutočnosť, že ústavný súd mal rozhodovať o súlade ustanovenia Trestného zákona, zakotvujúceho zásadu „trikrát a dosť“ s ústavou, nemá na sťažovateľa vplyv. Navyše podotkol, že sťažovateľovi nebol uložený trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia, ale súdy mu práve s poukazom na fakt, že uloženie takéhoto trestu v jeho prípade pokladali za príliš prísne, uložili trest odňatia slobody na 25 rokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti námietku sťažovateľa, že uložený trest je neprimerane prísny, zamietol ako zjavne nepodloženú. Ďalšiu námietku sťažovateľa, že odvolací súd nevyhovel jeho návrhu na znalecké dokazovanie v jeho trestnej veci, čím mal porušiť jeho právo na spravodlivé konanie, Európsky súd pre ľudské práva zamietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, pretože sťažovateľ ju nevzniesol na ústavnom súde. Sťažnosť bola ako celok vyhlásená za neprijateľnú.
Šimko proti Slovenskej republike
Sťažovateľ pred európskym súdom namietal, že v dôsledku prijatej právnej úpravy sa nemohol domôcť svojich súdom uznaných pohľadávok voči nemocnici. V roku 2002 totiž došlo k prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti nemocníc z orgánov štátnej správy na obec a na vyššie územné celky a v roku 2004 bol majetok nemocnice (s výnimkou splatných dlhov) na základe zákona prevedený do vlastníctva obce, ktorá na tento účel zriadila neziskovú organizáciu. Exekučné konanie na vymoženie sťažovateľovej pohľadávky proti nemocnici bolo zastavené z dôvodu neprípustnosti exekúcie.
Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí uznal argumenty vlády, že sťažovateľova pohľadávka nezanikla v dôsledku prechodu majetku a súvisiacich záväzkov nemocnice na obec, ale povinný ju bol uspokojiť pôvodný zriaďovateľ nemocnice, a to Ministerstvo zdravotníctva SR. Sťažovateľ mal teda možnosť v exekučnom konaní požiadať o zmenu na strane povinného, prípadne pokúsiť sa o mimosúdne urovnanie pohľadávky alebo iniciovať nové exekučné konanie voči ministerstvu. Túto možnosť nevyužil, rovnako ako nevyužil ani možnosť podať odvolanie voči uzneseniu o zastavení exekučného konania.
Na základe uvedeného Európsky súd zamietol sťažovateľovu námietku týkajúcu sa údajného porušenia majetkových práv v spojení s tvrdením o diskriminácii pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy  a námietku ohľadom absencie účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy ako zjavne nepodloženú. Sťažnosť ako celok vyhlásil za neprijateľnú.