ESĽP: Rozsudok v prípade Karlin proti Slovenskej republike
Európsky súd prijal z viacerých námietok sťažovateľa len dve, pričom konštatoval porušenie článku 5 ods. 4 a 5 Dohovoru.
Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 28. júna 2011 rozsudok v prípade Karlin proti Slovenskej republike. Viaceré námietky sťažovateľa v tomto prípade zamietol. Európsky súd prijal len dve námietky, pričom konštatoval, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 4 a 5 Dohovoru týkajúce sa rýchlosti konania. Za zistené porušenie európsky súd priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 eur a 850 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
Sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku pre porušenie článku 5 ods. 1 písm. c), 3, 4 a 5 Dohovoru v trestnom konaní vedenom proti nemu, v ktorom bol oslobodený spod obžaloby. Konkrétne namietal, že jeho väzba v prípravnom konaní bola nezákonná, svojvoľná a nebolo o nej rozhodnuté nezávislým súdom zriadeným zákonom; že uznesenia vo vzťahu k jeho väzbe v prípravnom konaní neboli dostatočne odôvodnené; že konanie o jeho väzbe v prípravnom konaní bolo neprimerane dlhé a že nemal k dispozícii účinné právo na odškodnenie. Sťažovateľ tiež namietal, že vyšetrovacie opatrenia v konaní proti nemu porušili jeho práva podľa článku 8 Dohovoru a že uznesenia ústavného súdu z 9. a 16. marca 2005 predstavovali porušenie jeho práv podľa článku 13 Dohovoru. Napokon sťažovateľ namietal, že uznesenie ústavného súdu z 9. marca 2005 bolo diskriminujúce.
Európsky súd rozsudkom z 28. júna 2011 vyhlásil za prijateľné len námietky sťažovateľa podľa článku 5 ods. 4 a 5 Dohovoru týkajúce sa urýchlenosti konania, v ktorom sa rozhodovalo o zákonnosti sťažovateľovej väzby v kontexte jeho žiadosti o prepustenie z väzby a údajnej absencie vymožiteľného práva na odškodnenie v tomto ohľade. Zvyšné námietky sťažovateľa vyhlásil za neprijateľné.
Pokiaľ ide o podstatu sťažnosti, európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne súdy nerozhodli urýchlene o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby, vrátane konania o sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola jeho žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá. Konkrétne európsky súd vytkol vnútroštátnym orgánom, že napadnuté konanie trvalo celkovo 44 dní, z čoho obdobie pričítateľné súdom predstavovalo najmenej 41 dní. V tomto ohľade poukázal na to, že okresnému súdu trvalo 18 dní, kým rozhodol o žiadosti o prepustenie z väzby a ďalších 6 dní, kým bolo rozhodnutie doručené sťažovateľovi. Taktiež poukázal na to, že krajskému súdu trvalo 17 dní, kým rozhodol o sťažnosti a ďalších 5 dní, kým doručil rozhodnutie sťažovateľovi. Zo zreteľom na zistené skutočnosti a s poukazom na svoju judikatúru vo veci európsky súd dospel k záveru o porušení článku 5 ods. 4 Dohovoru. V tejto súvislosti európsky súd konštatoval aj porušenie článku 5 ods. 5 Dohovoru, keď dospel k záveru, že sťažovateľ nemal k dispozícii vo vzťahu k zistenému porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru vymožiteľné právo na odškodnenie. Konkrétne európsky súd poukázal na to, že ústavná sťažnosť, ktorú sťažovateľ podal v tomto ohľade, bola odmietnutá ústavným súdom a od sťažovateľa sa nevyžadovalo, aby vyčerpal ďalší prostriedok nápravy, na ktorý sa odvolávala vláda.
Za zistené porušenie článku 5 ods. 4 a 5 Dohovoru európsky súd priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 eur a 850 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.
Úplné znenie rozsudku nájdete tu