Preskočiť na hlavný obsah

ESĽP: Rozsudky v prípadoch Ivan proti SR a Kántorová proti SR

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 14. decembra 2010 rozsudky v prípadoch Ivan proti Slovenskej republike a Kántorová proti Slovenskej republike. Sťažnosti sa v oboch prípadoch týkali neprimeranej dĺžky konania. Európsky súd konštatoval, že v týchto prípadoch bol porušený článkok 6 ods. 1 Dohovoru a sťažovateľom priznal sumu celkovo 10 200€.
IVAN PROTI SR Pán Ivan sa pred európskym súdom sťažoval podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na dĺžku konania o určenie vlastníctva a vydanie motorového vozidla vedeného na Okresnom súde Martin. Konanie sa začalo v júni 1995 a skončilo sa vo februári 2008. Celková dĺžka konania tak predstavovala 12 rokov a 8 mesiacov na dvoch stupňoch konania. Dĺžkou konania na prvom stupni sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v konaní pred Okresným súdom Martin zistil zbytočné prieťahy a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho priznal pánovi Ivanovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia. Európsky súd s poukazom na princípy stanovené vo svojej judikatúre konštatoval, že náprava, ktorú pán Ivan získal zo strany ústavného súdu, nebola dostatočná. V tomto ohľade európsky súd poznamenal, že v čase vyhlásenia nálezu ústavného súdu konanie trvalo takmer 11 rokov na okresnom súde a po náleze ústavného súdu prebiehalo ďalší rok a 8 mesiacov. S poukazom na celkovú dĺžku konania, európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie pán Ivan si uplatnil 5 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Európsky súd považoval za primerané priznať mu 3 700 eur v tomto ohľade. Zvyšok jeho nároku zamietol. KÁNTOROVÁ PROTI SR V prípade Kántorová proti Slovenskej republike sa sťažovateľka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovala na dĺžku konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice II. Okrem toho podľa článku 1 Protokolu č. 1 namietala, že v dôsledku neprimeranej dĺžky tohto konania došlo k zásahu do jej majetkových práv. Konanie sa začalo v júni 1991 a doposiaľ sa neskončilo, teda dĺžka konania doposiaľ predstavuje takmer 20 rokov. Dĺžkou konania sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v konaní pred Okresným súdom Košice II zistil zbytočné prieťahy a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho priznal pani Kántorovej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia. Európsky súd s poukazom na princípy stanovené vo svojej judikatúre konštatoval, že náprava, ktorú pani Kántorová získala zo strany ústavného súdu, nebola dostatočná. V tomto ohľade európsky súd poznamenal, že v čase vyhlásenia nálezu ústavného súdu konanie trvalo 14 rokov a 2 mesiace na dvoch stupňoch konania. S poukazom na celkovú dĺžku konania, európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ ide o namietané porušenie jej majetkových práv, európsky súd odmietol jej sťažnosť pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, keď poukázal na to, že pani Kántorová mala vzniesť svoju námietku pred ústavným súdom. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie, pani Kántorová si uplatnila nároky na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých výšku bližšie nešpecifikovala, ale ponechala na spravodlivú úvahu európskeho súdu. Európsky súd zamietol nárok pani Kántorovej na náhradu majetkovej škody, lebo nezistil príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou majetkovou škodou. Na druhej strane, berúc do úvahy, že pani Kántorová získala čiastočné odškodnenie pred ústavným súdom, priznal jej 6 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Zvyšok jej nárokov zamietol.