ESĽP vyhlásil rozsudok v prípade Šutek a Štetiar proti Slovenskej republike

Páni Šutek a Štetiar, obvinení a odsúdení v tej istej trestnej veci, žalovali Slovenskú republiku pre porušenie článku 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4 Dohovoru. Konkrétne tvrdili, že ich väzba bola nezákonná a že boli svojvoľne držaní vo väzbe počas prípravného konania. V tomto ohľade predovšetkým namietali, že na základe prípustných dôkazov nebolo potvrdené žiadne dôvodné podozrenie ospravedlňujúce ich väzbu, že neboli predvedení pred sudcu do 24 hodín po ich zadržaní, pričom sa odvolali na Listinu základných práv a slobôd. V tejto súvislosti tiež tvrdili, že z dôvodu rozporu príslušných lehôt relevantná právna úprava nemala požadovanú kvalitu, že uznesenia vo vzťahu k ich väzbe neboli dostatočne odôvodnené a že konanie o ich sťažnosti proti väzbe a o ich žiadosti o prepustenie z väzby nebolo urýchlené. Okrem toho tvrdili, že uznesenia ústavného súdu, ktorými boli odmietnuté ich ústavné sťažnosti, porušili ich práva podľa článkov 13 a 14 Dohovoru, pretože boli založené na nekonzistentnej interpretácii a aplikácii dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu v jednom prípade a to k porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne súdy nerozhodli urýchlene o zákonnosti vzatia sťažovateľov do väzby. V tomto ohľade európsky súd vytkol vnútroštátnym orgánom, že konanie o sťažnosti sťažovateľov proti rozhodnutiu o vzatí do väzby trvalo celkovo 36 dní, z čoho 16 dní trvalo písomné vyhotovenie rozhodnutia a ďalších 15 dní, kým bolo rozhodnutie sťažovateľom doručené. Ostatné námietky sťažovateľov európsky súd odmietol z dôvodu zjavnej nepodloženosti. Za zistené porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru európsky súd priznal každému zo sťažovateľov náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 EUR a 850 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok ich nárokov zamietol.