Preskočiť na hlavný obsah

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech Slovenskej republiky (prípad RF, spol. s r. o. proti SR)

Európsky súd zamietol 20. októbra 2010 sťažnosť v prípade RF, spol. s r.o. proti Slovenskej republike. Spoločnosť namietala, že Slovenská republika si neplní povinnosť uloženú rozsudkom, zaplatiť náhradu škody približne 97 000 EUR. Európsky súd sa stotožnil s argumentmi vlády, že sťažujúca sa spoločnosť zanikla a bola vymazaná z obchodného registra. Preto vyčiarkol jej sťažnosť zo zoznamu svojich prípadov.
Spoločnosť žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 1 Protokolu č. 1. Spoločnosť namietala, že súdy na dvoch stupňoch zaviazali Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, zaplatiť jej predchodcovi z titulu náhrady škody sumu zodpovedajúcu približne 97 000 EUR s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31. júla 1998. Keďže odporca nesplnil povinnosť uloženú rozsudkom, spoločnosť podala návrh na jeho výkon na Okresný súd Čadca. Ministerstvo spravodlivosti SR následne požiadalo o odklad exekúcie, z dôvodu obnovy konania týkajúceho sa zaplatenia náhrady škody. Okresný súd žiadosti vyhovel. Dňa 18. novembra 1999 sudca okresného súdu informoval sťažujúcu sa spoločnosť, že vzhľadom na to, že odpadol dôvod na odklad exekúcie, exekútor v nej bude pokračovať. Sťažujúca sa spoločnosť uviedla, že exekútor odmietol pokračovať v exekúcii z obavy o svoju licenciu a z tohto dôvodu bola nútená požiadať o zastavenie exekučného konania a nájsť iného exekútora ochotného prevziať prípad, ktorý potom podal nový návrh na exekúciu. Dňa 3. novembra 2005 okresný súd zastavil výkon rozhodnutia z dôvodu vyššie uvedenej obnovy konania. Spoločnosť v priebehu exekučného konania podala sťažnosť na Ústavný súd SR, v ktorej namietala nečinnosť exekútora a to, že Ministerstvo spravodlivosti SR v dôsledku zadržiavania spisu zabránilo exekúcii. Ústavný súd SR jej sťažnosť zamietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Čo sa týka obnoveného konania o zaplatenie náhrady škody, Okresný súd Čadca návrh spoločnosti na náhradu škody v obnovenom konaní zamietol. Spoločnosť následne podala odvolanie a krajský súd rozsudok zmenil tak, že podľa neho nové skutočnosti neodôvodňovali prijatie iného rozsudku vo veci ako bol ten pôvodný z roku 1997. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11. decembra 2009. Ministerstvo spravodlivosti SR podalo dovolanie na Najvyšší súd SR, tento však konanie zastavil z toho dôvodu, že sťažujúca sa spoločnosť bola medzitým vymazaná z obchodného registra, zanikla bez likvidácie, t. j. bez právneho nástupcu, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom dovolacieho konania. Vláda vo svojom dodatočnom stanovisku požiadala európsky súd, aby vzhľadom na výmaz spoločnosti z obchodného registra bez právneho nástupcu sťažnosť sťažujúcej sa spoločnosti vyčiarkol zo zoznamu sťažností. Následne zaslal právny zástupca sťažujúcej sa spoločnosti európskemu súdu zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej sťažujúca sa spoločnosť 1. januára 2010 postúpila pohľadávku, týkajúcu sa náhrady škody, na ďalšiu spoločnosť – Profit real Žilina, s.r.o., a že táto si želá pokračovať v konaní o sťažnosti. Európsky súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s argumentmi vlády, že vymazanie sťažujúcej sa spoločnosti z obchodného registra bez právneho nástupcu predstavuje „iný dôvod“, pre ktorý „ nie je potrebné pokračovať v posudzovaní sťažnosti“ v zmysle článku 37 ods. 1 písm. c) Dohovoru, ak „dodržiavanie ľudských práv zaručených Dohovorom alebo jeho protokolmi“ nevyžaduje niečo iné. Európsky súd zdôraznil, že hoci sa v prípade sťažujúcej spoločnosti jedná o prevoditeľný majetkový nárok, prípady týkajúce sa ľudských práv majú aj morálnu dimenziu, ktorá musí byť braná do úvahy pri preskúmavaní sťažnosti po tom, ako spoločnosť prestala existovať. Odkázal pritom na prípady, v ktorých sa sťažnosť týkala legislatívy, alebo právnej praxe žalovaného štátu. Avšak v prípade sťažujúcej sa spoločnosti európsky súd nezistil žiadne špeciálne okolnosti, ktoré by odôvodňovali pokračovanie v preskúmavaní sťažnosti aj po tom, ako prestala existovať a preto vyčiarkol jej sťažnosť zo zoznamu svojich prípadov. Čo sa týka statusu spoločnosti Profit real Žilina, s.r.o. európsky súd skonštatoval, že táto nebola účastníkom žiadneho namietaného konania, ani nebola dotknutá žiadnym rozhodnutím, navyše, vzhľadom na postúpenie pohľadávky z 1. januára 2010 sa stále môže domáhať náhrady škody voči Ministerstvu spravodlivosti SR na vnútroštátnej úrovni. Európsky súd preto sťažnosť vo vzťahu k nástupnickej spoločnosti vyhlásil za neprijateľnú.