Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil tri rozsudky (Baczová, Berecová, Wolff proti SR)

Pani Baczová žalovala Slovenskú republiku pre porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) v dôsledku neprimeranej dĺžky občianskoprávneho konania, ktoré trvá od roku 2001. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 aj článku 13 Dohovoru, ktorý hovorí o práve na účinný prostriedok nápravy a priznal sťažovateľke 7 200 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. V prípade Berecová proti Slovenskej republike sťažovateľka žalovala Slovenskú republiku taktiež pre porušenie Dohovoru v dôsledku neprimeranej dĺžky konania týkajúceho sa platnosti zmlúv, ktoré trvá od roku 2002. Európsky súd súhlasil s Ústavným súdom SR, že v konaní sa vyskytli prieťahy a preto konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažovateľke priznal 2 200 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a 1 000 eur z titulu náhrady výdavkov a nákladov, zvyšok jej nároku zamietol. V prípade Wolff proti Slovenskej republike sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku pre porušenie Dohovoru v dôsledku neprimeranej dĺžky konania týkajúceho sa reštitúcie nehnuteľnosti, ktoré trvalo viac ako 13 rokov a deväť mesiacov. Európsky súd mu priznal 2 300 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 1 100 eur u titulu náhrady trov a výdavkov, zvyšok jeho nároku zamietol. Dĺžkou tohto konania sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v júni 2008 konštatoval zbytočné prieťahy v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, priznal pánovi Wolffovi nemajetkovú ujmu vo výške 70 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia. S poukazom na princípy stanovené vo svojej judikatúre európsky súd konštatoval, že náprava, ktorú sťažovateľ získal zo strany ústavného súdu, nebola vzhľadom na dĺžku konania v čase vyhlásenia nálezu ústavného súdu dostatočná.