Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok proti Slovenskej republike

Pán Mošať žaloval Slovenskú republiku pre porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej dĺžky konania o výkon rozhodnutia vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, v ktorom bol v postavení povinného. Predmetné konanie trvalo 4 roky a 8 mesiacov na dvoch stupňoch konania. Okrem toho sa sťažoval na dĺžku ďalších dvoch konaní o výkon rozhodnutia vedených tým istým súdom. Dĺžkou konania sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý konštatoval zbytočné prieťahy v konaní na Okresnom súde Bratislava IV. Prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal pánovi Mošaťovi náhradu trov právneho zastúpenia. Primerané finančné zadosťučinenie mu však ústavný súd nepriznal s odôvodnením, že pán Mošať mal v napadnutom konaní pozíciu povinného a ak by dobrovoľne splnil to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie, konanie o výkon rozhodnutia by sa nemuselo začať. Za daných okolností ústavný súd považoval konštatovanie porušenia práva sťažovateľa za dostatočné uskutočnenie nápravy. Európsky súd s poukázaním na princípy stanovené vo svojej judikatúre konštatoval, že náprava, ktorú sťažovateľ získal zo strany ústavného súdu, nebola dostatočná. V tomto ohľade európsky súd poukázal na skutočnosť, že hoci mal sťažovateľ v konaní postavenie povinného, obdobie pričítateľné okresnému súdu predstavovalo 3 roky a 9 mesiacov a ústavný súd uznal zodpovednosť okresného súdu za prieťahy v tomto konaní. Napriek tomu, sťažovateľovi žiadne odškodnenie nepriznal. S poukázaním na dĺžku konania o výkon rozhodnutia v čase vyhlásenia nálezu ústavného súdu európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zvyšné námietky sťažovateľa európsky súd odmietol z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, resp. zjavnej nepodloženosti. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie, pán Mošať si uplatnil 80 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Európsky súd mu priznal 2 100 eur, zvyšok jeho nároku zamietol.