Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade neprimeranej dĺžky súdneho konania

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 14. decembra 2023 vyhlásil rozsudok v prípade Fúrová a Nevedelová proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval porušenie práva sťažovateliek na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažnosť sa týkala dĺžky konania o zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré vychádzalo z úspešnej antidiskriminačnej žaloby sťažovateliek, a ktoré sa začalo v januári 2014 na Okresnom súde Bratislava I. Sťažovateľky, sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli v konaní dvomi z ôsmych žalobkýň. V decembri 2020 prvostupňový súd rozsudkom vyhovel žalobe sťažovateliek a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľkám požadované úroky z omeškania. Po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu a podaní odvolania žalovaným, prvostupňový súd v auguste 2021 predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní. Pred podaním sťažnosti na ESĽP sa sťažovateľky obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky so sťažnosťou na porušenie ich práva v dôsledku neprimeranej dĺžky konania. Ústavný súd nálezom z júna 2021 uznal, že dotknuté právo sťažovateliek bolo v napadnutom konaní porušené. Nevyhovel však požiadavkám sťažovateliek na priznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd sa domnieval, že výrok o porušení označených práv a príkaz na konanie bez prieťahov v okolnostiach danej veci bol na odstránenie zistených porušení ústavy a Dohovoru postačujúci. Sťažovateľky sa následne obrátili na ESĽP.

ESĽP v prvom rade poznamenal, že v čase rozhodovania ústavného súdu trvalo konanie na okresnom súde už viac ako sedem rokov a že odvolacie konanie stále prebiehalo. Ďalej uviedol, že ústavný súd svoj záver o nepriznaní finančného zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu sťažovateliek odôvodnil tým, že sťažovateľky nevysvetlili konkrétne dôvody svojho nároku. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a judikatúru, ESĽP nepovažoval takéto odôvodnenie za primerané a postačujúce. ESĽP za daných okolností nápravu, ktorú sťažovateľky dosiahli na vnútroštátnej úrovni, nepovažoval za dostatočnú. ESĽP dospel k záveru o porušení práva sťažovateliek na prejednenie veci v primeranej lehote a priznal každej zo sťažovateliek sumu 6 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne sumu 250 eur z titulu nákladov a výdavkov.