Európsky súdu pre ľudské práva zamietol sťažnosť UNICOM JIV, s. r. o. proti Slovenskej republike

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil 11. septembra 2025 rozhodnutie v prípade UNICOM JIV, s. r. o. proti Slovenskej republike, v ktorom sa sťažujúca spoločnosť sťažovala na porušenie svojho práva na spravodlivé konanie a práva na pokojné užívanie majetku.

Sťažujúca sa spoločnosť bola žalobcom v konaní o náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu. V tomto konaní bol vydaný mezitýmny rozsudok, ktorým súdy uznali podstatu nároku tejto spoločnosti na náhradu škody voči štátu, ale otázka výšky nároku bola ponechaná na ďalšie konanie. Na základe ústavnej sťažnosti žalovaného (ktorým bol štátny orgán – ministerstvo) ústavný súd svojim nálezom tento medzitýmny rozsudok zrušil. Ústavný súd konštatoval, že rozsudkom bolo zasiahnuté do práva na spravodlivé súdne konanie žalovaného a po jeho zrušení zaviazal nižšie súdy vec opätovne prejednať. Sťažujúca sa spoločnosť tvrdila, že v dôsledku zrušenia právoplatného rozsudku bol porušený princíp právnej istoty a tým, že bol zrušený výrok týkajúci sa zodpovednosti štátu za škodu, ktorú si voči štátu uplatňovala, bolo zároveň zasiahnuté aj do jej práva na pokojné užívanie majetku.

ESĽP námietky sťažujúcej sa spoločnosti zamietol. Súhlasil s argumentáciou vlády a zdôraznil, že k zrušeniu rozsudku došlo na základe takého prostriedku nápravy, ktorý je priamo dostupný všetkým stranám konania a z dôvodu porušenia ústavného práva, pričom žalovaný, ktorým bol štátny orgán v rámci súkromnoprávneho sporu, pred podaním ústavnej sťažnosti riadne vyčerpal všetky dostupné prostriedky nápravy. ESĽP uviedol, že právoplatný a vykonateľný rozsudok nie je nevyhnutne „konečný“ v zmysle Dohovoru. Za určitých okolností zrušenie takéhoto rozsudku nie je nezlučiteľné s princípom právnej istoty. Dodal tiež, úroveň právnej istoty, ktorú poskytuje medzitýmny rozsudok, sa líši od úrovne právnej istoty, ktorú poskytuje rozsudok, ktorý sa zaoberá celou žalobou. V nadväznosti na uvedené ESĽP dospel k záveru, že námietky založené na údajnom porušení práva na spravodlivé súdne konanie a práva na pokojné užívanie majetku sú zjavne nepodložené a sťažnosť ako celok vyhlásil za neprijateľnú. Rozhodnutie je konečné.