Európsky súd pre ľudské práva zamietol 20 sťažností podaných proti Slovenskej republike
Európsky súd pre ľudské práva zverejnil 5. mája 2022 dve rozhodnutia, ktorými zamietol spolu 20 sťažností podaných proti Slovenskej republike. Až 17 z nich sa týkalo nariadení vlády a opatrení Úradu verejného zdravotníctva, ktorými boli zavedené rôzne formy lockdownu, obmedzenia práva zhromažďovať sa, ako aj povinnosť nosiť ochranné rúška. Sťažovatelia sa sťažovali predovšetkým na povinnosť nosiť rúška a povinnosť preukázať sa negatívnym výsledkom testu na Covid-19 ako podmienkou pre výnimky z rôznych obmedzení. ESĽP tieto sťažnosti vyhlásil za neprijateľné.
Rozhodnutím týkajúcim sa sťažnosti Lörinc a ďalších 16 sťažností proti Slovenskej republike, prijatým 5. apríla 2022, ESĽP rozhodol o sťažnostiach, ktoré sa týkali nariadení vlády a opatrení Úradu verejného zdravotníctva, ktorými boli zavedené rôzne formy lockdownu, obmedzenia práva zhromažďovať sa, ako aj povinnosť nosiť ochranné rúška. Sťažovatelia sa sťažovali predovšetkým na povinnosť nosiť rúška a povinnosť preukázať sa negatívnym výsledkom testu na Covid-19 ako podmienkou pre výnimky z rôznych obmedzení. Sťažnosti boli formulované rovnako a všetkých sťažovateľov zastupoval JUDr. P. Weiss, advokát pôsobiaci v Bratislave.
ESĽP sa vo svojom rozhodnutí oprel o svoju judikatúru, podľa ktorej Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neposkytuje priestor pre podávanie tzv. actio popularis (žaloba podaná kýmkoľvek vo verejnom záujme) a teda neumožňuje jednotlivcom sťažovať sa na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú podľa nich v rozpore s Dohovorom, pokiaľ nimi neboli priamo dotknutí, alebo nehrozí riziko, že sa na nich bude táto legislatíva uplatňovať. Sťažovatelia majú pritom povinnosť predložiť ESĽP presvedčivé dôkazy o tom, že v ich prípade existuje pravdepodobnosť porušenia práv. V posudzovaných sťažnostiach sťažovatelia nepredložili žiadne informácie o ich individuálnej situácii; v sťažnostiach bola uvedená iba ich identita a v niektorých prípadoch ich zamestnanie, ale sťažovatelia neuviedli, ako konkrétne sa ich napadnuté opatrenia týkajú alebo sa pravdepodobne budú týkať. Hoci sa opatrenia prijaté na začiatku pandémie vzťahovali jednotne na celé územie štátu, neskôr boli menené a pravidelne aktualizované v závislosti od epidemiologickej situácie. Absolútny nedostatok konkrétnych informácií od sťažovateľov však neumožnil ESĽP individuálne posúdiť ich situáciu, ani otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Vzhľadom na to sa ESĽP javilo, že sťažovatelia sa sťažujú na opatrenia vo všeobecnosti. ESĽP ďalej poukázal na to, že právni zástupcovia sťažovateľov musia preukázať vysokú úroveň profesionálnej obozretnosti a zmysluplnej spolupráce s ESĽP tak, aby ho ušetrili od podávania nepodložených sťažností. Na základe uvedeného ESĽP dospel k záveru, že podané sťažnosti predstavujú actio popularis a sťažovateľov nemožno považovať za poškodených na účely článku 34 Dohovoru. Z dôvodu nezlučiteľnosti sťažností s ustanoveniami Dohovoru tieto sťažnosti vyhlásil za neprijateľné.
Rozhodnutím týkajúcim sa sťažnosti Volárová a ďalších 2 sťažností proti Slovenskej republike, prijatým 5. apríla 2022, ESĽP rozhodol o sťažnostiach, ktoré sa týkali neprimeranej dĺžky občianskoprávnych konaní a nedostatku účinného prostriedku nápravy v tomto ohľade. Všetkých sťažovateľov zastupoval JUDr. O. Urban, advokát pôsobiaci v Bratislave.
ESĽP vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že sťažovatelia neuviedli v sťažnostiach pravdivé informácie (napr. nepravdivo vyhlásili, že nepodali ESĽP rovnakú sťažnosť). ESĽP pripomenul, že poskytnutie neúplných alebo nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú samotného jadra prípadu, môže byť posúdené ako zneužitie práva na podanie sťažnosti. V posudzovanom prípade boli informácie poskytnuté sťažovateľmi v dvoch prípadoch zjavne nepravdivé. V treťom prípade boli poskytnuté informácie zavádzajúce, hoci sťažovateľku pred vnútroštátnymi súdmi aj pred ESĽP zastupoval ten istý právny zástupca, ktorý preto musel vedieť o výsledku predchádzajúcich konaní. ESĽP opäť pripomenul, že právni zástupcovia musia pochopiť, že vzhľadom na úlohu ESĽP preskúmať tvrdenia o porušovaní ľudských práv, musia preukázať vysokú úroveň profesionálnej obozretnosti a zmysluplnej spolupráce s ESĽP tak, aby ho ušetrili od podávania nepodložených sťažností a v priebehu konania musia dôsledne zisťovať všetky podrobnosti prípadu, dodržiavať všetky príslušné rokovacie pravidlá a nabádať svojich klientov, aby urobili to isté. Na základe uvedeného ESĽP dospel k záveru, že sťažnosti predstavujú zneužitie práva na individuálnu sťažnosť a sťažnosti vyhlásil za neprijateľné.