Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade X proti Slovenskej republike

31. august 2023 – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že došlo k porušeniu práva sťažovateľky na rešpektovanie rodinného života, zaručeného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Prípad X proti Slovenskej republike sa týkal dĺžky a efektívnosti konania o úprave práva na styk s maloletým dieťaťom sťažovateľky a výživného zo strany jej bývalého manžela, ktoré začalo v roku 2019 na Okresnom súde v Čadci. V roku 2020 okresný súd nariadil na návrh matky sťažovateľky, t. j. starej matky maloletého dieťaťa, neodkladné opatrenie, ktorým jej maloleté dieťa zveril do starostlivosti a upravil právo sťažovateľky na styk s jej maloletým dieťaťom. V roku 2022 okresný súd zveril maloleté dieťa do starostlivosti bývalého manžela sťažovateľky a upravil právo sťažovateľky na styk s jej maloletým dieťaťom. Sťažovateľka sa odvolala a konanie doposiaľ neskončilo. Sťažovateľka podala v tejto súvislosti ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol s odôvodnením, že v konaní neidentifikoval žiadnu neefektívnosť alebo nečinnosť. Sťažovateľka sa v sťažnosti podanej na ESĽP odvolala na článok 6 a 8 Dohovoru a sťažovala sa, že okresný súd v jej veci konal pomaly a neefektívne, v dôsledku čoho jej bolo zabránené v styku s jej dieťaťom.  

ESĽP poukázal na to, že rozhodovanie v danej veci na okresnom súde trvalo 2 roky a 8 mesiacov, počas ktorých sa konali len tri pojednávania a zvyšný čas bol venovaný znaleckému dokazovaniu, ktoré aj podľa predsedu Krajského súdu v Žiline nebolo vybavené efektívne. ESĽP poukázal na zdĺhavé zabezpečovanie znaleckého dokazovania zo strany okresného súdu a zdôraznil, že bez ohľadu na to, ktorá konkrétna osoba alebo inštitúcia (napríklad znalec) je zodpovedná za oneskorenia, možno ich v konečnom dôsledku pripísať žalovanému štátu. ESĽP podotkol, že tieto oneskorenia sa udiali v dočasnej situácii, ktorá bola vytvorená neodkladným opatrením a prirodzene nahrávala začleneniu maloletého dieťaťa do prostredia v Čadci, teda u bývalého manžela sťažovateľky, čo sa nakoniec ukázalo v rozsudku v merite veci z roku 2022, v ktorom súd konštatoval, že hoci prostredie sťažovateľky bolo objektívne priaznivejšie pre rozvoj maloletého dieťaťa, obaja rodičia boli schopní zabezpečiť starostlivosť oň a po opätovnom začlenení sa do prostredia v Čadci maloleté dieťa uprednostňovalo bývanie u otca. Inými slovami, v situácii založenej neodkladnými opatreniami okresného súdu a predlžovanej prieťahmi v jeho konaní bola vec de facto vyriešená plynutím času, avšak takýto výsledok je nezlučiteľný s povinnosťou orgánov riešiť prípady, ako je tento, s mimoriadnou starostlivosťou. ESĽP ďalej poznamenal, že rozsudkom okresného súdu ku skončeniu veci nedošlo a konanie stále prebieha. Na základe uvedeného ESĽP dospel k záveru, že neboli dodržané procesné požiadavky spojené s právom na rešpektovanie rodinného života podľa článku 8 Dohovoru a došlo k porušeniu tohto článku. Sťažovateľka požadovala ako náhradu nemajetkovej ujmy 27 000 EUR. ESĽP jej priznal spravodlivé zadosťučinenie vo výške 9 750 EUR.