Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prípade Zuzana Papajová a Zuzana Papajová ml. proti Slovenskej republike v prospech Slovenskej republiky
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodnutím vyhláseným 11. decembra 2025 odmietol sťažnosť sťažovateliek (č. 12862/22) na porušenie práv v dôsledku zaistenia finančných prostriedkov v rámci trestného konania.
Sťažovateľky sú matka a dcéra. Druhá sťažovateľka bola partnerkou muža, ktorý bol obvinený zo spáchania závažných trestných činov, okrem iného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Zločinecká skupina, ktorú spolu s bratom viedol, mala zabezpečovať prevažne pervitín, a v menšej miere iné drogy, a distribuovať tieto drogy na rôzne miesta Slovenska. V rámci vyšetrovania sa v roku 2017 uskutočnila domová prehliadka domu, kde bývali obe sťažovateľky spolu s uvedeným mužom. Počas prehliadky bola nájdená finančná hotovosť celkovo vo výške takmer 30 000 eur v bankovkách predovšetkým v nominálnej hodnote 20 eur a 10 eur. Keďže partner druhej sťažovateľky a jeho brat sa v dome pravidelne zdržiavali a dovtedajšie vyšetrovanie nasvedčovalo tomu, že z tohto miesta riadili obchod – distribúciu drog, podľa orgánov činných v trestnom konaní existoval dôvodný predpoklad, že tieto bankovky pochádzali z trestnej činnosti. Uvedené finančné prostriedky boli preto zaistené a vložené na účet v Štátnej pokladnici Slovenskej republiky. Približne pol roka po prehliadke sťažovateľky vzniesli nárok, že zaistené bankovky patrili im a majú im byť vydané. Vyšetrovateľ a neskôr sudca im prostriedky odmietli vydať s odôvodnením, že nepreukázali svoje vlastníctvo, resp. že okolnosti prípadu potvrdzujú pôvodný predpoklad orgánov činných v trestnom konaní. V roku 2020 bol partner druhej sťažovateľky Špecializovaným trestným súdom uznaný vinným zo spáchania viacerých trestných činov, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody na doživotie a trest prepadnutia majetku. Trest prepadnutia majetku zahŕňal aj zaistené finančné prostriedky. Po právoplatnosti rozsudku bol na majetok partnera druhej sťažovateľky vyhlásený konkurz. Keďže partner druhej sťažovateľky podal vo veci dovolanie, konanie naďalej prebieha a konkurz bol prerušený.
Sťažovateľky sa na ESĽP sťažovali, že zaistenie a zadržiavanie predmetných finančných prostriedkov bolo zo strany štátu svojvoľné a že im bol v tejto súvislosti odopretý prístup k súdu a účinný prostriedok nápravy, ktorým by dosiahli vydanie peňazí. Namietali, že v dôsledku toho bolo porušené ich právo na pokojné užívanie majetku a právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré zaručuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokoly.
ESĽP vo svojom rozhodnutí uviedol, že trestné konanie neprinieslo žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili tvrdenie sťažovateliek, že sporné peniaze im patrili. ESĽP poukázal na to, že konanie naďalej prebieha a preto sťažovateľky majú stále možnosť požiadať súd o preskúmanie ich tvrdení a o uznanie ich nároku. Za týchto okolností ESĽP považoval sťažnosť na porušenie ich práva na pokojné užívanie za podanú predčasne. Pokiaľ ide o sťažnosť na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ESĽP uznal argumenty vlády, podľa ktorej slovenský právny poriadok poskytoval sťažovateľkám možnosť uplatniť si v konaní status zúčastnenej osoby, s ktorým sú spojené rozsiahle procesné práva, vďaka ktorým si sťažovateľky mohli uplatniť svoje nároky. Rovnako mohli svoje nároky vzniesť aj v konkurznom konaní. Žiadnu z týchto možností však nevyužili, preto ESĽP dospel k záveru, že ich námietka v tomto ohľade je neprijateľná pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
ESĽP sťažnosť ako celok odmietol.