20. rokov Súdnej rady Slovenskej republiky
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková prijala pozvanie na podujatie „20 rokov vzniku Súdnej rady SR“. V rámci svojho príhovoru poodhalila dianie z „ministerskej“ kuchyne pri vzniku súčasnej ústavnej definície Súdnej rady.
Plné znenie príhovoru ministerky spravodlivosti pri príležitosti jubilejného výročia vzniku Súdnej rady SR:
„Vážený pán predseda Súdnej rady, vážené dámy, vážení páni,
všetci si hádam pamätáme scénu pečenia obrovského lievanca z filmu Byl jednou jeden král.
Werich v nej s Burianom najprv v recepte nahrádzajú soľ, ktorá je v nemilosti spolu s Maruškou, a to korením. Celkovo zvláštne vykladajú pomery surovín. Napríklad, jedno alebo dve vajcia sú tri. Varenie podľa receptu končí pridávaním surovín „přiměřeně“. Koľko kvasníc? Přiměřeně! Koľko rasce? Přiměřeně!
Profesor Prusák, ktorý učil mňa aj niektorých z vás, občas používal Werichove miery aj na otázky študentov. Ako dlhý má byť text k zadaniu? Přiměřeně! Ako veľmi sa mám zaoberať názormi autorít a akú časť má tvoriť môj text? Přiměřeně!
Na jednej strane sa takáto mierka nezdá veľmi nápomocná, na strane druhej je ale výrazom veľkej dôvery v rozum toho, kto ju uplatňuje.
Pri ohliadaní sa za minulosťou súdnej rady ako oslávenca, ako sa to už na oslavách robí, si dovolím, hoci to nie je zvykom, pre vás aspoň krátko poodhaliť dianie z našej „ministerskej“ kuchyne. Konkrétne, vznik súčasnej ústavnej definície súdnej rady.
Iste, už od začiatku sme vedeli, že nájsť recept na definíciu nebude jednoduché.
Dlho ju hľadal aj sám ústavný súd. Hovoril napríklad o sui generis samosprávnom orgáne, o najvyššom orgáne súdnej moci alebo jej pripísal charakteristiku nezávislosti. Žiadna z daných definícií nebola všeobecne prijímaná, a to ani v rámci ústavného súdu, čo možno odhaliť z vývoja jeho judikatúry a disentov.
Keď sme v máji 2020 nad vymedzením začali premýšľať, pracovali sme najprv s paletou surovín a rozmýšľali sme, ktoré použijeme. Tie, ktoré sa ponúkali boli: orgán súdnej moci, garant nezávislosti, nezávislý orgán, autonómny orgán, garant legitimity, orgán legitimity, zodpovednosť za chod súdnictva, verejná kontrola súdnictva, správa súdnej moci, správa súdnictva, transparentnosť, dôveryhodnosť súdnej moci, preverovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti a riadny výkon súdnictva.
Na väčšom odbornom stretnutí 2. júna, kde bol prítomný aj predseda ústavného súdu, bývalí sudcovia ústavného súdu, ústavní právnici a právničky, či verejná ochrankyňa práv, sme sa definitívne zhodli, že o definíciu sa treba pokúsiť. Ale opatrne. Jeden z účastníkov nám na ďalší deň zaslal návrh, podľa ktorého je súdna rada „ústavným orgánom sudcovskej legitimity a verejnej kontroly súdnictva“.
V ďalších diskusiách v užšom tíme sme premýšľali najmä nad druhým aspektom – verejnou kontrolou súdnictva. Jeden z názorov bol, že v istom zmysle pojmovo verejnú kontrolu súdnictva robí skôr občiansky sektor spoločnosti. Potom sme dospeli k tomu, že táto charakteristika sa v rámci súdnej rady ukazuje nie len v tom, čo robí, ale, hádam viac, v tom, ako to robí. Prepája sa na transparentnosť. Preto sme ju napokon do finálnej definície nezaradili.
Pri charakteristike nezávislosti sme vnímali rozpaky z tohto pojmu aj na ústavnom súde, a to vďaka odlišným stanoviskám. Zvažovali sme použiť skôr pojem autonómnosti. Hádam nám dáva za pravdu aj minuloročné stanovisko CCJE o súdnych radách, ktoré pracuje práve aj s autonómnosťou.
Napokon sme „autonómnosť“ nepoužili a sústredili sme sa na pointu súdnej rady, teda na dôvod jej vzniku. Tým bol nový spôsob výberu sudcov, teda ich legitimizovania. Preto orgán sudcovskej legitimity.
A hoci sme na začiatku mali pochybnosti o potrebe autoreferenčnej „samomluvy“ ústavy – prečo má ústava hovoriť, že zakotvuje ústavný orgán, keď už samotným zakotvením sa orgán stáva ústavným? Cez rozhovory v rámci rozporových konaní sme však uznali, že môže byť významné, ak u súdnej rady ide o ústavný orgán v zosilnenom zmysle slova – autonómne spoluvytvára koncepciu súdnej moci.
Pri varení definície sme tak použili len minimum surovín. Neboli sme rozšafní ako Werich a Burian.
Ich varenie totiž pokračuje aj takto: Bobkový list? Nemôže uškodiť. Šafrán, aby to malo farbu a přiměřeně! Papriku, aby to malo říz. Horčicu, aby to malo šmak. Harmanček? Mrskni ho tam… A potom ich obrovské kypriace a rastúce cesto začne zalievať.
Viem, že sme na súdnu radu nechali veľa legislatívnych miest, kde sa musí zariadiť sama. Ostali napríklad nezadefinované predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Prosím, vnímajte to ako výraz dôvery v schopnosť súdnej rady aplikovať tieto ustanovenia samostatne a primerane, určovať ich význam na pozadí vlastnej vôle a skúsenosti.
Súdnej rade, jej predsedovi, podpredsedovi, členkám a členom želám, aby v tom ťažkom hľadaní primeranosti pri výkone svojej pôsobnosti mali veľa trpezlivosti, energie a rozvahy. Verím, že hoci pri tom pomyselnom varení v tomto prípade stoja spolu zákonodarcovia, exekutíva aj súdna moc, podarí sa nám spolu namiešať a upiecť niečo, čo nevykypí. Naopak, že napriek všetkým rozdielom medzi nami, aj keď sa to zdá nepravdepodobné, bude produkt držať pokope. Aby sme ho skutočne mohli ponúknuť svojim zamestnávateľom – ľuďom.“
