Probácia

Systém trestnej justície je zložený z organizácii akými sú napr. súdy, prokuratúra, polícia, väzenstvo a i. Inštitút probácie je významnou súčasťou systému trestnej justície a zohráva kľúčovú úlohu v prevencii kriminality. Zároveň je prvkom restoratívnej justície, ktorá sa orientuje na obnovu trestným činom narušeného sociálneho prostredia, podporuje posilnenie postavenia obetí (poškodených) a efektívnu resocializáciu páchateľov trestnej činnosti.

Podstatou inštitútu probácie je kontrola a profesionálna pomoc. Probačné aktivity realizuje probačný a mediačný úradník/úradníčka a vykonávajú sa nad obvineným, obžalovaným a odsúdeným za podmienok, ktoré nariadil prokurátor alebo súd. Hlavným cieľom probácie je

predchádzanie a znižovanie pravdepodobnosti opakovania trestnej činnosti pri páchateľoch (bezpečnosť verejnosti),
podieľanie sa na profesionálnej pomoci páchateľovi pri jeho začlenení do spoločnosti tak, aby sa minimalizovalo riziko opakovania trestnej činnosti (sociálna inklúzia páchateľov),
posilnenie postavenia obetí (poškodených) trestných činov (napr. zabezpečením ich ochrany v súvislosti s elektronickým monitoringom),
realizácia a podpora efektívneho využívania alternatívnych trestov a opatrení (napr. trestu povinnej práce, trestu domáceho väzenia) smerujúcich k znižovaniu negatívnych vplyvov výkonu trestu odňatia slobody na osobnosť páchateľa, pričom pri výkone alternatívnych trestov a opatrení kladie dôraz na odborné intervencie, ktoré sú ich súčasťou.

Probácia zohráva dôležitú úlohu ako odpoveď na kriminalitu (Bosker, Tigges, Henskens, 2021), podporuje implementáciu právne definovaných komunitných sankcií a opatrení uložených páchateľovi a realizuje širšie spektrum aktivít a intervencií, ktoré zahŕňajú dohľad, podporu, sprevádzanie páchateľov (Rada Európy, 2010).

Probačný a mediačný úradník

Právny základ výkonu probácie a mediácie vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní ustanovuje zákon č 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/550/). Probačný a mediačný úradník (ďalej len PaMÚ“) vykonáva činnosť v štátnozamestnaneckom pomere na okresnom súde v obvode príslušného krajského súdu alebo na krajskom súde, jeho služobným úradom je krajský súd.

Kontaktné informácie o probačných a mediačných úradníkoch/úradníčkach sú dostupné na webovej lokalite Ministerstva spravodlivosti SR (zoznam s uvedením súdov a telefonických kontaktov) (https://esmo.gov.sk/web/esmo/probacni-a-mediacni-uradnici).

Aktuálne pôsobí v štátnozamestnaneckom pomere vo funkcii probačného a mediačného úradníka 88 osôb. Ročný nápad vecí v probácii je v priemere 7 800 prípadov a živých vecí, kde PaMÚ konkrétne realizujú jednotlivé intervencie, evidujme v priemere 13 000 prípadov.

Probačné aktivity

Probačné aktivity zahŕňajú širšie spektrum aktivít a intervencií, ktoré sú kombináciou profesionálneho dohľadu a pomoci páchateľovi a obsahujú aj prvky prípadového manažmentu páchateľa (napr. nastavovanie probačného plánu z pohľadu krátkodobého a dlhodobého cieľa, plánovanie intenzity intervencií probačných aktivít v súlade s výsledkami hodnotenia rizík recidívy trestnej činnosti/sociálneho zlyhania). Probačné aktivity sa orientujú aj na znižovanie rizikových kriminogénnych faktorov asociovaných s recidívou trestnej činnosti a posilňovanie protektívnych kriminogénnych faktorov, ktoré riziko recidívy trestnej činnosti znižujú.

Probáciou sa rozumie:

kontrola, organizovanie a výkon probačných programov u obvinených, obžalovaných alebo odsúdených, ktorých súčasťou sú uložené povinnosti a obmedzenia (ďalej len „obvinený“),
kontrola uložených trestov alebo obmedzení, ktorých súčasťou je probačný alebo ochranný dohľad,
činnosť súvisiaca so zabezpečením predbežného šetrenia u obvineného,
organizovanie, koordinovanie a výkon trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia,
dohľad nad správaním obvineného, ak sa na dosiahnutie ochrany a posilnenia probácie použijú technické prostriedky,
pomáhanie poškodenému, ak ide o zákaz priblíženia alebo zdržiavania sa v blízkosti obydlia poškodeného,
pomáhanie obvinenému v súvislosti s probáciou, aby viedol riadny život a vyhovel podmienkam, ktoré mu sú uložené rozhodnutím prokurátora alebo súdu v trestnom konaní (§ 2, ods. 1, písm. a) zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Probačný dohľad

Probačný dohľad je jedným z kľúčových pojmov súvisiacich s probáciou a je neoddeliteľnou súčasťou výkonu probácie. Probačný dohľad je pravidelný osobný kontakt páchateľa s probačným a mediačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní probačného plánu, realizácii probačného programu a dohľadu v skúšobnej dobe, ktorej súčasťou je kontrola dodržiavania povinností alebo obmedzení uložených páchateľovi súdom, prokurátorom alebo vyplývajúcich zo zákona. Cieľom probačného dohľadu je znižovať opätovnú trestnú činnosť a pomáhať páchateľovi pri jeho integrácii do spoločnosti tak, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť opakovania trestnej činnosti. Dohľad však nie je primárne iba procesom kontroly, ale rámcom pre podporu vedenia života bez trestných činov obvineného alebo odsúdeného a je tiež významným prvkom individualizácie trestov.

Sudca alebo prokurátor môže uložiť probačný dohľad, ak rozhodne najmä o (v zátvorke sú uvedené označenia príkladov relevantnej legislatívy):

podmienečnom odklade výkonu trestu s probačným dohľadom (§ 51 a § 119 Trestného zákona /ďalej len „TZ“/ak ide o mladistvého páchateľa),
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody s nariadeným probačným dohľadom a ustanovením obmedzení a povinností (§ 68 TZ),
podmienečnom zastavení trestného stíhania a súčasnom uložení obmedzenia a povinnosti v priebehu skúšobnej doby (§ 216 T Trestného poriadku, (ďalej len „TP“),
uložení ochranného dohľadu (§ 76 – §80 TZ),
nahradení väzby probačným dohľadom (§ 80, ods. 1, písm. c) TP),
uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach (§ 62 TZ a ak ide o mladistvého páchateľa § 112a TZ),
premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia (§ 65a TZ),
uložení trestu domáceho väzenia § 53 TZ a ak ide o mladistvého páchateľa § 116a TZ,
uložení trestu povinnej práce (§ 54, § 55 TZ a § 111 TZ ak ide o mladistvého páchateľa,
ak ide o mladistvého páchateľa – podmienečné upustenie od potrestania – § 101 TZ, prípadne pri uložení výchovných povinností a obmedzení s povinnosťou podrobiť sa probačnému dohľadu § 107 TZ alebo § 114 ods. 3 TZ – po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol mladistvému uložený peňažný trest, môže súd rozhodnúť po vyjadrení mladistvého, že jeho zaplatenie alebo nevykonaný zvyšok sa nahradí tým, že mladistvý odsúdený vykoná všeobecne prospešnú činnosť v rámci probačného programu.

Cieľom kontroly pri probačnom dohľade sú najmä aktivity smerujúce k zisťovaniu, či sa všetky uložené obmedzenia a povinnosti plnia, ako aj aktivity zabezpečujúce ich dodržiavanie s použitím príslušných opatrení v prípade ich nedodržiavania.

Súd môže uložiť obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu (§51 ods. 3,4 TZ).

Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze

účasti na určených verejných podujatiach,
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi§ 11 na trestnom čine,
vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,
kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Povinnosti spočívajú najmä v príkaze

nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje,
zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese,
vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil,
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,
osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie,
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,
dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Prípadne uložení primeraných povinností a obmedzení pri nahradení väzby dohľadom (§ 82 ods. 1 TP)

zákaz vycestovania do zahraničia,
zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu,
zákaz návštev určených miest,
povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,
zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok,
povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostaviť na štátny orgán určený súdom,
zákaz vedenia motorového vozidla a odovzdanie vodičského preukazu,
zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,
povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účely zabezpečenia nároku poškodeného na náhradu škody,
zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, alebo
zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody upravujú, napr. ustanovenia §66, §67 a §68 Trestného zákona. Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov, skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti (§ 68 ods. 1 TZ).

Ochranný dohľad

Ochranný dohľad je jedným z druhov ochranných opatrení, upravuje ho §76 – §80 Trestného zákona a súd ho ukladá na 1 – 3 roky. Ochranný dohľad ukladá súd obligatórne páchateľovi odsúdenému za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Fakultatívne môže súd uložiť ochranný dohľad aj za podmienok uvedených v ustanovení § 76 ods. 2 a 3 TZ. Odsúdenému, ktorému sa uložil ochranný dohľad, môže súd uložiť aj ďalšie obmedzenia alebo povinnosti. V rámci uloženého ochranného dohľadu je odsúdený povinný napr. oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a i.

Trest povinnej práce

Výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zákon č. 528/2005 Z. z. zákon o výkone trestu povinnej práce, pričom hmotnoprávne podmienky tohto trestu upravujú ustanovenia §54, §55 TZ, a ak ide o mladistvého páchateľa § 111 TZ. Pozitívom tohto trestu je skutočnosť, že minimalizuje sociálne vylúčenie resp. pri jeho výkone nedochádza k narušeniu kontaktov so sociálnym prostredím (rodinou, blízkymi osobami), k strate zamestnania a pod.

Tento alternatívny trest môže súd so súhlasom páchateľa uložiť v rozsahu 40 – 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin. V prípade, ak ide o mladistvého páchateľa pri uložení trestu povinnej práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať polovicu hornej hranice trestnej sadzby. Ak sa trest povinnej práce ukladá mladistvému, nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo jeho mravný vývoj.

Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a to v obvode okresného súdu, v ktorom má bydlisko, so súhlasom odsúdeného môže byť tento trest vykonaný aj mimo obvodu tohto súdu. Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať osobne, vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu tak, aby odpracoval najmenej dvadsať hodín za kalendárny mesiac (ak ide o mladistvého najmenej pätnásť hodín) a podľa časového plánu, ktorý je výsledkom predchádzajúcej dohody medzi odsúdeným a poskytovateľom práce. Miestom pre výkon trestu povinnej práce môže byť mesto, obec, VÚC, iná právnická osoba, ktorá sa zaoberá kultúrou, školstvom a pod., s ktorými okresný súd uzatvorí dohodu o zabezpečení trestu povinnej práce.

Všetky tresty nespojené s odňatím slobody § 32 písm. b) až l ) – k ich zahladeniu dochádza ich vykonaním (§ 11 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov).

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, ako aj súdom iného členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu, ktorých rozhodnutia boli uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Trest domáceho väzenia vrátane premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

Trest domáceho väzenia je alternatívny trest, ktorý upravuje napr. § 53 TZ a ak ide o mladistvého § 116a TZ a v prípade premeny zvyšku TOS na TDV – § 65a TZ . V súlade s trestnými kódexmi môže súd uložiť páchateľovi trest domáceho väzenia až na štyri roky alebo mladistvému páchateľovi až na jeden rok, so súhlasom zákonného zástupcu. Odsúdený je po dobu výkonu tohto trestu povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. V priebehu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase PaMÚ, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. V prípade, ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo ďalšie rozhodnutím súdu uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd môže trest domáceho väzenia premeniť na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň TDV sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Elektronický systém monitoringu osôb

Cieľom je vytvoriť podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní. Elektronický systém monitorovania sa využíva pri treste domáceho väznenia, resp. v prípadoch pri výkone ďalších rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktorými sa ukladajú niektoré ďalšie alternatívne tresty (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach) alebo ktorými sa ukladajú niektoré primerané obmedzenia alebo povinnosti spravidla v rámci probačného dohľadu (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podmienečné zastavenie trestného stíhania, nahradenie väzby).

Vrátane možnosti využitia kontroly výkonu rozhodnutia aj v prípade nariadeného predbežného opatrenia v civilnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania (agresorovi) nariaďuje, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Inštitút predbežného šetrenia

Sudca alebo prokurátor môže poveriť probačného a mediačného úradníka získaním informácií o obvinenom, ktoré potom môžu slúžiť pre rozhodovanie, kde PaMÚ podá správu, v ktorej sa vyjadrí k vhodnosti či nevhodnosti uloženia alternatívneho trestu, uloženia primeraných obmedzení a povinností aj s ohľadom na rizikové faktory a na ich vykonateľnosť v súvislosti s osobnostnými potrebami, možnosťami obvineného alebo poškodeného. Pred odsúdením a uložením, napr. trestu povinnej práce, trestu domáceho väzenia môže súd alebo prokurátor využiť inštitút predbežného šetrenia (ďalej len „IPŠ“). Činnosti spojené s IPŠ realizuje PaMÚ. Zmyslom realizácie IPŠ je napr. zistiť základné informácie k osobe obvineného, zistenie miery rizika recidívy alebo intervenčnej potreby, rozpoznanie vhodnosti uloženia trestu domáceho väzenia v sociálnom prostredí a identifikácia prípadných rizík znemožňujúcich výkon takéhoto trestu.

§ 241a Vyhlášky 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy – pri rozhodovaní o forme probačného dohľadu možno na účely výberu vhodnej formy probačného dohľadu požiadať o stanovisko probačného a mediačného úradníka. Ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu účelné, uskutoční sa informatívne stretnutie PaMÚ s obvineným.

Vrátane obligatórnych predbežných šetrení § 51 ods. 4 písm. h) podrobiť sa v súčinnosti s PaMÚ alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, alebo ak súd rozhoduje trestným rozkazom a rozhoduje o uložení podľa § 353 ods. 3) – trest povinnej práce alebo ods. 4) – trest domáceho väzenia je povinný vyžiadať si správu od PaMÚ o možnostiach uloženia a riadneho výkonu tohto trestu a stanoviska obvineného k uloženiu tohto trestu.