Ako môžem získať odškodnenie?
Pravidlá účinné od 01.07.2021
Kde je upravené právo na odškodnenie?
Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obetiach“) upravuje práva ako aj podmienky pre získanie odškodnenia v § 9 až 22.
Kto môže získať odškodnenie?
Podľa zákona o obetiach je obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola:
- úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len „zomretý“), obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a osoba, ktorá žila so zomretým najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa so zomretým starala o spoločnú domácnosť, alebo osoba, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, ak odsek 3 neustanovuje inak,
- spôsobená nemajetková ujma trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľného zmiznutia.
Odškodnenie môže byť poskytnuté:
- občanovi Slovenskej republiky,
- občanovi iného členského štátu EÚ,
- osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt,
- cudziemu štátnemu príslušníkovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou,
- osobe, ktorá má v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt.
Aké sú podmienky pre získanie odškodnenia?
Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa zákona o obetiach vzniká:
- ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví,
- ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak,
- ak dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. c) až f) a h) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku a výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví,
- v priebehu trestného konania, ak žiadne z rozhodnutí podľa bodov 1. až 3. neboli vyhlásené, vydané alebo nenadobudli právoplatnosť, už došlo k začatiu trestného stíhania a doterajšie výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že obeti násilného trestného činu bola spôsobená ujma na zdraví skutkom, ktorý má znaky trestného činu.
V akých prípadoch nevzniká nárok na odškodnenie?
Obeti násilného trestného činu ale nemožno priznať odškodnenie, ak:
- jej bola ujma na zdraví plne uhradená inak,
- obeť násilného trestného činu (pozostalý v prípade smrti obete) je zároveň páchateľom trestného činu, v súvislosti s ktorým sa považuje za obeť násilného trestného činu,
- nedala súhlas na trestné stíhanie podľa § 211 Trestného poriadku, alebo
- nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku.
Obeť trestného činu sexuálneho zneužívania nemá nárok na odškodnenie podľa zákona o obetiach, ak dôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že obžalovaný alebo obvinený pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný.
V prípade, ak si obeť násilného trestného činu uplatní nárok na odškodnenie až po skončení trestného konania, podmienkou vzniku nároku na odškodnenie je uplatnenie si nároku na náhradu škody od páchateľa násilného trestného činu v trestnom konaní – do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (to neplatí, ak bola trestným činom spôsobená smrť alebo ak ide o ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľného zmiznutia).
Aká je výška odškodnenia?
Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa zákona o obetiach nesmie v jednotlivom prípade presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.
Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa použijú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale nemožno zvýšiť. Rozhodujúci pre určenie výšky odškodnenia je v najbežnejšom prípade znalecký posudok vypracovaný na účely trestného konania (s bodovým ohodnotením podľa vyššie označeného zákona), ak takýto nie je k dispozícii, lekársky posudok vyhotovený podľa vyššie označeného zákona.
Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Odškodnenie si ale musí uplatniť každá obeť násilného trestného činu samostatne, teda každý z pozostalých osobitnou žiadosťou.
Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia, má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.
Odškodnenie možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, aby získala odškodnenie od páchateľa trestného činu (napr. uplatnenie si nároku v rámci trestného konania, podanie návrhu na vykonanie exekúcie alebo uplatnenie si nároku v civilnom konaní).
Kde a kedy je môžné požiadať o odškodnenie a ako prebieha toto konanie?
O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu ministerstvo.
Žiadosť sa podáva prostredníctvom elektronickej služby alebo na tlačive, ktoré je možné si stiahnuť na odkaze pod týmto textom. Pri vypĺňaní formulára je žiadateľ inštruovaný tak, aby žiadosť obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti, t. j. aby žiadateľ uviedol požadovanú výšku odškodnenia, rozsah, v akom už bola ujma na zdraví uhradená, údaje o opatreniach, ktoré prijal za účelom získania odškodnenia priamo od páchateľa trestného činu a aby pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie žiadosti.
Žiadosť je možné doručiť ministerstvu už po začatí trestného stíhania podľa § 11 ods. 3 zákona o obetiach. Žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2 zákona o obetiach. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie zaniká.
Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa zákona o obetiach zaniká.
Lehoty podľa predchádzajúcich odsekov neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila.
Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Táto lehota sa predlžuje o čas od vyžiadania súčinnosti alebo dokladov nevyhnutných pre rozhodnutie do ich poskytnutia od príslušných orgánov činných v trestnom konaní, súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iných osôb.
Ako postupovať po vyplatení odškodnenia?
Poskytnutím odškodnenia podľa zákona o obetiach prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia (§ 21 ods. 1). V tomto rozsahu si obeť nárok nemôže uplatňovať od páchateľa, toto právo patrí po poskytnutí odškodnenia štátu.
Formulár pre podanie elektronickej žiadosti o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi:
Formulár žiadosti o odškodnenie
Tlačivo na podanie žiadosti o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi:
Kam je potrebné zaslať vyplnené tlačivo?
Vyplnené tlačivo na podanie žiadosti o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi je potrebné podávať buď vlastnoručne podpísané v listinnej podobe prostredníctvom pošty na adresu ministerstva (adresa je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava) resp. osobne do podateľne alebo podpísané prostredníctvom KEP do elektronickej schránky ministerstva.