Najčastejšie otázky
Exekúcie – všeobecne
Na vedenie exekučného konania je príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Exekučný súd bude rozhodovať aj o prípustných obranách povinného.
Exekučné konanie sa začína podaním návrhu oprávneným na súde.
Návrh na vykonanie exekúcie sa musí podať elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica prostredníctvom na to určeného elektronického formulára (vzor elektronického formulára môžete nájsť tu: https://obcan.justice.sk/filler/formviewer?FormId=57&wrapperType=ZalobyPublicPOWrapper ). Návrh musí byť autorizovaný (elektronicky podpísaný) oprávnenou osobou, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie.
Návrh je možné podať dvomi spôsobmi:
1. Cez portál Ministerstva spravodlivosti SR: eŽaloby: https://iam.justice.sk/ui/iam/Iam.Web?appId=RESS_FULL_DMZ&returnUrl=https://obcan.justice.sk/ezaloby/podania/-/view/create, ktorý poskytuje plne automatizovaný proces,
2. Cez Ústredný portál verejnej správy (slovensko.sk) prostredníctvom webového sídla: https://www.slovensko.sk/sk/titulna-stranka v sekcii „Nájsť službu“, kde bolo podanie návrhu zahrnuté do už existujúcej služby „Podávanie návrhov a súvisiacich písomností na súdne konanie“: https://www.slovensko.sk/sk/najst-sluzbu?CurrentPage=1&ServiceTitle=Pod%C3%A1vanie%20n%C3%A1vrhov%20a%20s%C3%BAvisiacich%20p%C3%ADsomnost%C3%AD%20na%20s%C3%BAdne%20konanie
Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sa návrh na vykonanie exekúcie podáva prostredníctvom exekútora, exekútor prevedie písomnosti v listinnej podobe do elektronickej podoby a takto vzniknuté elektronické dokumenty autorizuje; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Za činnosť exekútora súvisiacu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom exekútora patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov.
Z návrhu na vykonanie exekúcie sa platí súdny poplatok vo výške 16,50 eur. Výška poplatku a zúčtovacie údaje sa budú po podaní návrhu na vykonanie exekúcie oznamovať poplatníkovi automatizovaným spôsobom.
a) označenie súdu, ktorému je určený,
b) označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania
1.fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom,
2.právnická osoba, označuje sa názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom; ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná,
c) označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených,
d) označenie exekútora, ak sa návrh na vykonanie podáva prostredníctvom exekútora,
e) označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva,
f) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov,
g) označenie vymáhaného nároku; ak ide o nárok na peňažné plnenie, s rozdelením na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu, trovy exekúcie oprávneného,
h) označenie účtu oprávneného v banke, na ktorý mu má byť poukázané vymožené plnenie, ak má oprávnený vedený účet v banke,
i) uvedenie elektronickej adresy oprávneného na účely elektronickej komunikácie s exekútorom, ak ide o oprávneného, ktorý nemá aktivovanú elektronickú schránku,
j) vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti, ak to, čo exekučný titul ukladá povinnému, sa viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti, a označenie dôkazov,
k) vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
l) dátum podania.
Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní pripájať netreba.
Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu, resp. sídla povinného. Výnimkou je situácia, ak už proti povinnému je vedená exekúcia (týka sa to len exekúcií pridelených po novom), v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Každá ďalšia vec proti tomu istému povinnému sa pridelí tomu istému exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu proti tomuto povinnému.
Po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie. O svojich zisteniach exekútor informuje oprávneného s uvedením vykonaných úkonov na zistenie majetku povinného, ktorý možno postihnúť alebo ktorý postihol, a to v nasledovných lehotách:
a) prvú správu podá exekútor oprávnenému najneskôr do troch mesiacov od začatia exekúcie,
b) ďalšie správy podá exekútor oprávnenému po 180 dňoch od uplynutia lehoty na podanie predchádzajúcej správy.
Podrobnosti o obsahu správ sú ustanovené v podzákonnom predpise.
Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.
Následne exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená, povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
Zastavenie exekúcie je rozhodnutím procesnej povahy a teda zastavenie exekúcie nebráni v možnosti podania návrhu aj opätovne.
Prebiehajúcu exekúciu môže zastaviť jednak súd, avšak aj exekútor tým, že vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Dôvody sú však presne vymedzené a prichádza to do úvahy najmä v týchto situáciách:
a) Oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu,
b) Zastavenie exekúcie navrhol oprávnený,
c) Pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
d) Pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
e) Exekúcia sa zastavila v dôsledku vyhlásenia konkurzu a pod.
Povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach. Exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí vždy, ak:
a) povinný je fyzickou osobou,
b) povinný vymáhaný nárok nespochybňuje,
c) nejde o opakovanú žiadosť povinného v exekučnom konaní,
d) vymáhaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 5 000 eur,
e) povinný vyhlási, že vymáhaný nárok bude zaplatený najviac v 18 mesačných splátkach rozvrhnutých tak, aby najmenej polovica vymáhaného nároku bola zaplatená do 6 mesiacov od zaplatenia prvej splátky,
f) povinný zaplatí prvú splátku najmenej vo výške 50 eur do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.
Áno, v takom prípade exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Exekútor odloží exekúciu na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti. Na dobu dlhšiu možno exekúciu odložiť len so súhlasom oprávneného.
Nový koncept nastavenia odmien a iných trov exekútora (od 1.4.2017) prišiel s paušálnymi sumami, na ktoré bude mať exekútor nárok. Keďže odmena exekútora sa odvíja od vymoženého plnenia, platí, že ak exekútor nič nevymôže, nemá nárok na žiadnu odmenu. Nárok má na paušálne výdavky, ktorých výšku ustanovuje podzákonný predpis.
Od apríla 2017 je obranou proti exekúcii „návrh na zastavenie exekúcie“, ktorý môže povinný podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
Návrhy na zastavenie exekúcie sú prípustné aj neskôr, avšak podliehajú tzv. koncentračnej zásade t.j. v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. O uplatnení práva exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec. Ak oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec alebo ak sa na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila. Ak však oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Nepeňažné exekúcie
Od 1. apríla 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 48/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom novej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie (tzv. nepeňažných exekúcií) a taktiež exekúcií, pre vymoženie výživného.
Na tento účel bol zavedený inštitút tzv. donucovacích opatrení. Okrem toho došlo k precizovaniu právnej úpravy výkonu nepeňažných exekúcií a bol precíznejšie upravený postup, ak sa má v exekúcii odstrániť stavba.
Najčastejšie otázky k novej právnej úprave:
1. Prečo tieto opatrenia dostali názov „donucovacie“ ?
Oproti vymáhaniu peňažných nárokov majú exekúcie, v ktorých sa má vymôcť peňažná povinnosť určité špecifiká. Zjednodušene, pri peňažnej exekúcii súdny exekútor vyhľadá aj bez súčinnosti povinného speňažiteľnú vec alebo právo v majetkovej podstate povinného a oprávneného uspokojí na ich hodnote. Pri nepeňažnej exekúcii je však potrebné, aby sám povinný niečo vykonal (napr. odstránil stavbu) alebo strpel (zdržal sa vypúšťania dymu pri údení). Dosiahnuť súčinnosť povinného však nie je jednoduché a doterajšie riešenie smerovali k jedinému nástroju – ukladaniu pokút povinnému. Nová právna úprava priniesla rozšírenie rozsahu nástrojov, ktoré možno v exekúcii použiť a tieto dostali spoločný názov „donucovacie opatrenia.
2. Aké donucovacie opatrenia možno uložiť:
a) peňažná pokuta,
b) zadržanie vodičského preukazu,
c) použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci alebo
d) zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II
3. Je možné uložiť viacero donucovacích opatrení súčasne?
Pri uložení donucovacieho opatrenia sa dbá na to, aby donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti. Kumulácia viacerých donucovacích opatrení je možná, avšak platí nasledovné:
Ak uloženie peňažnej pokuty neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, až vtedy môžu byť uložené donucovacie opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. b) až d) (zadržanie vodičského preukazu, použite technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla), avšak najskôr po vydaní dodatku k povereniu na vymoženie uloženej peňažnej pokuty. Toto pravidlo sa nepoužije, pokiaľ pôjde o exekúciu na vymožene pohľadávky na výživnom.
4. Kedy najskôr možno povinnému uložiť donucovacie opatrenie?
Donucovacie opatrenie je možné uložiť najskôr po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie alebo po tom, keď sa exekútorovi doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.
5. Môže povinný alebo iná osoba, ktorej bolo donucovacie opatrenie uložené namietať proti jeho uloženiu?
Áno, voči upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia môže povinný alebo osoba dotknutá donucovacím opatrením podať námietky. Námietky sa podívajú u exekútora.
6. Kedy nie je možné vykonať donucovacie opatrenie spočívajúce v zadržaní vodičského preukazu, použití technických prostriedkov brániacich užívaniu veci alebo zadržaní osvedčenia o evidencii vozidla?
Zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci alebo zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla nemožno vykonať voči
a) osobe, u ktorej sa preukáže, že podstatná časť príjmov tejto osoby je priamo podmienená držbou vodičského preukazu, oprávneným užívaním veci, ktorej užívaniu má byť bránené použitím technických prostriedkov, alebo držbou osvedčenia o evidencii vozidla,
b) osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
1. Môže byť oprávnený povinný zložiť preddavok exekútorovi pred tým ako sa exekúcia začne vykonávať?
Áno. Ak ide o právnu povinnosť, ktorej vymoženie môže byť nákladné a exekútor by niesol inak značné kreditné riziko povinného resp. aj oprávneného. Exekútor preto môže oprávneného vyzvať na zloženie preddavku na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, ak ide o exekúciu na uspokojenie práva na
a) nepeňažné plnenie,
b) peňažné plnenie predajom hnuteľných vecí po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí,
c) peňažné plnenie predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku po vydaní exekučného príkazu na vykonanie exekúcie.
2. Kedy je exekútor povinný preddavok vrátiť?
Zložený preddavok je exekútor povinný bezodkladne po tom, ako je to možné, vyúčtovať a vrátiť oprávnenému celkom alebo sčasti, ak preddavok nebol potrebný na úhradu preukázateľne vynaložených nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania; spotrebovaný preddavok sa nevracia.
3. Majú obce povinnosti v súvislosti s vyprataním nehnuteľnosti?
Oproti pôvodnej právne úprave došlo k zmene. Obec (predtým národný výbor) nemôže mať povinnosť skladovania vypratávaných vecí. Boli zaznamenané prípady, kedy pôvodná povinnosť obce bola zneužitá na zbavenie sa odpadov.
Vypratané veci sa preto po novom odovzdajú povinnému alebo plnoletej osobe, ktorá sa vo vypratávanej nehnuteľnosti nachádza. V ostatných prípadoch ich exekútor spíše a uschová na trovy povinného. Na ten účel možno žiadať od oprávneného preddavok.
4. Ako sa postupuje v prípade zabezpečenia hnuteľných vecí použitím technických prostriedkov brániacich užívaniu veci (tzv. papuča)
Pri uložení donucovacieho opatrenia spočívajúceho v použití technických prostriedkov brániacich užívaniu veci môže exekútor priamo vydať aj príkaz na použitie týchto technických prostriedkov (v tomto prípade ide priamo o výkon donucovacieho opatrenia a prípadne podané námietky nemajú odkladný účinok).
5. Za akých podmienok je možné uložiť donucovacie opatrenie, ak povinný - právnická osoba nepodá vyhlásenie o majetku, napriek tomu, že mu bola doručená výzva na vyhlásenie o majetku?
Ak povinný alebo osoba uvedená v § 40 ods. 2 nepodá vyhlásenie o majetku a tento nedostatok bráni vedeniu exekúcie, exekútor je oprávnený uložiť donucovacie opatrenie alebo podať na súde návrh na uloženie donucovacieho opatrenia; donucovacie opatrenie podľa § 43a ods. 4 možno uložiť fyzickej osobe len v prípade, ak bola výzva na podanie vyhlásenia o majetku doručená spôsobom podľa § 61b – do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia.
6. V prípade, že bude vydané upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia a povinný (fyzická osoba) ho neprevezme, je možné takéto DO vykonať? Aký bude procesný postup exekútora po vydaní dodatku k povereniu (najmä so zreteľom na vykonanie proti tretej osobe podľa § 40 ods. 2)?
Upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia sa doručuje do vlastných rúk, pričom v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku je prípustné aj náhradné doručenie. Ak upovedomenie u uložení donucovacieho opatrenia nie je možné doručiť, považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Exekútor následne postupuje v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku.
7. Je možné uložiť donucovacie opatrenie podľa § 43a ods. 1 písm. c), d) pri exekúcii odobratím veci (§ 185 ods. 4, 5) ktorej predmetom je motorové vozidlo vo vlastníctve oprávneného?
V prípade, ak je povinný oprávneným držiteľom a vlastníka to môže obmedzovať môže byť uložené donucovacie opatrenie podľa § 185 ods. 4 alebo 5. Pri ukladaní donucovacích opatrení exekútor postupuje v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku.
8. Je vymoženie vymáhaného nároku dôvodom na to, aby sa donucovacie opatrenie podľa § 43a ods. 1 písm. a) nevykonalo alebo prestalo vykonávať? Alebo v takomto prípade exekútor pokračuje v exekúcii na vymoženie uloženej pokuty, pretože nedošlo k splneniu dotknutej povinnosti ani zastaveniu exekúcie?
Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.V prípade splnenia dotknutej povinnosti alebo zastavenia exekúcie, v rámci ktorej bolo donucovacie opatrenie uložené, sa takéto donucovacie opatrenie musí prestať vykonávať bezodkladne, a to aj v prípade, ak nebolo vymožené celkom (najmä pri peňažnej pokute). V nevymoženej časti peňažnej pokuty sa takéto plnenie stáva nevymáhateľným, a to aj vrátane prípadných trov exekúcie
Zastavenie starých exekúcii
Od 1.4.2017 došlo k niektorým zásadným zmenám v exekučných konaniach. Stalo sa tak v nadväznosti na zákon č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení (pokračujú v incidenčných konaniach, konajú o procesných návrhoch, o návrhoch na uloženie poriadkovej pokuty, doručujú listiny prostredníctvom úradnej tabule súdu, prípadne do zahraničia a pod.), t. j. pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods. 1), tento zákon na takúto starú exekúciu nemá vplyv (aplikujú sa len ustanovenia Exekučného poriadku v platnom znení).
V prípadoch, v ktorých nedošlo k udeleniu poverenia, resp. v prípadoch, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia je potrebné postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, nakoľko na tieto prípade ZoUNEK nedopadá, keďže k vydaniu poverenia na vykonanie starej exekúcie ani nedošlo (nieje možné zastaviť starú exekúciu, ktorá neexistuje).
Pri konaní a rozhodovaní súdu o akýchkoľvek otázkach v rámci starého exekučného konania je potrebné skúmať, či v tomto starom exekučnom konaní nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, pričom uvedené sa týka výlučne starých exekúcií tak, ako sú definované v § 1 ods. 2 ZoUNEK. Z uvedeného dôvodu, ak je prvostupňovému súdu vrátené zrušené uznesenie na opätovné rozhodnutie a ide o takú starú exekúciu, ktorá bola zastavená zo zákona (§ 2 ods. 1), čo súd musí preskúmať, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, nakoľko stará exekúcia bola zastavená ex lege a teda súd stratil právomoc vo veci konať a rozhodnúť (neodstrániteľná podmienka konania), pričom spôsob ukončenia exekučného konania upravuje ZoUNEK.
ZoUNEK upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t. j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného" exekučného konania. T. j. ani návrh na prerušenie konania nemá a nemôže mať vplyv na zastavenie starej exekúcie ex lege, teda ak by aj potencionálne súd rozhodol (hoc aj právoplatne) o prerušení starého exekučného konania a následne by nastal (vznikol) dôvod predpokladaný ZoUNEK v ustanovení § 2 ods. 1 a nešlo by o absolútnu výnimku, k zastaveniu starej exekúcie dôjde bez ohľadu na prerušenie (príp. na podaný návrh na prerušenie) exekučného konania.
Podľa § 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta ZoUNEK námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu.
V prípade, ak upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje len zjavné chyby v písaní (napr. chybné označenie oprávneného/povinného, chybné označenie spisovej značky exekútora/spisovej značky súdu) je potrebné postupovať tak, že exekútorovi súd vráti upovedomenie o zastavení starej exekúcie so žiadosťou o opravu. Doručením opravného upovedomenia by ostali zachované zákonné lehoty v zmysle vyššie uvedených ustanovení, napriek tomu, že ZoUNEK explicitne neupravuje možnosť, aby exekútor vydal opravné upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
V prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii na iného oprávneného a nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, t. j. neexistovalo rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. V tejto súvislosti je potrebné odlišovať situáciu, kedy už bolo vydané uznesenie súdu o zmene účastníka konania, a to vzhľadom na ustanovenie § 237 ods. 1 CSP, v ktorom bolo ustanovené, že súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal. Preto, ak bolo vydané/vyhlásené uznesenie súdu o zmene účastníka na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo potrebné doručovať novému oprávnenému, nakoľko len on má následne aktívnu vecnú legitimáciu podľa námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie (§ 7).
ZoUNEK uložil súdnemu exekútorovi povinnosť oznámiť oprávnenému ukončenie exekučného konania. ZoUNEK síce presne nedefinoval spôsob a lehotu tohto oznámenia, avšak uplatnili sa na to tieto pravidlá. Ak si oprávnený so súdnym exekútorom dohodli spôsob komunikácie, tak prednostne mal byť oprávnený informovaný o ukončení exekučného konania týmto spôsobom. Ak si oprávnený so súdnym exekútorom nedohodli výslovne spôsob komunikácie, tak argumentom „a simili" rovnako ako upovedomenie o zastavení starej exekúcie, t. j. oprávnenému oznámil ukončenie exekučného konania rovnako, ako mu bolo oznámené (doručené) upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej malo byť toto oznámenie o ukončení exekučného konania realizované, tak sledujúc účel tejto notifikačnej povinnosti, súdny exekútor mal konať bez zbytočného odkladu po ukončení exekučného konania.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií (ďalej len „CRE"). ZoUNEK však výslovne nestanovuje, ku ktorému dňu má byť stará exekúcia takto registrovaná.
Keďže (principiálne) právne normy nemôžu pôsobiť spätne domnievame sa, že ZoUNEK nemôže spájať určité právne následky s už skorším porušením povinnosti (tzv. zákaz retroaktivity) Adekvátny je preto podľa nášho názoru výklad, že pokiaľ nebola stará exekúcia registrovaná v CRE ku dňu zastavenia starej exekúcie, súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov. Uvedené je odôvodnené aj s ohľadom na to, že minimálne od 1. apríla 2017 majú oprávnený aj povinný bezplatný prístup do tohto CRE a mohli na nedostatok vedenia starej exekúcie spočívajúci v absencii registrácie v CRE súdneho exekútora upozorniť a žiadať ho o zjednanie nápravy.
Námietky proti paušálnym trovám (ako takým) nie sú prípustné (§7 ods. 1). Niet zrejme sporu, že porušovanie zákonných lehôt súdnym exekútorom zakladá disciplinárnu zodpovednosť.
Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v príslušnej starej exekúcii.
Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Domnievame sa, že plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno.
Naopak, je potrebné inak nahliadať na plnenie v tzv. depozite, ktoré nebolo poskytnuté len z dôvodu procesného nedostatku, napr. z dôvodu nemožnosti doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže stará exekúcia sa zastavuje zo zákona, tak oprávnený (resp. exekútor) si nepomôže tým, že „snáď omylom" pošle exekútorovi 15 eur. Netreba zabúdať, že plnenie dlhu (záväzku), je právom (a povinnosťou) dlžníka samotného resp. osoby, ktorá bola na to dlžníkom splnomocnená alebo má oprávnenie plniť dlh z dôvodu svojho postavenia (ručiteľ, záložný dlžník a pod.). Ak plnil dlh niekto, kto na plnenie dlhu nieje oprávnený, dlh nezanikne a keďže stará exekúcia sa zastaví zo zákona, bude zastavená a to napriek tomu, že súdny exekútor nevydal včas upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd môže jednak aj bez návrhu určiť, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 ods. 2) alebo použiť všeobecnú subsidiaritu Exekučného poriadku podľa § 10 ods. 1.
ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide o exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodné okresné súdy ako exekučné súdy (tzv. staré exekúcie). Tento zákon sa teda v zásade týka VŠETKÝCH starých exekúcií. Ak má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie rozhodnej doby [§2 ods. 1 písm. a)] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. ABSOLÚTNYCH VYNIMKÁCH (taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 ZoUNEK), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje.
ABSOLÚTNE VÝNIMKY
a) výživné [§ 2 ods. 2 písm. a)],
b) nepeňažné plnenie (resp. súvisiace peňažné plnenie), [§ 2 ods. 2 písm. b)],
c) fondy EÚ, rozhodnutia EÚ, hospodárska súťaž [§ 2 ods. 2 písm. c), d), e)],
d) majetná exekúcia, t. j. ak bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, kedy sa má stará exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur [§ 2 ods. 2 písm. f)],
e) povinný má konkurznú imunitu.
Exekučné konanie je druh súdneho procesu, ktorý je vedený podľa procesných pravidiel. Exekučné konanie je popisované procesnými normami, kde podmienky tohto konania (t. j. podmienky za splnenia ktorých je možné v takom konaní pokračovať) sú prezentované dôvodmi na zastavenie exekúcie. Podľa pôvodného znenia Exekučného poriadku (EP) následky toho, že nastal dôvod na zastavenie exekúcie mohol posúdiť len súd (pôvodný § 57 Exekučného poriadku, ktorý sa stále uplatňuje na staré exekúcie), ktorý vždy najprv dôvod zastavenia exekúcie preskúmal a účinky mu priznal tým, že exekúciu zastavil svojim rozhodnutím (de-konštitutívnym).
ZoUNEK zmenil procesnú situáciu tak, že pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie (§ 2 ods. 1) priznal niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon, pričom išlo o nasledujúce okolnosti:
a) uplynula rozhodná doba [§ 2 ods. 1 písm. a)J,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, prípadne zastavenie dedičského konania pre nedostatok majetku [§ 2 ods. 1 písm. b)],
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený [§ 2 ods. 1 písm. c)] alebo
d) vyhlásenie konkurzu, príp. reštrukturalizácie alebo oddlženia [§ 2 ods. 1 písm. d)].
Už samotný vznik vyššie uvedenej relevantnej okolnosti bol dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavila priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje), pričom zastavenie starej exekúcie deklaroval (potvrdzoval, osvedčoval a oznamoval) poverený súdny exekútor (§ 5 ods. 1) prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Pri uvedených dôvodoch nejde pritom o nejaké nové dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré by predtým Exekučný poriadok nepoznal. Ide skôr o to, že ZoUNEK spresnil ich obsah a to najmä pri „nemajetnosti povinného".
Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa logicky nemohla aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože ak aj oprávnený mal za to, že stará exekúcia sa mu mala zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogickému záveru. Výklad ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť.
Je potrebné rozlišovať dve situácie. Ak išlo o návrh na zastavenie exekúcie podaný oprávneným pred účinnosťou ZoUNEK, a nešlo o starú exekúciu, ktorá ex lége zastavila účinnosťou zákona [najmä § 2 ods. 1 písm. a)], súd zastavil starú exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3.2017. Ak ide o návrh oprávneného na zastavenie starej exekúcie po účinnosti ZoUNEK, súdny exekútor vydal upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK.
ZoUNEK upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm. a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4). V prípade kumulácie relatívnych výnimiek sa uplatní tá relatívna výnimka, ktorá ako prekážka zastavenia starej exekúcie prestane pôsobiť najneskôr.
RELATÍVNE VÝNIMKY
Súd ku dňu, keď sa mala stará exekúcia zastaviť, rozhodoval o
* o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená (§ 4 ods. 1)
* námietkach proti starej exekúcii [§ 4 ods. 2 písm. a)],
* zastavení starej exekúcie [§ 4 ods. 2 písm. b)],
* odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí [§ 4 ods. 2 písm. c)],
* vylúčení veci zo starej exekúcie f§ 4 ods. 2 písm. d)],
* návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí[§ 4 ods. 2 písm. e)],
* schválení príklepu [§ 4 ods. 2 písm. J)J,
* schválení rozvrhu výťažku [§ 4 ods. 2 písm. g)].
Exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený teda na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia. Nebude zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (napr. súdny exekútor). Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o „akomkoľvek" podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou. V tomto prípade by mal súd postupovať tak, že požiada exekútora o preskúmanie, či v danej veci nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, s prípadným poučením o povinnosti vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK.
V prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK a Exekučného poriadku bolo potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK bolo teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis, ak nejde o prípad, kedy bol povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie (viď otázka č. 6). Uvedené znamená:
1. v prípade, ak po účinnosti ZoUNEK existuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia má byť zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku;
2. ak pred účinnosťou ZoUNEK existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK neexistoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia mala byť zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku;
3. ak pred účinnosťou ZoUNEK existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a nadobudnutím účinnosti ZoUNEK vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. a)) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania (prípadne nešlo o prípad podľa § 4 ods. 2 písm. b)), stará exekúcia sa zastavila ex lege podľa ZoUNEK.
Tieto závery sú v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov.
Príklady:
Ak bol v starej exekúcii vyhlásený konkurz dňa 29.12.2019 a nešlo o starú exekúciu, v ktorej by nastala skutočnosť predpokladaná ustanovením § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia bola zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku. Je potrebné uviesť, že vyhlásenie konkurzu pred účinnosťou ZoUNEK nespôsobilo bez ďalšieho zastavenie starej exekúcie zo zákona, pretože dôvod pre zastavenie starej exekúcie musel vzniknúť v čase účinnosti ZoUNEK. Ak by išlo o starú exekúciu, v ktorej bol vyhlásený konkurz dňa 29.12.2019, a dňa 1.1.2020 (prípadne aj neskôr) je zrejmé, že ide o starú exekúciu, v ktorej uplynula rozhodná doba piatich rokov a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, alebo napríklad po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK zanikne oprávnený alebo povinný bez právneho nástupcu, v tomto prípade dochádza k zastaveniu starej exekúcie ex lége dňom, kedy nastala skutočnosť predpokladaná ZoUNEK, t. j. uplynutím rozhodnej doby, alebo prípadne zánikom oprávneného alebo povinného bez právneho nástupcu. V takomto prípade už súd nemá právomoc rozhodnúť o zastavení starej exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, pretože stará exekúcia sa zastavila z dôvodu plynúceho z osobitného zákona a zastavila sa ex lége. Tu je potrebné opätovne zdôrazniť, že dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK musí nastať po nadobudnutí jeho účinnosti (zákaz retroaktivity).
V prípade kumulácie dôvodov na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK bolo potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, ak nešlo o absolútnu alebo relatívnu výnimku, došloa priamo zo zákona, t. j. vznikom dôvodu predpokladaného ZoUNEK. Preto sa stará exekúcia zastavila len na základe toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý, t. j. ak došlo k vyhláseniu konkurzu ku dňu 2.1.2020 a dňa 5.1.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov, a nešlo o niektorú z výnimiek zastavenia starej exekúcie, stará exekúcia. sa zastavila ex lege dňa 2.1.2020 z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK, pretože tento dôvod nastal v tomto prípade skôr, ako uplynula rozhodná doba piatich rokov. Ďalším príkladom môže byť situácia ak rozhodná doba piatich rokov uplynula 3.3.2020, nešlo o niektorú z výnimiek zo zastavenia starých exekúcií, a oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 5.3.2020. V takomto prípade sa stará exekúcia zastavila ku dňu 3.3.2020, pretože tento dôvod pre zastavenie takejto starej exekúcie [§ 2 ods. 1 písm. a)] nastal skôr, ako bol podaný návrh na zastavenie starej exekúcie oprávneným [§ 2 ods. 1 písm. c)].
Zastavenie starých exekúcií podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods. 1) sa dotklo dvoch veľkých skupín starých exekúcií. Prvá skupina boli staré exekúcie, ktoré sa zastavuli priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. dňa 1. januára 2020. Ide o najstaršie exekúcie, ktoré trvali (§ 3) k nadobudnutiu účinnosti ZoUNEK viac ako päť rokov (t. j. ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, teda k 1.1.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a v posledných 18tich mesiacoch – v období od 1.6.2018 do 31.12.2019 - nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur), ak nejde o výnimky zo zastavenia starých exekúcií (t. j. nejde o absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4). Podľa štatistických údajov išlo o väčšinu starých exekúcií.
Druhá skupina starých exekúcií bola zastavená (zo zákona), ak po účinnosti ZoUNEK nastali podmienky uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Išlo o tie staré exekúcie, v ktorých po účinnosti ZoUNEK nastala niektorá zo skutočností predpokladaná v § 2 ods. 1, t. j. v ktorých po účinnosti ZoUNEK uplynula rozhodná doba piatich rokov alebo v ktorých po účinnosti ZoUNEK oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, oprávnený podal návrh na zastavenie starej exekúcie, alebo došlo k vyhláseniu konkurzu, reštrukturalizácie alebo oddlženia, ak nešlo v týchto prípadoch o niektorú z výnimiek zo zastavenia starých exekúcií. V týchto prípadoch platilo, že dôvod pre zastavenie starej exekúcie musel nastať po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK (zákaz retroaktivity), teda v prípade, ak napríklad došlo k vyhláseniu konkurzu pred účinnosťou ZoUNEK a nešlo o takú starú exekúciu, ktorá by bola zastavená z dôvodu uplynutia rozhodnej doby piatich rokov, takáto stará exekúcia podliehala režimu zastavenia podľa ustanovení Exekučného poriadku. Inak povedané, ak niektorý z dôvodov uvedený v § 2 ods. 1 ZoUNEK nastal pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, nebolo možné takúto starú exekúciu zastaviť podľa ustanovení ZoUNEK, okrem prípadu spadajúceho do § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 ods. 3 druhá veta ZoUNEK, t. j. okrem prvej skupiny starých exekúcií, ktoré sa zastavili dňom účinnosti ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby.