Informácie o Súdnom dvore EÚ, najmä o jeho pôsobnosti a druhoch konaní

Vecná pôsobnosť Súdneho dvora EÚ

Súdny dvor Európskej únie patrí v súlade s čl. 13 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) medzi inštitúcie Európskej únie. Skladá sa zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov (čl. 19 ZEÚ). Jediným doposiaľ zriadeným osobitným súdom bol Súd pre verejnú službu EÚ, ktorý však bol zrušený s účinnosťou od 1. septembra 2016 a jeho právomoci prešli späť na Všeobecný súd.
Úlohou Súdneho dvora EÚ je zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zakladajúcich zmlúv EÚ.

Za týmto účelom Súdny dvor EÚ koná vo viacerých typoch konaní. Fungovanie Súdneho dvora EÚ upravujú najmä ustanovenia čl. 251 až 281 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), Protokol (č. 3) o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie a rokovacie poriadky oboch súdov.
Súdny dvor je vo všeobecnosti príslušný rozhodovať v prejudiciálnych konaniach, rovnako ako v konaniach o nesplnení povinnosti členským štátom, konaniach o žalobách podaných členským štátom proti (niektorým) aktom Európskeho parlamentu a/alebo Rady, v medzinštitucionálnych sporoch a v niektorých osobitných druhoch konaní. Súdny dvor naviac rozhoduje aj o odvolaniach voči rozhodnutiam Všeobecného súdu.

Všeobecný súd je v prvom stupni príslušný pojednávať o priamych žalobách v konaniach o neplatnosti aktov EÚ, o nečinnosti inštitúcií,  orgánov, úradov a agentúr EÚ, o zmluvnej a nezmluvnej zodpovednosti EÚ, v sporoch medzi EÚ a jej zamestnancami týkajúcich sa verejnej služby EÚ, a tiež v konaniach, v ktorých je príslušnosť daná arbitrážnou doložkou. V praxi ide predovšetkým o žaloby a konania iniciované členskými štátmi, resp. fyzickými a právnickými osobami proti inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram EÚ, a to napr. v oblastiach poľnohospodárstva, hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, obchodnej politiky, regionálnej politiky, ochranných známok a dopravnej politiky. S účinnosťou od 1. septembra 2024 bola na Všeobecný súd čiastočne prenesená aj právomoc rozhodovať v prejudiciálnych konaniach, a to v šiestich osobitných oblastiach:

• spoločný systém dane z pridanej hodnoty
• spotrebné dane
• Colný kódex
• nomenklatúrne zatriedenie tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry
• náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla alebo meškania alebo zrušenia dopravných služieb
• systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov

Možnosť Všeobecného súdu rozhodovať v prejudiciálnych konaniach bola síce ustanovená už v r. 2001 Zmluvou z Nice, avšak Štatút Súdneho dvora bol za týmto účelom zmenený až Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2019 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2019, 12.8.2024). Táto zmena sa uplatňuje na prejudiciálne otázky predložené od 1. októbra 2024.

Podrobnejšie informácie o jednotlivých typoch konaní a formálnych náležitostiach návrhov možno v slovenskom jazyku nájsť aj na webovej stránke Súdneho dvora EÚ.

Základné typy konania pred súdmi EÚ

Prejudiciálne konanie

Článok 267 ZFEÚ

„Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

1. a) výkladu zmlúv;
   b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.“

Historicky bolo prejednávanie prejudiciálnych otázok zverené do výlučnej právomoci Súdneho dvora. S účinnosťou od 1. septembra 2024 a uplatniteľnosťou od 1. októbra 2024 bola však právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní čiastočne prenesená na Všeobecný súd. V súčasnosti preto v tomto type konaní rozhodujú Súdny dvor aj Všeobecný súd, pričom príslušnosť Všeobecného súdu sa obmedzuje na prejudiciálne otázky týkajúce sa šiestich osobitných oblastí (spoločný systém DPH, spotrebné dane, Colný kódex, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla alebo meškania alebo zrušenia dopravných služieb a systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov).

Primárnym účelom prejudiciálneho konania je zabezpečiť jednotnosť výkladu práva EÚ pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. Rovnako môže byť v rámci prejudiciálneho konania posudzovaná aj platnosť sekundárnych právnych aktov EÚ (napr. nariadení alebo smerníc). Súdu rozhodujúcemu v prejudiciálnom konaní však neprináleží, aby posudzoval súlad vnútroštátnej právnej úpravy s právom EÚ, ani aby vykladal zákonné alebo iné právne predpisy vnútroštátneho práva alebo aplikoval právo EÚ na konkrétne situácie v prípadoch prejednávaných vnútroštátnymi súdmi.

Cieľom prejudiciálneho konania je „pomôcť“ vnútroštátnemu súdu pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, a to všeobecným výkladom ustanovení práva EÚ, resp. posúdením platnosti relevantného právneho aktu EÚ. Súd rozhodujúci v prejudiciálnom konaní nemôže zaviazať vnútroštátny súd, ako má rozhodnúť v spore vo veci samej, má však poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď na ním položené otázky, ktoré sa musia týkať práva EÚ. Prejudiciálne konanie preto možno označiť ako dialóg medzi vnútroštátnym súdom a súdom rozhodujúcim v tomto konaní.

---

Doposiaľ nebola na Všeobecný súd prenesená právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní, preto v súčasnosti v prejudiciálnom konaní rozhoduje iba Súdny dvor. Primárnym účelom prejudiciálneho konania je zabezpečiť jednotnosť výkladu práva EÚ pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. Rovnako Súdny dvor môže aj v rámci prejudiciálneho konania posudzovať platnosť právnych aktov EÚ (napr. nariadení alebo smerníc), okrem aktov primárneho práva EÚ. V prejudiciálnom konaní Súdnemu dvoru neprináleží, aby posudzoval súlad vnútroštátnej právnej úpravy s právom EÚ, ani aby vykladal zákonné alebo iné právne predpisy vnútroštátneho práva alebo aplikoval právo EÚ na konkrétne situácie v prípadoch prejednávaných vnútroštátnymi súdmi.

Cieľom prejudiciálneho konania je „pomôcť“ vnútroštátnemu súdu pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, a to všeobecným výkladom ustanovení práva EÚ, resp. posúdením platnosti relevantného právneho aktu EÚ. Súdny dvor nemôže zaviazať vnútroštátny súd, ako má rozhodnúť spor, ktorý práve prejednáva, má však poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď na ním položené otázky, ktoré sa musia týkať práva EÚ. Prejudiciálne konanie preto možno označiť ako dialóg medzi vnútroštátnym súdom a Súdnym dvorom.

Konanie o neplatnosti

Článok 263 ZFEÚ
„Súdny dvor Európskej únie preskúmava zákonnosť legislatívnych aktov, aktov Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky okrem odporúčaní a stanovísk a preskúmava aj zákonnosť aktov Európskeho parlamentu a Európskej rady, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám. Tiež preskúmava zákonnosť aktov orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči tretím stranám.

Na tento účel má právomoc rozhodovať o žalobách podávaných členskými štátmi, Európskym parlamentom, Radou alebo Komisiou z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných procesných predpisov, porušenia zmlúv alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatňovania alebo zneužitia právomocí.

Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať za rovnakých podmienok o žalobách podaných Dvorom audítorov, Európskou centrálnou bankou a Výborom regiónov na ochranu ich výhradných práv.

Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

Právne akty, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady a agentúry Únie, môžu ustanoviť osobitné podmienky a úpravy týkajúce sa žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti aktom týchto orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči nim.

Súdne konanie uvedené v tomto článku sa začne do dvoch mesiacov od zverejnenia daného opatrenia, alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.“

Článok 264 ZFEÚ
„Ak je žaloba opodstatnená, Súdny dvor Európskej únie vyhlási napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor Európskej únie však uvedie, ak to považuje za potrebné, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.“

---

Účelom tohto konania je kontrola zákonnosti právne záväzných aktov prijímaných inštitúciami EÚ, jej orgánmi, úradmi alebo jej agentúrami. Nezákonnosťou sa v tomto kontexte rozumie nedostatok právomoci, porušenie podstatných procesných predpisov, porušenie zakladajúcich zmlúv alebo iného právneho pravidla, týkajúceho sa ich uplatňovania, a zneužitie právomoci. Ak je podľa Súdneho dvora EÚ žaloba opodstatnená, akt vyhlási za neplatný.

Konanie o nečinnosti

Článok 265 ZFEÚ
„Ak Európsky parlament, Európska rada, Rada, Komisia alebo Európska centrálna banka porušia zmluvy svojou nečinnosťou, môžu členské štáty a ostatné orgány Únie podať Súdnemu dvoru Európskej únie žalobu, aby potvrdil, že došlo k takémuto porušeniu. Tento článok sa primerane uplatní na orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré opomenú konanie.

Táto žaloba je prípustná, len ak bola príslušná inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra vyzvaná, aby konala. Ak sa táto inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra do dvoch mesiacov po takejto výzve nevyjadrí, možno v lehote ďalších dvoch mesiacov podať návrh na začatie súdneho konania.

Každá fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu Súdnemu dvoru Európskej únie za rovnakých podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch proti niektorej inštitúcii, orgánu alebo úradu alebo agentúre Únie z dôvodu, že jej neadresoval akt iný ako odporúčanie alebo stanovisko.“

---

Účelom tohto konania je kontrola inštitúcií EÚ, jej orgánov, úradov alebo jej agentúr v prípade, že v rozpore s existujúcim záväzkom opomenuli vykonať svoje právomoci. Podmienky konania podľa čl. 265 ZFEÚ sú splnené len v prípade, že príslušnej inštitúcii, úradu, orgánu alebo agentúre EÚ vyplýva z práva EÚ povinnosť konať (napríklad vydať nejaký akt), pričom si túto povinnosť napriek výzve neplní. Ak Súdny dvor EÚ potvrdí, že došlo k porušeniu povinnosti konať, príslušná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra EÚ je povinná urobiť príslušné opatrenia s cieľom vyhovieť rozsudku Súdneho dvora EÚ.

Konanie o porušení povinnosti členským štátom

Článok 258 ZFEÚ
„Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv, vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní tomuto štátu predložiť pripomienky.Ak daný štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie.“

Článok 259 ZFEÚ
„Ak sa členský štát domnieva, že iný členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv, môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.

Skôr než členský štát podá žalobu proti inému členskému štátu pre domnelé neplnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv, predloží vec Komisii.

Komisia vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní príslušným štátom, aby si vzájomne predložili ústne aj písomné pripomienky v rámci kontradiktórneho konania.

Ak Komisia nevydá toto stanovisko do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola vec predložená, môže sa vec podať na Súdny dvor Európskej únie aj bez stanoviska Komisie.“ Článok 260 ZFEÚ

„1. Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv, tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

2. Ak sa Komisia domnieva, že dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie po tom, ako tomuto štátu umožní vyjadriť sa. Navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané.

Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že členský štát nevyhovel rozsudku, môže mu uložiť paušálnu pokutu alebo penále.

Tento postup nemá dopad na článok 259.

3. Ak Komisia predloží vec Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 258, pretože sa domnieva, že dotknutý členský štát porušil svoju povinnosť oznámiť opatrenie, ktorým transponoval smernicu prijatú v súlade s legislatívnym postupom, môže, ak to považuje za vhodné, navrhnúť výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané.

Ak Súdny dvor Európskej únie určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, môže dotknutému členskému štátu uložiť paušálnu pokutu alebo penále najviac vo výške navrhnutej Komisiou. Povinnosť platiť nadobudne účinnosť ku dňu, ktorý Súdny dvor Európskej únie určí vo svojom rozsudku.“

---

Účelom konania o porušení povinnosti členským štátom je zabezpečenie všeobecného a jednotného dodržiavania práva EÚ. Medzi časté porušenie povinností členských štátov patrí napríklad netransponovanie alebo chybná transpozícia smerníc, či postup orgánov štátu v rozpore s primárnym alebo sekundárnym právom EÚ. Toto konanie možno rozdeliť na predsúdnu a súdnu fázu.

Výsledkom súdneho konania je konštatovanie Súdneho dvora, či si členský štát splnil alebo nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z práva EÚ. V prípade, ak Súdny dvor zistí porušenie povinnosti, je dotknutý členský štát povinný prijať bez zbytočného odkladu opatrenia v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, pričom voľba konkrétnych opatrení je na samotnom členskom štáte.

Ak tak neurobí, môže opäť nasledovať predsúdna fáza a následne po podaní novej žaloby druhé súdne konanie, v ktorom Súdny dvor členskému štátu na návrh Komisie môže uložiť jednorazovú pokutu a/alebo penále.

V prípade, ak zo strany členského štátu ide o porušenie povinnosti oznámiť opatrenie, ktorým transponoval smernicu prijatú v súlade s legislatívnym postupom, môže Súdny dvor uložiť na návrh Komisie jednorazovú pokutu a/alebo penále už v prvom súdnom konaní.

Za akých podmienok sa na súdy EÚ môže obrátiť fyzická alebo právnická osoba?

Fyzické a právnické osoby vo všeobecnosti nemôžu na Súdnom dvore EÚ priamo žalovať členský štát EÚ.

Fyzická alebo právnická osoba sa môže obrátiť na Súdny dvor EÚ a žalobou iniciovať:

Iniciovanie konania o neplatnosť

Fyzické a právnické osoby môžu za určitých podmienok napadnúť žalobou o neplatnosť nezákonné akty inštitúcií EÚ, jej orgánov, úradov alebo jej agentúr. 

Nezákonnosť môže vyplývať z (i) nedostatku právomoci, (ii) porušenia podstatných procesných predpisov, (iii) porušenia zakladajúcich zmlúv alebo iného právneho pravidla, týkajúceho sa ich uplatňovania, a (iv) zneužitia právomoci. Predmetom konania o kontrole zákonnosti na základe žalôb fyzických alebo právnických osôb sú tie akty inštitúcií EÚ, jej orgánov alebo úradov alebo jej agentúr, ktoré sú spôsobilé vyvolať voči žalobcom záväzné právne účinky.Aktívna legitimácia fyzickej alebo právnickej osoby sa odlišuje v závislosti od danej situácie: (i) ak je fyzická alebo právnická osoba adresátom daného právneho aktu, je automaticky legitimovaná namietať nezákonnosť tohto právneho aktu; (ii) ak ide o regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, je fyzická alebo právnická osoba legitimovaná v prípade, že sa jej tento akt priamo týka; (iii) v prípade iných druhov právnych aktov môže fyzická alebo právnická osoba namietať ich nezákonnosť len v prípadoch, že daný právny akt má na jej postavenie priamy a individuálny dopad.

Lehota, v ktorej je možné podať žalobu o neplatnosť, je dva mesiace

• od publikovania napadnutého aktu alebo
• od doručenia napadnutého aktu alebo
• odo dňa, keď sa o napadnutom akte žalobca dozvedel.

Absolútne výnimočne môže fyzická osoba napadnúť žalobou o neplatnosť akt členského štátu EÚ. Doposiaľ uvedené Súdny dvor pripustil v jedinom prípade na základe špecifických okolností a osobitosti právnej úpravy Európskeho systému centrálnych bánk.

Iniciovanie konania o nečinnosti

Fyzické a právnické osoby môžu za určitých podmienok žalovať inštitúcie EÚ, jej orgány, úrady alebo jej agentúry z dôvodu, že nekonali, aj keď konať mali. 

Žaloba pre nečinnosť je prípustná len v prípade, ak (i) príslušná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra EÚ mala povinnosť konať a (ii) navrhovateľ vykonal úkony predpokladané článkom 265 ZFEÚ. Takýmto úkonom je jednak vyzvanie povinnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry EÚ, aby konala, jednak predloženie návrhu Súdnemu dvoru v lehote dvoch mesiacov od uplynutia posledného dňa dvojmesačnej lehoty, ktorú má povinná inštitúcia na to, aby reagovala na výzvu navrhovateľa. Podanie samotnej výzvy povinnej inštitúcii nie je viazané na konkrétnu lehotu, Súdny dvor však uviedol, že navrhovateľ tak musí učiniť v primeranej lehote.

Konanie o náhradu škody spôsobenej žalobcovi zo strany EÚ

Fyzická alebo právnická osoba sa za určitých podmienok môže obrátiť na Všeobecný súd so žalobou o náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou EÚ, alebo ich zamestnancami. 

Ani jeden zo súdov, z ktorých sa skladá Súdny dvor EÚ, nemá právomoc rozhodovať o žalobách o náhradu škody, podaných proti členskému štátu EÚ.

Konanie týkajúce sa zamestnaneckého sporu medzi EÚ a jej zamestnancami

Fyzická osoba sa za určitých podmienok môže obrátiť so žalobou na Všeobecný súd v spore vyplývajúcom z verejnej služby EÚ. Takéto spory sa týkajú pracovnoprávnych otázok, ale tiež systému sociálneho zabezpečenia.

Ani jeden zo súdov, z ktorých sa skladá Súdny dvor EÚ, nemá právomoc rozhodovať spory medzi štátnymi orgánmi členských štátov EÚ a ich zamestnancami.

Jazyk, v ktorom je možné sa obrátiť na súdy EÚ

Ak sú splnené všetky ostatné podmienky na iniciovanie konania, na súdy EÚ je možné sa obrátiť v ktoromkoľvek úradnom jazyku EÚ, ktorým je od 1. mája 2004 aj slovenčina.

Adresy jednotlivých súdov

Súdny dvor (Cour de Justice)
Kancelária Súdneho dvora (Greffe de la Cour)
Rue du Fort Niedergrünewald
L-2925 Luxembourg

Tel.: (352) 4303-1
Fax: (352) 43 37 66

Email: ECJ.Registry@curia.europa.eu​

Všeobecný súd (Tribunal de l’Union européenne)
Kancelária Všeobecného súdu (Greffe du Tribunal de l’Union européenne)
Rue du Fort Niedergrünewald
L-2925 Luxembourg

Tel.: (352) 4303-1
Fax: (352) 4303 2100

Email: GC.Registry@curia.europa.eu​