Právna úprava – judikatúra orgánov Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa​​

Obsah

V BRATISLAVE, 08.03.2017
JUDr. Ida Takáčová
riaditeľka odboru ochrany spotrebiteľa
Ministerstvo spravodlivosti SR

Predslov

Prijatie zákona č. 160/2015 Z.z. (čl. 3) si vyžaduje znalosť právnej úpravy a judikatúry orgánov Európskej únie (Spoločenstva). Preto je na mieste oboznámiť sa s niektorými staršími,  ale aj súčasnými rozhodnutiami uvedených orgánov v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Z nižšie uvedeného výpočtu právnych úprav je zrejmé, že právnu úpravu je treba rozdeliť na právnu úpravu, ktorá je obsahom vnútroštátnych právnych úprav a právnu úpravu obsiahnutú v predpisoch Európskej únie (ďalej len spoločenstva).

Pre právnu úpravu vo vnútroštátnej právnej úprave je typická jej roztrieštenosť vo viacerých právnych úpravách. Pre právnu úpravu spoločenstva je typické, že právna úprava je prevažne obsiahnutá vo forme „Smerníc“, ktoré pre svoju účinnosť vyžadujú transpozíciu do vnútroštátnej právnej úpravy. Samotné smernice (na rozdiel od nariadení, ktoré sú priamo účinné) totiž zaväzujú štáty spoločenstva  iba čo do účelu sledovaného príslušnou smernicou. Pre právnu úpravu Spoločenstva (vydanú v​o forme smerníc), je však mimoriadne významné znenie ustanovenia čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého „Každé ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.“ Viazanosť aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie znamená aj povinnosť vykladať podľa judikatúry uvedeného súdu aj smernice.

Z porovnania vnútroštátnej právnej úpravy a právnej úpravy spoločenstva je však zrejmé, že uvedené úpravy vždy pojmovo nekorešpondujú. V prípade pojmovej rozdielnosti právnych úprav je však rozhodujúce naplnenie účelu danej úpravy v zmysle práva spoločenstva.

Vymedzenie niektorých pojmov nie je však významné iba z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych práv a povinností, ale má svoj význam  pre posúdenie procesných dôsledkov. Pre správnosť posúdenia procesných dôsledkov bude predovšetkým významná procesná právna úprava. Takou je ustanovenie § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa ktorého: „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“ Zo znenia uvedenej právnej úpravy však vyplýva, že výklad týchto procesných ustanovení nie je možné vyložiť bez znalosti vnútroštátnej hmotnoprávnej právnej úpravy, a to výkladu pojmov:

• „dodávateľ – spotrebiteľ“
• „spotrebiteľská zmluva“

Uvedené hmotnoprávne pojmy sú predmetom právnej úpravy nielen v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov – ďalej len OZ), ale aj predmetom právnej úpravy v osobitných vnútroštátnych predpisoch.

Podľa § 52 ods. 3 OZ: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“ a podľa ods. 4  „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Spoločným znakom týchto osôb je, že v prípade dodávateľa ide o osobu, ktorá uzatvára zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti v záujme fyzickej osoby, ktorej prospech so zmluvy nie je predmetom podnikateľskej činnosti tejto fyzickej osoby. Uvedené rozlíšenie je charakteristické pre postavenie osoby dodávateľa – spotrebiteľa, aj v prípade osobitných právnych úprav, v ktorých sú tieto osoby často označované inak (napr. kupujúci, predávajúci, veriteľ).  Uvedená charakteristika týchto osôb je preto zrejmá napr. aj zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa – § 2), zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov – § 2.

Okrem uvedeného, aby išlo o spotrebiteľský vzťah, a to aj pre procesné dôsledky, je významné aj to, že daný vzťah bol založený zmluvou. Vo všeobecnosti pod zmluvou rozumieme:  „Z hľadiska právnej teórie považujeme právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch alebo viacerých jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu, pričom k uzavretiu zmluvy dochádza okamihom, keď dôjde k stretu návrhu na uzavretie zmluvy a k jeho prijatiu. Pre hodnotenie zmluvy ako spotrebiteľskej (významné pre ďalší procesný postup), je treba vyžadovať aj naplnenie vyššie uvedených charakteristických požiadaviek pre osobu dodávateľa a spotrebiteľa“.

Právna úprava spoločenstva, ale aj vnútroštátna právna úprava obsahuje aj ďalšie právne úpravy, pre ktoré sú charakteristické črty pre jednotlivé zmluvné vzťahy, často závislé nielen od charakteru daného zmluvného vzťahu, ale aj od spôsobu jeho uzavretia. Aplikácia týchto osobitných právnych úprav bude totiž prichádzať do úvahy iba za splnenie predpokladov uvedených v týchto osobitných právnych úpravách. K tomu pozri napr. Zákon č. 129/2010  o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; Zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku; Zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb ces¬tovného ruchu; Zákon č. 102/2014 Z.z.  o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.

Vnútroštátna právna úprava

Procesná úprava

Procesná právna úprava, významná pre prejednanie spotrebiteľských sporov je obsiahnutá v ustanoveniach zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Tento zákon obsahuje viacero ustanovení upravujúcich špecifiká súdneho konania vo veciach spotrebiteľských sporoch. Ide pritom o právnu úpravu, ktorá okrem osobitného spôsobu zapisovania do samostatných registrov má určité odchýlky zamerané na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Osobitná právna úprava v spotrebiteľských sporoch znamená, že všeobecnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku je možné aplikovať iba vtedy, ak osobitné ustanovenia zákona neustanovujú inak (§ 290). Zvýšenú ochranu spotrebiteľa predovšetkým upravujú ustanovenia § 290 až § 300 uvedeného zákona.

Zákon upravuje tieto osobitosti:

• § 290 – charakteristika spotrebiteľského sporu pre procesné účely
• § 291 – zastupovanie spotrebiteľa
• § 292 – poučovacia povinnosť spotrebiteľa
• § 293 – spojenie viacerých spotrebiteľských vecí a ich vylúčenie
• § 294 – nepripustenie zmeny žaloby v spotrebiteľských sporoch
• § 295 – vykonávanie dôkazov bez návrhu
• § 296 – označenie rozhodných skutočností a dôkazov spotrebiteľom
• § 297 – nariadenie (nenariadenie) pojednávania
• § 298 – rozhodovanie ultra petitum a rozhodovanie o primeranom finančnom zadosťučinení
• § 299 – nepoužiteľnosť vydania rozsudku pre meškanie a platobného rozkazu

Okrem uvedenej právnej úpravy však zákon obsahuje aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov. Ide o tieto úpravy:

• § 19 – ustanovenia o miestnej príslušnosti
• § 160 – ustanovenia o poučovacej povinnosti

Ustanovenia § 301 až § 306 zákona obsahujú osobitnú právnu úpravu konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.Hoci abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach nemožno bez ďalšieho označiť za spotrebiteľský spor (súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky),  zákon osobitným spôsobom upravuje aj abstraktnú kontrolu týchto vecí v ustanoveniach § 301, 302 a 429 zákona.

Osobitná právna úprava spotrebiteľských sporov v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(STAV PRÁVNEJ ÚPRAVY K 04.10.2016)

DRUHÁ HLAVA
SPORY S OCHR​ANOU SLABŠEJ STRANY
PRVÝ DIEL
SPOTREBITEĽSKÉ SPORY
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia

§ 290

Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

§ 291

(1) Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu.
(2) Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.
(3) Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

§ 292

Poučovacia povinnosť

Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o

1. možnosti zastúpenia,
2. jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

§ 293

Osobitné ustanovenie o spojení vecí

(1) Ustanovenia o spojení vecí sa nepoužijú, ibaže by predmetom konaní boli spotrebiteľské spory.
 (2) Súd vylúči na samostatné konanie nárok uplatnený vzájomnou žalobou, ktorý nie je spotrebiteľským sporom.

§ 294

Osobitné ustanovenie o zmene žaloby

Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

Osobitné ustanovenia o dokazovaní

§ 295

Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

§ 296

Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

§ 297

Osobitné ustanovenia o pojednávaní
 Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
 
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Osobitné ustanovenia o rozhodnutiach

§ 298

(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
 (2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

§ 299

(1) Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.

§ 300

 Na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach

§ 301

 Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.

§ 302

 Žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

§ 303

 (1) Na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie je ustanovené inak.
 (2) Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
 (3) Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.

§ 304

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.

§ 305

 (1) Súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.
 (2) Ak súd právoplatne určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, žalobca je oprávnený vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku.
 (3) Ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže používať nekalú obchodnú praktiku.

§ 306

Účinky rozsudku
 
 Výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého.

Právna úprava v iných ustanoveniach zákona č. 160/2015 Z.z.

§ 160

Všeobecná poučovacia povinnosť
(1) Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(2) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(3) Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

§ 429

 (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
 (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Hmotnoprávna právna úprava
Uvedená procesná právna úprava upravuje procesný postup súdu pri prejednaní súdnych sporov spotrebiteľov, pričom nie je úlohou robiť výklad hmotnoprávnych ustanovení právnej úpravy, nie je možné sa vyhnúť ani ich znalosti. Preto uvádzame aspoň niektoré ustanovenia, ktoré v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou majú určité odlišnosti.
Osobitná hmotnoprávna právna úprava
spotrebiteľských zmlúv v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

Piata hlava
SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY
§ 52

 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
 (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
 (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
 (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

§ 52a

 (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
 (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

§ 53

 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
 (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
 (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
 (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
 (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
 (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
 (7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
 (8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
 (9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
 (10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
 (11) Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
 (12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
 (13) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
 (14) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene.
 (15) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
 (16) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

§ 53a

 (1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
 (2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

§ 53b

 (1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
 (2) Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné prostriedky, dodávateľ je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť má dodávateľ, ak jednostranne vypovedal zmluvu podľa § 53 ods. 12.

§ 53c

 Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

§ 53d

 Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

§ 54

 (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
 (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
 (3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Ďalšie vnútroštátne právne úpravy
Zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho;
Zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu;
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov;
Zákon č. 250/2007 Z. z.  o ochrane spotrebiteľa;
Zákon č. 266/2005 Z .z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku;
Zákon č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode;
Zákon č. 281/2001 Z. z., o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr;
Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame
 
 
Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z.z., č. 318/2009 Z.z., č.  575/2009 Z.z., č. 508/2010 Z.z., č. 301/2012 Z.z., č. 132/2013 Z.z., č. 437/2013 Z.z., č.  102/2014 Z.z., č. 106/2014 Z.z., č. 102/2014 Z.z., č. 151/2014 Z.z., č. 199/2014 Z.z., č.  373/2014 Z.z., č. 273/2015 Z.z. a č.  391/2015 Z.z.
(STAV PRÁVNEJ ÚPRAVY K 04.10.2016)

Čl.I

Úvodné ustanovenia

§ 1

Predmet a rozsah úpravy
 (1) Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
 (2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov
 Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a)
b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,
c) výrobcom
1. osoba, ktorá výrobok vyrobí, vyťaží, obnoví, upraví alebo inak získa a má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu Európskej únie, členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Turecka (ďalej len „členský štát“), alebo ten, kto sa za výrobcu vydáva označením výrobku svojím menom, ochrannou známkou alebo iným rozlišovacím znakom, alebo osoba z dodávateľského reťazca, ktorej činnosť môže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku,
2. osoba, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu a je splnomocnencom 3) výrobcu, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu,
3. dovozca, ak výrobcu nemožno určiť podľa bodu 1 alebo 2,
d) dovozcom podnikateľ, ktorý doviezol do členského štátu výrobok zo štátu, ktorý nie je členským štátom,
e) dodávateľom podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku,
f) výrobkom nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa,
g) bezpečným výrobkom výrobok, ktorý za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie alebo údržby nepredstavuje po dobu určenú výrobcom alebo po dobu obvyklej použiteľnosti nebezpečenstvo pre spotrebiteľa alebo jeho používanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá požiadavkám podľa osobitného predpisu, 4)
h) nebezpečným výrobkom je výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky uvedené v písmene g); za nebezpečný výrobok nemožno považovať výrobok iba preto, že bol do obehu uvedený bezpečnejší výrobok,
i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, 5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov 5) vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr,
j) bezpečnou službou služba, ktorá za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok poskytovania nepredstavuje nebezpečenstvo alebo jej poskytovanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo,
k) bežnou kvalitou taká kvalita, ktorá zabezpečuje zachovanie všetkých podstatných vlastností výrobku, ktoré podmieňujú jeho bezprostredné používanie a spĺňajú predpokladané očakávania spotrebiteľa,
l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby,
m) vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie,
n) odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca 6) alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, 7) alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv 7a) (ďalej len „určená osoba“),
 o) nebezpečnou napodobeninou výrobok, ktorý má formu, vôňu, farbu, vzhľad, obal, označenie, objem alebo rozmery, ktoré môžu spôsobiť jeho zámenu spotrebiteľom, najmä dieťaťom s potravinou, čo môže byť nebezpečné pre jeho zdravie,
p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,
q) agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,
s) kódexom správania dohoda alebo súbor pravidiel, ktoré vymedzujú správanie predávajúceho, ktorý sa zaviazal dodržiavať tento kódex správania vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným praktikám alebo obchodným odvetviam, ak tieto nie sú ustanovené zákonom alebo iným právnym predpisom alebo opatrením orgánu verejnej správy,
t) tvorcom kódexu správania subjekt vrátane predávajúceho alebo skupiny predávajúcich, ktorý je zodpovedný za vytvorenie a zmenu kódexu správania alebo za kontrolu jeho dodržiavania tými, ktorí sa zaviazali ho dodržiavať,
u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,
v) výzvou na kúpu obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov výrobku a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim charakteru použitej obchodnej komunikácie, umožňujúcou spotrebiteľovi uskutočniť kúpu,
w) neprimeraným vplyvom využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak aj bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie,
z) rozhodnutím o obchodnej transakcii rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania,
za) predajnou cenou konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní za jednotku výrobku alebo za určené množstvo výrobku,
zb) jednotkovou cenou konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a ostatných daní za kilogram, liter, meter, meter štvorcový, meter kubický výrobku alebo inú jednotku množstva, ktorá sa často a bežne používa pri predaji výrobku,
zc) výrobkom predávaným na množstvo výrobok, ktorý nie je balený a meria sa alebo váži v prítomnosti spotrebiteľa,
zd) produktom výrobok alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

§ 3

Práva spotrebiteľa

 (1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8) (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
 (2) Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.
 (3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 1)
 (4) Každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
 (5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
 (6) Každý spotrebiteľ má právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov.9) Počas alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so subjektom alternatívneho riešenia sporov v záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.

Povinnosti predávajúceho

§ 4

 (1) Predávajúci je povinný
a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov,
b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely,
c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, 10)
d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb,
e) zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb,
 
f) dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom alebo osobitným predpisom 11) tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu,
g) predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje,
h) zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie,
i) poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim,
j) uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo krátkou textovou správou (SMS), pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania, jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS) alebo maximálnej možnej cene volania alebo krátkej textovej správy (SMS), ktorú je povinný spotrebiteľ za také volanie alebo krátku textovú správu (SMS) uhradiť; ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátke textové správy (SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky predávajúci.
 (2) Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 1)
 (3) Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom. 11a) Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov. 12) Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo poskytovania služieb.
 (4) Skutočnosti podľa odseku 3 písm. a) a b) je predávajúci povinný preukázať na výzvu orgánu dozoru.
 (5) Ak na riadne užívanie výrobku alebo služby je potrebné užívanie iného výrobku alebo inej služby a tieto výrobky alebo služby nadobudol spotrebiteľ spoločne u toho istého predávajúceho a spotrebiteľovi vznikne právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe jedného z týchto výrobkov alebo služieb podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa tohto zákona, vzniká mu aj právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe druhého výrobku alebo služby, ktorých riadne užívanie je tým znemožnené.
 (6) Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
 (7) Predávajúci je povinný rezervované výrobky po celý čas rezervácie osobitne označiť s uvedením času, dokedy sú rezervované; platí to aj o zaplatených výrobkoch, ktoré sa nachádzajú v prevádzkarni do času ich prevzatia spotrebiteľom alebo dodania spotrebiteľovi.
 (8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
 (9) Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a zákaz podľa odseku 2 písm. b) sa primerane vzťahujú aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.
 (10) Ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom 12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, 12b) považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho. 12c)
 (11) Predávajúci nesmie žiadať alebo prijať od spotrebiteľa úhradu za dodaný výrobok, poskytnutú službu alebo poskytnutý elektronický obsah, 12ca) ktorý si spotrebiteľ neobjednal. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky podľa prvej vety nemá za následok vznik akýchkoľvek nákladov ani iných povinností pre spotrebiteľa.

§ 4a

 (1) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi účtovať poplatky
a) za použitie platobného prostriedku 12cb) alebo
b) za využitie iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli predávajúcemu v súvislosti s používaním tohto spôsobu platby.
 (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o poplatok účtovaný poskytovateľom platobných služieb 12cc) za poskytnutú platobnú službu.
 (3) Telefónne číslo predávajúceho, na ktorom ho môže kontaktovať spotrebiteľ v súvislosti s uzavretou zmluvou, nesmie byť číslom služby so zvýšenou tarifou.
 (4) Platbu inú ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) je spotrebiteľ povinný zaplatiť, len ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Dôkazné bremeno o udelení výslovného súhlasu podľa prvej vety znáša predávajúci.
 (5) Predávajúci nesmie na účely získania súhlasu podľa odseku 4 ponúkať spotrebiteľovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe. Ak bol súhlas spotrebiteľa získaný v rozpore s prvou vetou, spotrebiteľ nie je povinný túto dodatočnú platbu uhradiť.
 (6) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi uvádzať pri ponuke možností prepravy alebo dodania objednaného tovaru žiadne údaje, vlastnosti alebo podmienky poštových, prepravných alebo zasielateľských služieb, ktoré sú v rozpore s informáciami uvedenými vo verejne prístupných poštových, obchodných alebo iných podmienkach poskytovania týchto služieb, alebo ktoré nie sú výslovne uvedené v písomnej dohode medzi poštovým podnikom, prepravcom alebo zasielateľom vykonávajúcim prepravu alebo dodanie tovaru a predávajúcim.

§ 5

Zrušený od 17.07.2014

§ 5a

Zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa
 (1) Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom. 12ce)
 (2) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
 (3) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
 (4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
 (5) Predávajúci zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spotrebiteľovi porušením odseku 1.

§ 5b

 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

§ 6

Uvádzanie výrobkov na trh a poskytovanie služieb
 (1) Na trh možno uviesť, 12d) ponúkať alebo predávať len bezpečné výrobky; to neplatí pre použité výrobky dodané ako starožitnosti alebo pre výrobky, ktoré sa majú pred použitím opraviť alebo obnoviť, ak o tom dodávateľ preukázateľne informoval osobu, ktorej výrobok dodáva.
 (2) Zakazuje sa uvádzať na trh, vyrábať, dovážať, predávať, ponúkať nebezpečnú napodobeninu.
 (3) Výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby, sa nesmú uviesť na trh po uplynutí doby spotreby. Predávajúci je povinný takéto výrobky najneskôr v posledný deň doby spotreby stiahnuť z trhu.
 (4) Predávajúci sa zbaví zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa odseku 1, ak preukáže, že nemohol v čase predaja alebo ponuky vedieť o skutočnosti, že výrobok nie je bezpečný.
 (5) Ak sa predávajúci dozvie akékoľvek skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že predal spotrebiteľovi výrobok, ktorý je nebezpečný, je povinný spotrebiteľa bez zbytočného odkladu o tom informovať. Ak nemožno jednotlivých spotrebiteľov informovať, je predávajúci povinný informovať účinným spôsobom verejnosť a orgány verejnej správy, ktoré vykonávajú dozor, dohľad alebo kontrolu (ďalej len „dozor“) nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.
 (6) Povinnosti uložené v odsekoch 1, 2, 3 a 5 má rovnako výrobca, predávajúci, dovozca a dodávateľ.
 (7) Spotrebiteľ má právo vrátiť výrobok, ktorý je nebezpečný, výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi. Ak spotrebiteľ uplatní toto právo, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ je povinný vziať späť takýto výrobok a najneskôr v lehote do troch pracovných dní od prevzatia výrobku vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu výrobku vrátane účelne vynaložených nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný preukázať. Výrobca alebo dovozca je povinný vziať späť výrobok, ktorý je nebezpečný, aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá doklad o kúpe výrobku.
 (8) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú primerane na poskytovanie služieb.
 (9) Ak výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ zistili, že výrobok, ktorý uviedli na trh, je nebezpečný, sú povinní túto skutočnosť bezodkladne oznámiť orgánu dozoru a uviesť informácie o opatreniach, ktoré prijali alebo ktoré treba prijať na zabránenie ohrozeniu spotrebiteľa. Orgán dozoru je povinný informáciu o nebezpečnom výrobku bez zbytočného odkladu zaslať na zverejnenie verejnoprávnym informačným inštitúciám, 13) ktoré sú povinné tieto informácie bezodkladne uverejniť ako oznam.
 (10) Podrobnosti o požiadavkách na bezpečnosť výrobku alebo služby a podrobnosti na uvádzanie výrobkov a služieb na trh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

§ 7

Nekalé obchodné praktiky
 (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
 (2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
 (3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
 (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
 (5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

§ 8

Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
 (1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k
a) existencii produktu alebo k povahe produktu,
b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu 14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
 (2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa
a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.
 (3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
 (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
 (5) Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami.
 (6) Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o
a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu,
b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi,
c) cene, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
e) existencii práva, pre výrobky alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.
 (7) Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu ustanovujú osobitné predpisy. 15)

§ 9

Agresívna obchodná praktika
 Pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy
a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt,
d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo predávajúceho,
e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

§ 9a

 (1) Povinnosti podľa § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
 (2) Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
 (3) Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine.

§ 9b

 Ustanovenie § 9a sa netýka činnosti advokáta, súdneho exekútora a notára pri výkone ich povolania.

§ 10

Kódex správania

 Kontrolu použitia nekalej obchodnej praktiky môže uskutočniť aj tvorca kódexu správania alebo osoby alebo združenia prostredníctvom tvorcu kódexu správania. Takúto činnosť možno vykonať nezávisle od súdnych konaní alebo správnych konaní.
Informačné povinnosti

§ 10a

 (1) Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť
a) hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby v rozsahu primeranom výrobku alebo službe,
b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho,
c) telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má,
d) predajnú cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom na povahu výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky,
e) platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať výrobok alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov,
f) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady výrobku alebo služby podľa všeobecného predpisu, 15a)
g) informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim podľa prísnejších zásad, ako ustanovuje všeobecný predpis, 15b) ak ju výrobca alebo predávajúci poskytuje, ako aj informáciu o existencii a podmienkach pomoci a službách poskytovaných spotrebiteľom po predaji výrobku alebo poskytnutí služby, ak sa takáto pomoc poskytuje,
h) informáciu o dĺžke trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo ak ide o zmluvu, pri ktorej sa automaticky predlžuje jej platnosť, aj informáciu o podmienkach vypovedania zmluvy,
i) informáciu o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie elektronického obsahu, ak je to vhodné,
j) informáciu o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom, ktoré sú predávajúcemu známe alebo je rozumné očakávať, že sú mu známe, ak je to vhodné,
k) informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.9)
 (2) Povinnosti podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na zmluvu o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.
 (3) Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak pre predávajúceho vyplýva z osobitného predpisu 15c) povinnosť poskytnúť informácie spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy.

§ 11

 (1) Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.
 (2) Ak výrobca alebo dovozca nevstupuje do priameho vzťahu s predávajúcim, sú povinní pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Informácie, ktoré výrobca, dovozca alebo dodávateľ musia poskytnúť, zahŕňajú
a) úplný opis rizika, ktoré výrobok predstavuje, vrátane rizika výrobku používaného na výkon služby,
b) všetky informácie dôležité pre používanie výrobku,
c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabránenie vzniku rizika pre spotrebiteľa pri používaní výrobku.
 (3) Povinností uvedených v odseku 1 sa nemôže predávajúci zbaviť tvrdením, že mu potrebné alebo správne informácie neposkytol výrobca, dovozca alebo dodávateľ; to neplatí, ak ide o všeobecne známe skutočnosti.

§ 12

 (1) Výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ.
 
 (2) Predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. 16) Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť.
 (3) Dovozca a dodávateľ nesmú odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom; predávajúci nesmie odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom, dovozcom alebo dodávateľom.
 (4) Pri predaji použitého alebo upravovaného výrobku, výrobku s vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musí predávajúci na túto skutočnosť spotrebiteľa vopred upozorniť. Takýto výrobok je predajca povinný predávať oddelene od ostatných výrobkov.
 (5) Na predaj použitého výrobku sa primerane vzťahuje odsek 1.
 (6) Podrobnosti o označovaní materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, o metódach skúšania materiálového zloženia výrobkov a o spôsobe balenia a zaobchádzania s výrobkami určenými pre spotrebiteľa ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
 (7) Povinnosť podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.

§ 13

 Ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. 17) Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách. 18)

§ 14

 Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene 10) predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobu alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu.

§ 14a

Označovanie výrobkov cenami
 (1) Predávajúci je povinný označiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou.
 (2) Označenie podľa odseku 1 sa neuplatní na
a) výrobok poskytovaný ako súčasť služby,
b) predaj na dražbe a predaj umeleckých diel a starožitností.
 (3) Označenie jednotkovou cenou sa nevzťahuje na
a) výrobok s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml,
b) rôzne druhy výrobkov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu,
c) výrobok, ktorý nemožno rozdeliť na časti bez zmeny kvality alebo vlastností a na ktorý sa povinnosť označovať jeho dĺžku, hmotnosť, objem alebo plochu nevzťahuje, alebo ktorý sa obvykle neoznačuje údajom o dĺžke, hmotnosti, objeme, ploche,
d) predaj koncentrovaných a dietetických potravín, z ktorých sa pridaním tekutiny pripravujú hotové jedlá alebo čiastočne hotové jedlá.
 (4) Predajná cena a jednotková cena musia byť ľahko rozlíšiteľné a ľahko čitateľné.
 (5) Ak pri balených výrobkoch ustanovenia osobitných predpisov 18a) vyžadujú uviesť čistú hmotnosť a čistú hmotnosť po vysušení, jednotkovú cenu stačí uviesť pre čistú hmotnosť po vysušení.
 (6) Pri výrobkoch predávaných s bonusom pre spotrebiteľa uvádza predávajúci jednotkovú cenu, ktorú vypočíta bez bonusu pre spotrebiteľa.
 (7) Výrobok predávaný na množstvo sa označuje len jednotkovou cenou.
 (8) Ak sa v reklame 18b) uvádza predajná cena výrobku, musí sa uviesť aj jednotková cena.

§ 14b

Zrušený od 01.02.2016

§ 15

 (1) Na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne 19) musí byť uvedené
a) obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby,
b) meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne,
c) prevádzková doba určená pre spotrebiteľa,
d) kategória a trieda ubytovacieho zariadenia, 19a) ak ide o ubytovacie zariadenie.
 (2) Povinnosť označenia údajov potrebných na uplatnenie reklamácie sa vzťahuje aj na predaj výrobkov a poskytovanie služieb mimo prevádzkarne.
 (3) Predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, musia mať označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa; táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach. 20)
 (4) Pri dočasnom uzavretí prevádzkarne je predávajúci povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkarne, a to najneskôr 24 hodín pred dočasným uzavretím prevádzkarne za predpokladu, že prevádzkareň je uzavretá dlhšie ako jeden deň. Pri zrušení prevádzkarne je predávajúci povinný informovať najneskôr sedem dní pred zrušením prevádzkarne umiestnením oznamu v prevádzkarni na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, o tom, kde a kto je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom, najmä kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu, a o dátume zrušenia prevádzkarne. Predávajúci o tom zároveň písomne informuje obec, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená, ak na tento účel obec sprístupní elektronickú službu verejnej správy, 20a) predávajúci môže informovať obec prostredníctvom tejto elektronickej služby. Obec je povinná na požiadanie tieto informácie poskytnúť spotrebiteľovi.

§ 16

 (1) Predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené
a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,
b) adresa prevádzkarne,
c) dátum predaja,
d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,
e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.
 (2) Pri predaji výrobku s následnou dodávkou musí doklad obsahovať miesto určenia, dátum a čas dodávky.
 (3) Pri predaji použitého výrobku alebo upravovaného výrobku, výrobku s vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musia byť tieto skutočnosti v doklade zreteľne vyznačené.
 (4) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na predávajúceho, ktorý predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 21)

§ 17

 Predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Pri samoobslužnom predaji je povinný poskytnúť spotrebiteľovi obalový materiál. Náklady na obalový materiál a zabalenie výrobku uhrádza predávajúci.

§ 18

 (1) Predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.
 (2) Spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby. Určená osoba môže reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného výrobku, inak reklamáciu postúpi predávajúcemu na vybavenie.
 (3) V prevádzkarni a u určenej osoby podľa odseku 2 musí byť počas prevádzkovej doby prítomný zamestnanec poverený vybavovať reklamácie. Pri skupinových zájazdoch musí predávajúci zabezpečiť v mieste zájazdu nepretržitú prítomnosť poverenej osoby oprávnenej vybavovať reklamácie po celý čas zájazdu.
 (4) Ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; 22) na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
 (5) Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení reklamácie.
 (6) Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Tým nie je dotknutá povinnosť predávajúceho podľa odseku 9.
 (7) Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.
 (8) Predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, 22a) predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom.
 (9) Predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
 (10) Predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách a predložiť ju na požiadanie orgánu dozoru na nazretie. Evidencia o reklamácii musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie.
 (11) Povinnosti uvedené v odsekoch 4 až 9 sa vzťahujú aj na určenú osobu, v odôvodnených prípadoch môže reklamáciu prijatú určenou osobou alebo osobou splnomocnenou predávajúcim na prijatie reklamácie vybaviť predávajúci. Plynutie lehôt na vybavenie reklamácie tým nie je dotknuté.
 (12) Ustanovenia uvedené v odsekoch 4 až 10 sa použijú na vybavenie reklamácií, ak osobitný predpis 22b) neustanovuje inak.
 (13) Vybavením reklamácie nie je dotknuté právo spotrebiteľa na náhradu škody podľa osobitného predpisu. 22c)

§ 18a

Náležitosti odborného posúdenia
 (1) Odborné posúdenie musí obsahovať
a) identifikáciu osoby, ktorá vykonáva odborné posúdenie,
b) presnú identifikáciu posudzovaného výrobku,
c) popis stavu výrobku,
d) výsledok posúdenia,
e) dátum vyhotovenia odborného posúdenia.
 (2) Na odborné posúdenie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, sa neprihliada.
Orgány verejnej správy
§ 19
 (1) Orgánmi verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa sú:
a) ministerstvo,
b) orgány dozoru8) a iné príslušné orgány podľa osobitných predpisov,22d)
c) obce.
 (2) Ministerstvo vo veciach ochrany spotrebiteľa
a) riadi výkon štátnej správy,
b) vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky návrh koncepcie štátnej spotrebiteľskej politiky,
c) je notifikačným orgánom systému pre rýchlu výmenu informácií s orgánmi Európskej únie v situácii vážneho a bezprostredného rizika pre bezpečnosť a ochranu zdravia spotrebiteľov vyplývajúceho z nepotravinárskych výrobkov,
d) informuje príslušné orgány členských štátov o sťažnostiach na porušenie právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa, 23)
e) informuje spotrebiteľov o ich právach a povinnostiach,
f) plní úlohy jednotného úradu pre spoluprácu podľa osobitného predpisu, 24)
g) informuje Európsku komisiu o
1. orgánoch, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie právne záväzných aktov Európskej únie a dozoru na vnútornom trhu,
2. združeniach oprávnených na podanie žaloby v oblasti ochrany práv spotrebiteľov,
3. prijatí všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení v oblasti ochrany spotrebiteľa; ak sa opatrenie týka nebezpečnej napodobeniny, informácia obsahuje opis príslušného výrobku a dôvody rozhodnutia,
h) riadi a kontroluje Slovenskú obchodnú inšpekciu.
 (3) Príslušné orgány pri cezhraničnej spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa postupujú podľa osobitného predpisu 24a) a konajú na základe vlastného alebo iného podnetu, pričom sú oprávnené zakázať zistené protiprávne konanie, 24b) ktorého sa dopustila osoba, ktorá podlieha ich dohľadu podľa osobitných predpisov, 24c) na území členského štátu Európskej únie, a ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť spoločný záujem spotrebiteľov, 24d) a vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov.
 (4) Príslušné orgány na základe výzvy ministerstva každý druhý rok zasielajú ministerstvu súhrnné informácie za uplynulé dva roky týkajúce sa činnosti príslušných orgánov podľa osobitného predpisu; 24a) obsah informácie upresní ministerstvo vo výzve.
 (5) Príslušné orgány zasielajú ministerstvu priebežne aj informácie o zmene svojej pôsobnosti na výkon osobitného predpisu 24a) a o zmene poverených zamestnancov 24e) a ich kontaktných údajov.

§ 20

Orgány dozoru
 (1) Dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.
 (2) Orgán dozoru postupuje pri kontrole uvádzania výrobku alebo služby na trh, zo štátu, ktorý nie je členským štátom podľa osobitného predpisu. 25)
 (3) Orgán dozoru je povinný vykonávať kontrolu bezpečnosti výrobku alebo služby a na tento účel je oprávnený
a) vyžiadať potrebné informácie od výrobcu, predávajúceho, dovozcu alebo dodávateľa,
b) odobrať výrobok alebo vzorku zo série výrobkov a preveriť ich bezpečnosť,
c) posúdiť, či výrobok alebo služba uvedená na trh obsahuje upozornenia na riziká, ktoré môže použitie výrobku alebo poskytnutie služby vyvolať,
d) informovať včas a vhodným spôsobom osoby, ktoré môžu byť vystavené riziku vyvolanému výrobkom alebo poskytnutou službou,
e) dočasne zakázať uvedenie výrobku, série výrobkov alebo služby na trh, ich prezentáciu, ponuku alebo predaj, ak je dôvodné podozrenie, že výrobok alebo služba nie sú bezpečné, po dobu potrebnú na vykonanie skúšok alebo preverenie podozrenia,
f) zakázať uvedenie výrobku, série výrobkov alebo služby na trh, ich prezentáciu, ponuku alebo predaj, ak bolo preukázané, že nie sú bezpečné, a zaviesť sprievodné opatrenia zabezpečujúce dodržiavanie tohto zákazu,
g) nariadiť alebo organizovať okamžité stiahnutie výrobku, série výrobku alebo služby z trhu 25a) alebo stiahnutie z predaja, 25b) ak je preukázané, že nie sú bezpečné a sú uvedené na trh; ak je to potrebné, nariadiť aj ich zničenie,
h) vydať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a vykonanie nevyhnutných opatrení a určiť lehotu na podanie správy o ich splnení,
i) vydať na požiadanie colného orgánu záväzné stanovisko 25c) o tom, či dovážaný výrobok
1. pri jeho správnej inštalácii, údržbe a používaní vážne a bezprostredne ohrozuje zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť pri práci, ochranu spotrebiteľa, životné prostredie a verejnosť,
2. má pripojenú sprievodnú dokumentáciu podľa osobitného predpisu, ktorý harmonizuje podmienky uvádzania výrobkov na trh 25d) a je označený v súlade s týmto osobitným predpisom, alebo
3. má správne umiestnené označenie CE. 25e)
 (4) Orgán dozoru môže postup podľa odseku 3 uplatniť proti výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi a proti osobám, ktoré výrobok alebo službu nadobudnú ako súčasť veci, a proti každej inej osobe, ak je to potrebné na zabezpečenie spolupráce pri opatreniach na zabránenie ohrozeniu pochádzajúcemu z výrobku.
 (5) Orgán dozoru môže zakázať poskytnutie služby, uvádzanie výrobku na trh alebo jeho predaj alebo nariadiť okamžité stiahnutie výrobku z predaja alebo služby z trhu, alebo stiahnutie výrobku z predaja aj vtedy, ak je preukázané, že napriek posúdenej alebo preukázanej zhode 4) výrobku alebo služby s požiadavkami na ich bezpečnosť nie sú výrobok alebo služba bezpečné.
 (6) Orgán dozoru podporí dobrovoľné aktivity výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov vzťahujúce sa na plnenie ich povinností v oblasti bezpečnosti výrobkov a služieb a ak je to vhodné, vypracuje zásady správnej praxe.
 (7) Proti rozhodnutiu orgánu dozoru vydanému podľa odseku 3 písm. f) až g) a odsekov 4 a 5 možno podať písomné námietky do piatich pracovných dní od vydania rozhodnutia. Námietky nemajú odkladný účinok.
 (8) Ak orgán dozoru nevyhovie námietkam v celom rozsahu, je povinný do piatich pracovných dní odstúpiť spisový materiál príslušnému odvolaciemu orgánu.
 (9) Príslušný odvolací orgán je povinný rozhodnúť o námietkach v lehote 30 dní odo dňa doručenia spisového materiálu.
 (10) Orgán dozoru je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia vydané na základe tohto zákona vrátane právoplatných rozhodnutí súdov o preskúmaní rozhodnutí orgánu dozoru. Orgán dozoru musí dbať, aby sa pri zverejňovaní zachovalo právo podnikateľov na ochranu ich obchodného tajomstva. Povinnosť zverejnenia je splnená uverejnením rozhodnutí bezodkladne po nadobudnutí ich právoplatnosti na šesť mesiacov na oficiálnej internetovej stránke orgánu dozoru a sprístupnením právoplatných rozhodnutí na útvaroch určených príslušným orgánom dozoru.
 (11) Orgán dozoru v rozhodnutiach zverejnených podľa odseku 10 okrem opisu skutkového stavu uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej miesto podnikania a identifikačné číslo alebo
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo a identifikačné číslo.
 (12) Spotrebiteľ alebo združenie, ktoré ho zastupuje, má právo na nazretie do spisu v sídle orgánu dozoru, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si zo spisu výpisy a odpisy. Spotrebiteľ alebo združenie má právo požiadať orgán dozoru o vyhotovenie kópie dokumentov zo spisu. Náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ alebo združenie.
 (13) Orgán dozoru vybavuje sťažnosti spotrebiteľov, ktoré sa objasňujú ako priestupok, ak je spotrebiteľ poškodený klamaním na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov alebo ak je spotrebiteľ poškodzovaný uvádzaním na trh výrobkov, prác alebo služieb, ak sa zataja ich podstatné vady.
 (14) Orgán dozoru v oblasti bezpečnosti výrobkov
a) zriaďuje a pravidelne aktualizuje sektorové programy na dohľad na základe kategórií výrobkov alebo rizík; o aktivitách dozoru, zisteniach a výsledkoch dozoru pravidelne informuje ministerstvo,
b) sleduje a aktualizuje vedecké a technické poznatky týkajúce sa bezpečnosti výrobkov,
c) v spolupráci s ministerstvom pravidelne vyhodnocuje fungovanie kontrolných aktivít a ich účinnosť.
 (15) Odseky 7 až 14 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.25ea)
§ 20a
 (1) Orgán dozoru rozhodnutím nariadi predávajúcemu alebo osobe podľa § 9a odstrániť zistené nedostatky a zdržať sa protiprávneho konania.
 (2) Orgán dozoru môže rozhodnutím zakázať predávajúcemu predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb spotrebiteľom najdlhšie na tri roky, ak sa predávajúci v priebehu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty za konanie, ktorým porušil kolektívne záujmy spotrebiteľov, opakovane dopustí takého konania.

§ 21

Predbežné opatrenie
 (1) Ak predávajúci alebo osoba podľa § 9a poškodzuje kolektívne záujmy spotrebiteľov, môže združenie podať orgánu dozoru návrh na vydanie predbežného opatrenia. Tento návrh musí obsahovať popis konania, ktorým podľa združenia dochádza k poškodzovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, popis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia a odôvodnenie, v čom spočíva naliehavosť návrhu a potreba okamžitého upustenia od konania poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov. Návrh na vydanie predbežného opatrenia možno podať len vtedy, ak predávajúci alebo osoba podľa § 9a neupustí od poškodzovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov ani v lehote dvoch týždňov od doručenia písomnej výzvy združenia na upustenie od takého konania obsahujúcej rovnaké náležitosti ako návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa predchádzajúcej vety.
 (2) Ak orgán dozoru získa podozrenie o porušovaní spotrebiteľských práv, ktoré poškodzuje kolektívne záujmy spotrebiteľov, môže vydať predbežné opatrenie, ktorým nariadi predávajúcemu alebo osobe podľa § 9a, aby upustil od takého porušenia spotrebiteľských práv, a začne správne konanie vo veci porušenia tohto zákona alebo osobitného predpisu. 25f) Predbežné opatrenie oznámi orgán dozoru písomne tomu, proti komu smeruje, pričom uvedie skutočnosti, na základe ktorých vydal predbežné opatrenie.
 (3) Proti predbežnému opatreniu možno podať do troch dní písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne nadriadený orgán orgánu dozoru, ktorý predbežné opatrenie vydal, do piatich dní od ich doručenia tak, že námietky zamietne a predbežné opatrenie potvrdí, alebo predbežné opatrenie zruší. Proti rozhodnutiu nadriadeného orgánu nemožno podať opravný prostriedok.
 (4) Predbežné opatrenie zanikne
a) uplynutím času, na ktoré bolo vydané,
b) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia orgánu dozoru v správnom konaní vo veci porušenia tohto zákona alebo osobitného predpisu, 25f) ktoré bolo začaté v súvislosti s vydaním predbežného opatrenia podľa odseku 2,
c) zrušením predbežného opatrenia.
 (5) Orgán dozoru bezodkladne zruší predbežné opatrenie, ak pominuli dôvody na jeho vydanie.
 (6) Odseky 2 až 5 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.25ea)

§ 22

Obec
 (1) Obec
a) schvaľuje trhový poriadok,
b) vykonáva dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom na trhoviskách a trhových miestach,
c) objasňuje priestupky za porušenie tohto zákona pri predaji výrobkov na trhoviskách a trhových miestach.
 (2) Na činnosť obce na trhoviskách a trhových miestach pri ochrane spotrebiteľa sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20.

§ 23

Priestupky
 (1) Priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva spotrebiteľa, tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa. 26)
 (2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.
 (3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 27)
 
 (4) Výnosy pokút uložených za priestupky obcou sú príjmom rozpočtu obce.
 (5) Odseky 1 a 4 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.25ea)

§ 24

Sankcie

 (1) Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
 (2) Orgán dozoru uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26, ktorá vyrobila, predala, doviezla alebo dodala výrobok, ktorého vada spôsobila ujmu na živote alebo zdraví, pokutu do 332 000 eur. Rovnakú pokutu uloží tomu, kto takú ujmu spôsobil vadným poskytnutím služby. Pokutu nemožno uložiť osobe, ktorá preukáže, že ujme nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej bolo možné požadovať.
 (3) Výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon dozoru, prípadne nesplní záväzný pokyn podľa § 20 ods. 3 písm. h), uloží orgán dozoru poriadkovú pokutu do 1 660 eur, a to aj opakovane.
 (4) Pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak bola uložená pokuta podľa osobitného zákona alebo ak možno uložiť pokutu podľa odseku 2.
 (5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
 
 (6) Výnosy pokút uložených podľa odsekov 1 až 3 sú príjmom štátneho rozpočtu.
 (7) Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
 (8) Opakované marenie, rušenie alebo sťažovanie výkonu dozoru podľa odseku 3 sa považuje za závažné porušenie povinnosti. 28a)
 (9) Odseky 1 až 8 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.25ea)

§ 25

Združenie

 (1) Združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.
 (2) Združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.
 (3) Žiadosť o zaradenie do zoznamu oprávnených osôb predkladá združenie ministerstvu, ktoré posúdi splnenie týchto podmienok:
a) vzniklo v súlade so zákonom,
b) aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov,
c) nezávislosť a neziskovosť združenia,
d) vysporiadanie všetkých záväzkov vo vzťahu k štátu.
 (4) Združenie spĺňajúce podmienky podľa odseku 3 ministerstvo navrhne Európskej komisii na zaradenie do zoznamu oprávnených osôb.
 (5) Združenie je oprávnené na základe súhlasu spotrebiteľa a predávajúceho sprostredkovať riešenie sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní reklamácií.
 (6) Ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činností zamerané na
a) ochranu práv spotrebiteľa na súde,
b) sprostredkovanie riešenia sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní reklamácie,
c) napomáhanie pri presadzovaní ekonomických záujmov a práv spotrebiteľov vykonávaním prieskumov vrátane prieskumu problémov spotrebiteľov a vyhodnocovaním presadzovania práv spotrebiteľov,
d) monitorovanie všeobecných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
e) iniciovanie rokovaní a činností ovplyvňujúcich legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov,
f) monitorovanie implementácie spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi,
g) vydávanie periodík a publikácií zaoberajúcich sa spotrebiteľskou politikou, skúšaním výrobkov a uverejňovaním skúseností z činnosti združení,
h) prevádzkovanie konzultačných kancelárií poskytujúcich spotrebiteľom informácie a poradenstvo,
i) organizovanie vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa.

§ 26

Ochrana spotrebiteľa pri neoprávnenom podnikaní
 Povinnosti výrobcu, predávajúceho, dovozcu alebo dodávateľa majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 písm. b) až e) bez oprávnenia na podnikanie. 

§ 26a

 (1) Zriaďuje sa komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách 1) a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „komisia“) ako stály orgán. Komisia má právo vyžadovať od predávajúceho všeobecné zmluvné podmienky, ktoré dojednáva so spotrebiteľom, a predávajúci je povinný takejto žiadosti vyhovieť.
 (2) Pri zistení porušenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu má komisia právo podať podnet príslušným štátnym orgánom a obrátiť sa na združenie s podnetom na uplatnenie práv na príslušnom štátnom orgáne.
 (3) Podrobnosti o zložení, rozhodovaní komisie, organizácii práce a postupe komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

§ 27

Vzťah k správnemu poriadku
 Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 30)
Záverečné ustanovenia

§ 28

 Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 29
Prechodné ustanovenia

 Konania začaté do 30. júna 2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 29a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2010
 Ustanovenie § 4 ods. 10 sa použije vo veciach, v ktorých súd uloží povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky po 28. februári 2010.

§ 29b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014
 Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

§ 29c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 13. júna 2014
 Ustanoveniami § 4a ods. 1 až 3 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014.

§ 29d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
 (1) Dozor a kontrola začatá a neskončená Slovenskou obchodnou inšpekciou pred 1. januárom 2015 v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov31) sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Právne účinky úkonov, ktoré pri tomto dozore a kontrole nastali pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
 (2) Konanie začaté a právoplatne neskončené Slovenskou obchodnou inšpekciou pred 1. januárom 2015 v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

§ 30

Zrušovacie ustanovenia
 Zrušuje sa:
 zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z., zákona č. 137/1998 Z.z., zákona č. 310/1999 Z.z., zákona č. 128/2002 Z.z., zákona č. 414/2002 Z.z., zákona č. 529/2002 Z.z., zákona č. 469/2003 Z.z., zákona č. 365/2004 Z.z., zákona č. 451/2004 Z.z., zákona č. 616/2004 Z.z., zákona č. 118/2006 Z.z. a zákona č. 264/2006 Z.z.
§ 30a
 Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2007 Z.z. o označovaní výrobkov cenami.
§ 30b
 Zrušuje sa vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 370/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní materiálového zloženia textilných výrobkov v znení vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 284/2009 Z.z., vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 53/2010 Z.z. a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 85/2012 Z.z.
Čl.II
 Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z.z., zákona č. 143/1998 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z.z., zákona č. 298/1999 Z.z., zákona č. 313/1999 Z.z., zákona č. 195/2000 Z.z., zákona č. 211/2000 Z.z., zákona č. 367/2000 Z.z., zákona č. 122/2001 Z.z., zákona č. 223/2001 Z.z., zákona č. 253/2001 Z.z., zákona č. 441/2001 Z.z., zákona č. 490/2001 Z.z., zákona č. 507/2001 Z.z., zákona č. 139/2002 Z.z., zákona č. 422/2002 Z.z., zákona č. 190/2003 Z.z., zákona č. 430/2003 Z.z., zákona č. 510/2003 Z.z., zákona č. 515/2003 Z.z., zákona č. 534/2003 Z.z., zákona č. 364/2004 Z.z., zákona č. 533/2004 Z.z., zákona č. 656/2004 Z.z., zákona č. 570/2005 Z.z., zákona č. 650/2005 Z.z., zákona č. 211/2006 Z.z. a zákona č. 224/2006 Z.z. sa mení takto:
 1. V § 24 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako a) až d).
 2. V § 24 odsek 2 znie:
 „(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) a c) pokutu do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) pokutu do 100 000 Sk. Zákaz činnosti až do jedného roka možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c).“.
 3. V § 58 ods. 4 písm. a) sa slová „v § 24 ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „v § 24 ods. 1 písm. c)“.
 4. V § 86 písm. b) sa slová „§ 24 ods. 1 písm. a) a d)“ nahrádzajú slovami „§ 24 ods. 1 písm. c)“.
Čl.III
 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2007.
 Zákon č. 397/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2008.
 Zákon č. 318/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2009.
 Zákon č. 575/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2010.
 Zákon č. 508/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2011.
 Zákon č. 301/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2012.
 Zákon č. 132/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 10. júnom 2013.
 Zákon č. 437/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2014.
 Zákon č. 102/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2014 okrem čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36, ktoré nadobudli účinnosť 13. júnom 2014.
 Zákon č. 106/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2014.
 Zákon č. 151/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 14. júnom 2014.
 Zákon č. 199/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 17. júlom 2014.
 Zákon č. 373/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.
 Zákon č. 273/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2015.
 Zákon č. 391/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2016.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Paška v.r.
Robert Fico v.r.

 PRÍL.1

OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SA ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ POVAŽUJÚ ZA NEKALÉ
Klamlivé obchodné praktiky

1. Tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je.
2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.
3. Tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom tomu tak nie je.
4. Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo produkt bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by výrobok spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.
5. Výzva na kúpu produktov za stanovenú cenu bez toho, že by predávajúci zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto produkty alebo rovnocenné produkty, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný predávajúci za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (vábivá reklama).
6. Reklama typu nalákať a zmeniť, ktorou sa rozumie reklama s úmyslom podporiť predaj iného produktu výzvou na kúpu produktov za stanovenú cenu a následné a) odmietnutie ukázať tovar z reklamy spotrebiteľom, b) odmietnutie prevziať objednávky na tento tovar alebo jeho dodanie v rozumnom čase, alebo c) predvedenie jeho chybnej vzorky.
7. Nepravdivé vyhlásenie, že produkt je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za špecifických podmienok iba veľmi obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie.
8. Záväzok predávajúceho, ktorý komunikoval so spotrebiteľom pred uskutočnením obchodnej transakcie v jazyku, ktorý nie je úradným jazykom členského štátu, v ktorom má predávajúci sídlo alebo miesto podnikania, 31) že poskytne spotrebiteľovi službu po predaji produktu, a následné poskytnutie tejto služby je iba v inom jazyku bez toho, že by to bolo spotrebiteľovi jasne oznámené predtým, ako sa zaviazal k obchodnej transakcii.
9. Vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že produkt možno legálne predávať, pričom tomu tak nie je.
10. Prezentovanie práv, ktoré spotrebiteľovi prislúchajú podľa právnych predpisov, ako charakteristickej črty ponuky predávajúceho.
11. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu produktu, keď predávajúci zaplatil za podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne identifikovateľné pre spotrebiteľa (skrytá reklama).
12. Vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre osobnú bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho rodiny, ak si spotrebiteľ produkt nekúpi.
13. Propagovanie podobného produktu, ako je produkt vyrobený konkrétnym výrobcom, a to spôsobom, ktorý úmyselne zavádza spotrebiteľa, aby sa domnieval, že produkt vyrobil rovnaký výrobca, pričom tomu tak nie je.
14. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov.
15. Tvrdenie predávajúceho, že sa chystá skončiť svoju činnosť alebo premiestniť svoju prevádzkareň, pričom tomu tak nie je.
16. Tvrdenie, že produkt je schopný uľahčiť výhru v hazardných hrách.
17. Nepravdivé tvrdenie, že produkt je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia.
18. Poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť produkt s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal produkt za menej výhodných podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu.
19. Tvrdenie v obchodnej praktike, že predávajúci ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil, alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu.
20. Opísanie produktu ako „gratis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie.
21. Zahrnutie do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané produkty, pričom tomu tak nie je.
22. Nepravdivé tvrdenie alebo vytvorenie dojmu, že predávajúci nekoná v zámere súvisiacom s jeho obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou, alebo nepravdivé prezentovanie sa ako spotrebiteľ.
23. Vytvorenie falošného dojmu, že servis produktu po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa výrobok predáva.

Agresívne obchodné praktiky

1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva.
2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv.
5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty.
6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za produkty dodané predávajúcim alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento výrobok je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu.
7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi produkt, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie predávajúceho.
8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech, b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť, alebo si spôsobí náklady.

PRÍL.2Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú.v. ES L 166, 11.6.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú.v. ES L 171, 7.7.1999), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 25; Ú.v. ES L 178, 17.7.2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 271, 9.10.2002), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005).Smernica Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú.v. ES L 192, 11.7.1987).
2. Smernica Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú.v. ES L 192, 11.7.1987).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 11, 15.1.2002).

____________________Poznámky pod čiarou

1) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
2) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.
2a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
3) § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4) Zákon č. 264/1999 Z.z.Zákon č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.
5) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 344/2004 Z.z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z. a zákona č. 14/2004 Z.z., zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2006 Z.z.
6) Zákon č. 382/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
7) § 11 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. f) a § 22 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z.z.§ 15 zákona č. 90/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
7a) § 625 Občianskeho zákonníka.
8) Napríklad § 21 písm. b) až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, § 30 písm. c) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 451/2004 Z.z., § 88 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 342/2011 Z.z., § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 127 písm. a) a c) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9) Zákon č. 391/2015 Z.z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, zákon č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11) Napríklad § 10 a 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (oznámenie č. 195/1996 Z.z.).
11a) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
12) Napríklad zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12a) § 53a Občianskeho zákonníka.
12b) § 53 Občianskeho zákonníka.
12c) § 58 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
12ca) § 2 ods. 7 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12cb) § 2 ods. 19 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12cc) § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
12cd) § 551 Občianskeho zákonníka.
12ce) Zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.
12d) § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 264/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov.
13) § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii v znení zákona č. 220/2007 Z.z.§ 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase.
14) § 623 Občianskeho zákonníka.
15) Napríklad Občiansky zákonník, zákon č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z.z., zákon č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z.z. v znení zákona č. 160/2005 Z.z., zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.15a) § 622 a 623 Občianskeho zákonníka.
15b) § 502 Občianskeho zákonníka.
15c) Napríklad zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16) Napríklad zákon č. 264/1999 Z.z.
17) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
18) § 3 zákona č. 142/2000 Z.z.
18a) Napríklad vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 207/2000 Z.z. o označenom spotrebiteľskom balení v znení neskorších predpisov.
18b) Zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18c) § 13 zákona č. 18/1996 Z.z.
19) § 17 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
19a) Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 419/2001 Z.z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried.
20) § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 178/1998 Z.z. v znení zákona č. 524/2005 Z.z.
20a) § 2 ods. 1 písm. s) zákona č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 273/2015 Z.z.
21) § 3 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
22) § 622 a 623 Občianskeho zákonníka.
22a) § 9 zákona č. 108/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
22b) Napríklad § 44 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 66 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 604/2003 Z.z., § 741i Občianskeho zákonníka, § 30 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
22c) Zákon č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v znení zákona č. 451/2004 Z.z.
22d) § 21 písm. b) až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.§ 4 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.§ 3 zákona č. 128/2002 Z.z. v znení zákona č. 451/2004 Z.z.§ 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z.§ 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 39/2007 Z.z. v znení zákona č. 342/2011 Z.z.§ 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 355/2007 Z.z.§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z.§ 127 písm. a) a c) zákona č. 362/2011 Z.z.
23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivost’ou v leteckej doprave (Ú.v. EÚ L 204, 26.7.2006).
24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“) (Ú.v. EÚ L 364, 9.12.2004) v platnom znení.
24a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v znení neskorších predpisov.
24b) Čl. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v znení neskorších predpisov.
24c) Zákon č. 147/2001 Z.z.Zákon č. 108/2000 Z.z.Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.Zákon č. 22/2004 Z.z. v znení zákona č. 160/2005 Z.z.Zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 7/zv. 8; Ú.v. EÚ L 46, 17.2.2004).Zákon č. 140/1998 Z.z.Zákon č. 308/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.§ 52 až 62 Občianskeho zákonníka.
24d) Čl. 3 písm. k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v znení neskorších predpisov.
24e) Čl. 3 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v znení neskorších predpisov.
25) Nariadenie Rady (EHS) č. 339/93 z 8. februára 1993 o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 12; Ú.v. ES L 40, 17.2.1993) v platnom znení.
25a) § 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z.z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.
25b) § 2 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z.z.
25c) § 5 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25d) Napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2008 zo 17. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektrických a elektronických zariadení v domácnosti a kancelárskych zariadení v súvislosti so spotrebou elektrickej energie v stave pohotovosti a vo vypnutom stave (Ú.v. EÚ L 339, 18.12.2008) v platnom znení.
25e) § 21 zákona č. 264/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25ea) Zákon č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25f) § 52 až 54, § 612 až 627 a § 741a až 741k Občianskeho zákonníka.§ 6 až 13 zákona č. 108/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.§ 32 až 39 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.§ 4 ods. 2 až 4 a § 7 až 11a zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.§ 4 až 6 zákona č. 22/2004 Z.z. v znení zákona č. 166/2005 Z.z.§ 3, § 4 a § 6 až 8 zákona č. 266/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.§ 3 až 5, § 7 až 10, § 12, § 16 až 19, § 21 a § 22 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z.z.§ 6, § 9, § 10 a § 13 zákona č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.§ 3 až 5, § 7 a § 8 zákona č. 161/2011 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Zákon č. 362/2011 Z.z.
26) Napríklad zákon č. 108/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 178/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 18/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006.
27) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
28) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú.v. EÚ L 46, 17.2.2004), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES (Ú.v. EÚ L 344, 27.12.2005), čl. 4 až 17 a čl. 19 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú.v. EÚ L 272, 18.10.2011) v platnom znení, čl. 4 až 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú.v. EÚ L 342, 22.12.2009) v platnom znení.
28a) Napríklad § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
29) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
30) § 12 až 34 a § 38 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
31) § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

PRÁVNA ÚPRAVA V PREDPISOCH SPOLOČENSTVA

Nariadenia

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú.v. EÚ L 181, 29.6.2013);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 351, 20.12.2012);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú.v. EÚ L 304, 22.11.2011);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú.v. EÚ L 272, 18.10.2011);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú.v. EÚ L 27, 30.1.2010).“;
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú.v. EÚ L 218, 13.8.2008);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 293, 31.10.2008).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú.v. EÚ L 199, 31.7.2007);

Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú.v. EÚ L 189, 20.7.2007);
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1523/2007 zo dňa 11. decembra 2007, ktorým sa zakazuje uvádzanie kožušiny mačiek a psov a výrobkov obsahujúcich takúto kožušinu na trh, ako aj ich dovoz do Spoločenstva a vývoz z neho (Ú.v. EÚ L 343/1, 27.12.2007);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú.v. EÚ L 399, 30.12.2006);

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú.v. EÚ L 143, 30.4.2004);

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 12, 16.1.2001) – Brusel I.;

Smernice

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú.v. EÚ L 60, 28.2.2014);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013);

Smernica Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa časť II prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES stanovujúca dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (Ú.v. EÚ L 296, 15.11.2011);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú.v. EÚ L 304, 22.11.2011).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 110, 1.5. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 (Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 (Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú.v. EÚ L 136, 24.5.2008);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 17/zv. 2; Ú.v. EÚ L 157, 30.4.2004);
 
Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú.v. EÚ L 373, 21.12.2004);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 11, 15.1.2002);

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú.v. ES L 180, 19.7.2000);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú.v. ES L 178, 17.7.2000);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Ú.v. L 171, 7/7/1999, str. 12-16);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú.v. ES L 217, 5.8.1998);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú.v. ES L 204, 21.7.1998);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú.v. ES L 166, 11.6.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú.v. ES L 171, 7.7.1999), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 25; Ú.v. ES L 178, 17.7.2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 271, 9.10.2002), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 15/zv. 4; Ú.v. ES L 80, 18.3.1998);

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností. Ú.v. ES L 280 z 29.októbra 1994, s. 83-87. 6 Smernica Rady č. 85/577/EHS z. 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov. Ú.v. ES L 372 z 31.decembra 1985, s. 31 a nasl.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/11/ES z 23. marca 1994 o aproximácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení členských štátov o označovaní materiálov používaných v hlavných zložkách obuvi určenej na predaj spotrebiteľom (Mimoriadne vydanie Ú.v. ES, kap. 13/zv. 13) v znení Aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú.v. EÚ L 236, 23.9.2003) a smernice Rady 2006/96/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu tovaru (Ú.v. EÚ L 363, 20.12.2006).

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú.v. ES L 95, 21.4.1993);

Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú.v. ES L 158, 23.6.1990);

Smernica Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú.v. ES L 192, 11.7.1987);

Stránky VEB na ktorých je možné vyhľadať právnu úpravu Spoločenstva a judikatúru Spoločenstva

http://eur-lex.europa.eu/homepage.html

http://curia.europa.eu/juris/recherche.jsf?language=sk

JUDIKATÚRA ESD

Vysvetlenie k judikatúre:

V úvodnej časti je označené rozhodnutie, ktorého sa vec týka (červená farba). Vtedy, ak je rozhodnutie označené hviezdičkou (***), ide o voľný neoficialny preklad (rozhodnutia sú spravidla v Zbierke EU uvádzané v inom jazyku).

V druhej časti (uvádzané kurzívou) je pre orientáciu uvádzaný stručná charakteristika toho, čoho sa vec týka.

V tretej časti je uvádzaný výrok rozhodnutia, a to tak ako je uvádzaný v zbierke EÚ. Rozhodnutia označené (***), ktoré sú v zbierke publikované v inom ako slovenskom jazyku. V týchto výrokoch ide o voľný –nezáväzný preklad textu.

Odporúčame oboznámiť sa aj s odôvodnením rozhodnutia, ktorého výroky uvádzame nižšie. Odôvodnenie rozhodnutia totiž spravidla odkazuje na iné rozhodnutia Spoločenstva zaoberajúce sa danou problematikou.

(STAV JUDIKATÚRY KU DŇU 09. 10.2016)

Vec c-113/15
zo dňa 22. septembra 2016, vo veci Breitsamer und Ulrich GmbH & Co. KG c/a
Landeshauptstadt München, za účasti Landesanwaltschaft Bayern
(Aproximácia právnej úpravy; označovanie výrobkov)

Výrok rozhodnutia

Článok 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín sa má vykladať v tom zmysle, že každá jednotlivá porcia medu zabalená vo forme uzavretých téglikov so zavareným alumíniovým vrchnákom, ktorá je vložená do spoločných škatúľ dodávaných hromadným stravovacím zariadeniam, predstavuje „predbalenú potravinu“, ak tieto zariadenia predávajú tieto porcie jednotlivo alebo ich ponúkajú konečnému spotrebiteľovi v rámci pripravených hotových jedál predávaných za paušálnu cenu.

Vec C-310/15
zo dňa 7. septembra 2016, vo veci Vincent Deroo Blanquart c/a Sony Europe Limited (právna nástupkyňa Sony France SA)

(Klamlivá – nekalá obchodná praktika.)

Výrok rozhodnutia

1. Obchodná praktika spočívajúca v predaji počítača vybaveného predinštalovaným softvérom bez možnosti spotrebiteľa zaobstarať si rovnaký model počítača, ktorý by nebol vybavený predinštalovaným softvérom, nepredstavuje sama o sebe nekalú obchodnú praktiku v zmysle článku 5 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pričom takú praktiku by predstavovala len vtedy, keby bola v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušovala alebo bola spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k danému výrobku, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s ohľadom na osobitné okolnosti sporu vo veci samej.
2. V rámci viazanej ponuky, ktorá spočíva v predaji počítača vybaveného predinštalovaným softvérom, neexistencia informácie o cene každej zo súčastí tohto softvéru nepredstavuje klamlivú obchodnú praktiku v zmysle článku 5 ods. 4 písm. a) a článku 7 smernice 2005/29.

Vec C-191/15
zo dňa 28. júla 2016, vo veci  Verein für Konsumenteninformation c/a Amazon EU Sàrl

(Všeobecné obchodné podmienky a individuálna dohoda; kolektívna žaloba)

Výrok rozhodnutia

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa majú vykladať v tom zmysle, že bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 3 každého z uvedených nariadení, sa musí rozhodné právo uplatniteľné na žalobu o zdržanie sa konania v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, namierenú proti používaniu údajne protiprávnych zmluvných podmienok podnikom so sídlom v členskom štáte, ktorý v elektronickom obchode uzatvára zmluvy so spotrebiteľmi s bydliskom v iných členských štátoch, a najmä v štáte vnútroštátneho súdu, určiť v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia č. 864/2007, kým rozhodné právo uplatniteľné na posúdenie dotknutej zmluvnej podmienky sa musí vždy určiť podľa nariadenia č. 593/2008, a to bez ohľadu na to, či sa toto posúdenie uskutoční v rámci individuálnej žaloby alebo v rámci kolektívnej žaloby.
2. Článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka spadajúca do všeobecných obchodných podmienok podnikateľa, ktorá nebola individuálne dohodnutá a podľa ktorej sa na zmluvu uzatvorenú prostredníctvom elektronického obchodu so spotrebiteľom vzťahuje právo členského štátu, v ktorom má tento podnikateľ sídlo, je nekalá, ak uvedie tohto spotrebiteľa do omylu tým, že vytvorí dojem, že na zmluvu sa vzťahuje iba právo tohto členského štátu, a neinformuje ho o tom, že na základe článku 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008 má takisto k dispozícii ochranu, ktorú mu zaručujú imperatívne normy právneho poriadku, ktorý by sa uplatnil, keby neexistovala táto podmienka, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu vzhľadom na všetky relevantné okolnosti.
3. Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa má vykladať v tom zmysle, že spracovanie osobných údajov podnikom elektronického obchodu podlieha právu toho členského štátu, do ktorého tento podnik nasmeroval svoju činnosť, ak sa zistí, že uvedený podnik spracováva dotknuté údaje v kontexte činností prevádzkarne nachádzajúcej sa v tomto členskom štáte. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či to tak je.

Vec C-168/15
zo dňa 28. júla 2016, vo veci  Milena Tomášová c/a Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti SR, Pohotovosť s.r.o., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

(Nesúlad s právnou úpravou Spoločenstva a jeho preskúmanie v exekučnom konaní; náhrada škody.)

Výrok rozhodnutia

1. Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu porušenia práva Únie rozhodnutím vnútroštátneho súdu môže vzniknúť iba vtedy, ak toto rozhodnutie vydáva súd tohto členského štátu rozhodujúci v poslednom stupni, čo v prípade sporu vo veci samej prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak ide o tento prípad, rozhodnutie tohto vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni môže založiť dostatočne závažné porušenie práva Únie umožňujúce vznik uvedenej zodpovednosti len vtedy, ak uvedený súd zjavne porušil uplatniteľné právo, alebo ak k tomuto porušeniu došlo napriek existencii riadne ustálenej judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti.
   Nemožno sa domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred rozsudkom zo 4. júna 2009, Pannon GSM (C 243/08, EU:C:2009:350), v rámci exekučného konania o rozhodcovskom rozsudku, ktorým sa vyhovelo žalobe o zaplatenie pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorá sa má považovať za nekalú v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nepreskúmal ex offo nekalý charakter tejto podmienky, hoci disponoval právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, zjavne nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti, a preto sa dopustil dostatočne závažného porušenia práva Únie.
2. Pravidlá o náhrade škody spôsobenej porušením práva Únie, ako sú pravidlá týkajúce sa ohodnotenia takej škody alebo vzťahu medzi žalobou o náhradu tejto škody a ostatnými prípadne dostupnými prostriedkami nápravy, upravuje právny poriadok každého členského štátu pri rešpektovaní zásad ekvivalencie a efektivity.

Vec C-75/15
zo dňa 21. januára 2016, vo veci  Viiniverla Oy c/a Sosiaali  ja terveysalan lupa  ja valvontavirasto

(Označovanie výrobkov.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 16 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia toho, či ide o „napodobenie“ v zmysle tohto ustanovenia, musí vnútroštátny súd vychádzať z konceptu vnímania riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa, pričom pod týmto pojmom treba chápať európskeho spotrebiteľa, a nielen spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý predstavuje napodobenie chráneného zemepisného označenia.
2. Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že pri posúdení, či pri názve „Verlados“ ide o „napodobenie“ chráneného zemepisného označenia „Calvados“ pre analogické výrobky v zmysle tohto ustanovenia, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, musí zobrať do úvahy fonetickú a vizuálnu podobnosť týchto označení, ako aj prípadné skutočnosti, ktoré môžu naznačovať, že táto podobnosť nie je náhodná, a musí overiť, či sa riadne informovanému, primerane pozornému a obozretnému priemernému európskemu spotrebiteľovi pri názve výrobku vybaví v mysli ako referenčná predstava výrobok chránený zemepisným označením.
3. Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že používanie označenia považovaného v zmysle tohto ustanovenia za „napodobenie“ zemepisného označenia uvedeného v prílohe III tohto nariadenia nemožno povoliť ani v prípade, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

Vec C-19/15
zo dňa 14.júla 2016, vo veci  Verband Sozialer Wettbewerb eV c/a Innova Vital GmbH

(Informácie o výživových alebo zdravotnýcj tvrdeniach.)

Výrok rozhodnutia

Článok 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1047/2012 z 8. novembra 2012, sa musí vykladať v tom zmysle, že do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria výživové alebo zdravotné tvrdenia uvedené v komunikácii komerčného charakteru o potravinách, ktoré sa v takej podobe majú dostať ku konečnému spotrebiteľovi, keď táto komunikácia nebola adresovaná konečnému spotrebiteľovi, ale výlučne zdravotníckym odborníkom.

Vec C-476/14
zo dňa 7. júla 2016, vo veci Citroën Commerce GmbH c/a Zentralvereinigung des Kraftfahrzeuggewerbes zur Aufrechterhaltung lauteren Wettbewerbs eV (ZLW)

(Informácie spotrebiteľa a náklady na prevoz tovaru uvádzané v reklame.)

Výrok rozhodnutia

Článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi, v spojení s jej článkom 1 a článkom 2 písm. a) sa majú vykladať v tom zmysle, že náklady na prevoz automobilu od výrobcu k predajcovi, ktoré znáša spotrebiteľ, majú byť zahrnuté v predajnej cene tohto vozidla uvedenej v reklame šírenej obchodníkom, pokiaľ vzhľadom na všetky charakteristiky tejto reklamy sa táto reklama spotrebiteľovi zdá byť ponukou týkajúcou sa uvedeného vozidla. Vnútroštátnemu súdu prináleží preskúmať, či sú všetky tieto podmienky splnené.

Vec C 381/14 a C 385/14
zo dňa 14. apríla 2016, vo veci  Jorge Sales Sinués c/a Caixabank SA (C 381/14) a Youssouf Drame Ba c/a Catalunya Caixa SA (Catalunya Banc SA) (C 385/14)

(Vzťah hromadnej žaloby a individuálnej žaloby pri posudzovaní nekalého konania.)

Výrok rozhodnutia

Článok 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, aká existuje vo veci samej, podľa ktorej súd prejednávajúci individuálnu žalobu spotrebiteľa smerujúcu k vyhláseniu zmluvnej podmienky, ktorá ho viaže s predávajúcim alebo dodávateľom, za nekalú, je povinný automaticky prerušiť toto konanie až do vydania konečného rozsudku v prebiehajúcom konaní o hromadnej žalobe, ktorú podalo združenie spotrebiteľov na základe druhého odseku tohto článku, s cieľom okrem iného zastaviť používanie podobných podmienok, ako sú podmienky dotknuté v individuálnej žalobe, v rovnakom type zmlúv, bez toho, aby sa mohol vziať do úvahy význam tohto prerušenia z hľadiska ochrany spotrebiteľa, ktorý na súd podal individuálnu žalobu, a aby sa tento spotrebiteľ mohol rozhodnúť, že sa od hromadnej žaloby dištancuje.

Vec C-377/14
zo dňa 21. apríla 2016, vo veci  Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.

(Vzťah vnútroštátnej právnej úpravy a právnej úpravy Spoločenstva; zmluva o úvere; primeranosť odškodnenia.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je predmetná právna úprava vo veci samej, ktorá v insolvenčnom konaní neumožňuje súdu, na ktorom sa toto konanie vedie, skúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v uvedenom konaní, napriek tomu, že tento súd má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach, a ktorá uvedenému súdu umožňuje skúmať len nezabezpečené pohľadávky a námietky obmedzuje len na možnosť tvrdiť zánik alebo premlčanie týchto pohľadávok.
2. Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je predmetná právna úprava vo veci samej, ktorá v insolvenčnom konaní neumožňuje súdu, na ktorom sa toto konanie vedie, skúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v uvedenom konaní, napriek tomu, že tento súd má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach, a ktorá uvedenému súdu umožňuje skúmať len nezabezpečené pohľadávky a námietky obmedzuje len na možnosť tvrdiť zánik alebo premlčanie týchto pohľadávok.
3. Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
4. Ustanovenia smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia, či je výška odškodnenia v zmysle bodu 1 písm. e) prílohy tejto smernice požadovaného od spotrebiteľa, ktorý si neplní svoje záväzky, neprimeraná, je potrebné hodnotiť kumulatívny účinok všetkých sankčných podmienok v predmetnej zmluve bez ohľadu na to, či veriteľ skutočne trvá na ich plnej úhrade a že vnútroštátne súdy prípadne musia na základe článku 6 ods. 1 uvedenej smernice vyvodiť všetky dôsledky zo zistenia, že niektoré podmienky sú nekalé, a vylúčiť všetky podmienky uznané za nekalé, aby sa ubezpečili, že pre spotrebiteľa nebudú záväzné.

Vec C 348/14
zo dňa 9. Júla 2015, vo veci  Maria Bucura c/a  SC Bancpost SA, za účasti: Vasile Ciobanu

(Aproximácia právnej úpravy; posúdenie nekalých podmienok ex offo.)

Výrok rozhodnutia

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že pod pojmom „spotrebiteľ“ v zmysle týchto ustanovení sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v postavení spoludlžníka na základe zmluvy uzatvorenej s predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ možno cieľ jej konania považovať za odlišný od jej podnikania alebo výkonu povolania.
Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť ex offo nekalé podmienky podľa tohto ustanovenia v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa, pokiaľ tento súd disponuje nevyhnutnými skutkovými a právnymi skutočnosťami za týmto účelom. Články 3 až 5 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci posúdenia nekalých podmienok podľa článku 3 ods. 1 a 3 tejto smernice v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky skutočnosti spojené s uzatvorením tejto zmluvy. V tejto súvislosti mu prináleží overiť, či v prejednávanej veci boli spotrebiteľovi oznámené všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozsah jeho záväzku, čím mu umožnili posúdiť najmä celkové náklady jeho pôžičky. Rozhodujúcimi pri tomto posúdení sú jednak otázka, či sú tieto podmienky vypracované jasne a zrozumiteľne, takže umožňujú priemernému spotrebiteľovi, t. j. spotrebiteľovi, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, posúdiť takého náklady a jednak okolnosť spojená s neposkytnutím v zmluve o spotrebiteľskom úvere informácií, ktoré sú vzhľadom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, považované za základné a najmä informácií uvedených v článku 4 smernice 87/102, zmenenej a doplnenej.

Vec C-195/14
zo dňa 4. Júna 2015, vo veci  Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V. c/a Teekanne GmbH & Co. KG

(Označovanie výrobkov v reklame.)

Výrok rozhodnutia

Článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 3 ods. 1 bod 2 smernice 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín, zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby označenie potraviny a metódy tohto označenia mohli vzbudiť na základe vzhľadu, opisu alebo grafického zobrazenia určitej zložky dojem, že táto zložka je prítomná v tejto potravine, hoci v skutočnosti táto zložka prítomná nie je, pričom táto skutočnosť vyplýva iba zo zoznamu zložiek, ktorý je uvedený na obale uvedenej potraviny.

Vec C-169/14
zo dňa 17. Júla 2014, vo veci Juan Carlos Sánchez Morcillo, María del Carmen Abril García c/a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA

(Nekalé podmienky a výkon záložného práva.)

Výrok rozhodnutia

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni systému výkonu rozhodnutí, o aký ide vo veci samej, stanovujúcemu, že konanie o výkone záložného práva nemôže byť prerušené súdom rozhodujúcim v merite veci, ktorý vo svojom konečnom rozhodnutí môže priznať nanajvýš peňažné odškodnenie ujmy spôsobenej spotrebiteľovi v rozsahu, v akom spotrebiteľ v postavení povinného dlžníka nemôže podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta jeho námietka proti tejto exekúcii, zatiaľ čo predajca alebo dodávateľ v postavení oprávneného veriteľa môže podať tento opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa zastavuje konanie alebo sa nekalá podmienka vyhlasuje za neuplatniteľnú.

Vec C-157/14
zo dňa 17. decembra 2015, vo veci Neptune Distribution SNC c/a Ministre de l’Économie et des Finances
(Uvádzanie údajov týkajúcich sa minerálnych vôd.)
Výrok rozhodnutia
1.      Článok 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 107/2008 z 15. januára 2008, v spojení s prílohou tohto nariadenia treba vykladať v tom zmysle, že zakazuje používať tvrdenie „s veľmi nízkym obsahom sodíka alebo soli“ a akékoľvek iné tvrdenie, ktoré môže mať pre spotrebiteľa rovnaký význam, pre prírodné minerálne vody a iné vody.
Článok 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd v spojení s prílohou III tejto smernice treba vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby obaly, etikety alebo reklama prírodných minerálnych vôd obsahovali tvrdenia alebo údaje presviedčajúce spotrebiteľa, že predmetné vody majú nízky obsah sodíka alebo soli, alebo sú vhodné na diétu s nízkym obsahom sodíka, ak celkový obsah sodíka vo všetkých jeho prítomných chemických formách dosahuje alebo prekračuje 20 mg/l.
2.      Preskúmanie druhej otázky neukázalo nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2009/54 v spojení s prílohou III tejto smernice, ako aj s prílohou nariadenia č. 1924/2006.
Vec C-110/14
zo dňa 3. Septembra 2015, vo veci Horațiu Ovidiu Costea c/a SC Volksbank România SA

 (Uvedenie účelu úveru v zmluve uzavretej advokátom a charakterizovanie zmluvy ako spotrebiteľskej.)

Výrok rozhodnutia

Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta. Skutočnosť, že pohľadávka vyplývajúca z uvedenej zmluvy je zabezpečená záložnou zmluvou, uzavretou touto osobou ako zástupcom jej advokátskej kancelárie a vzťahujúcou sa na majetok určený na obchody, podnikanie alebo povolanie tejto osoby, ako je budova vo vlastníctve tejto kancelárie, nie je v tejto súvislosti relevantná.

Vec C-96/14
zo dňa 23. apríla 2015, vo veci  Jean Claude Van Hove c/a CNP Assurances SA

(Nekalé podmienky a poistná zmluva pri nesplácaní dlžných splátok.)

Výrok rozhodnutia

Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka obsiahnutá v poistnej zmluve, ktorej cieľom je zaručiť uhrádzanie dlžných splátok veriteľovi v prípade úplnej práceneschopnosti dlžníka, patrí pod výnimku uvedenú v tomto ustanovení len v prípade, že vnútroštátny súd konštatuje:
–        po prvé, že vzhľadom na povahu, všeobecnú štruktúru a ostatné ustanovenia zmluvného rámca, do ktorého patrí, ako aj jej právny a vecný kontext táto podmienka vymedzuje základný prvok tohto rámca, ktorý ako taký charakterizuje, a
–        po druhé, že táto podmienka je formulovaná jasne a zrozumiteľne, to znamená, že je pre spotrebiteľa zrozumiteľná nielen z gramatického hľadiska, ale že zo zmluvy jasne vyplýva aj konkrétne fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka týka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

Vec C-49/14
zo dňa 18. februára 2016, vo veci  Finanmadrid EFC SA c/a Jesús Vicente Albán Zambrano, María Josefa García Zapata, Jorge Luis Albán Zambrano, Miriam Elisabeth Caicedo Merino

(Vnútroštátna právna úprava a právna úprava Spoločenstva pri posudzovaní nekalých podmienok.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava v konaní vo veci samej, ktorá neumožňuje súdu konajúcemu vo veci výkonu platobného rozkazu posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak orgán konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je príslušný na vykonanie takého posúdenia.

Vec C-32/14
zo dňa 1. októbra 2015, vo veci ERSTE Bank Hungary Zrt. c/a Attilovi Sugárovi

(Vnútroštátna právna úprava a právna úprava Spoločenstva pri posudzovaní nekalých podmienok.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava rozkazu posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak orgán konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je príslušný na vykonanie takého posúdenia.

Vec C 8/14
zo dňa 29. októbra 2015, vo veci  BBVA SA, predtým Unnim Banc SA, c/a Pedrovi Peñalvovi Lópezovi, Clare Lópezovej Duránovej, Diegovi Fernándezovi Gabarrovi

(Vnútroštátna právna úprava a posudzovanie nakalých podmienok vo vzťahu k prechodnému ustanoveniu vnútroštátnej úpravy.)

Výrok rozhodnutia

Články 6 a 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia prechodnému vnútroštátnemu ustanoveniu, ako je to vo veci samej, ktoré určuje pre spotrebiteľov – v súvislosti s ktorými sa pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, začalo konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, pričom toto konanie sa v tom čase ešte neskončilo – jednomesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po zverejnení tohto zákona, na podanie námietky proti výkonu rozhodnutia založenej na údajne nekalej povahe zmluvných podmienok.

Vec C-567/13,
zo dňa 12. ferbruára 2015, vo veci Nóra Baczó, János István Vizsnyiczai c/a Raiffeisen Bank Zrt

(Procesná prejednanie vnútroštátnym súdom a právna úprava Spoločenstva.)

Výrok rozhodnutia

Článok 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS Rady z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu procesnoprávnemu predpisu, podľa ktorého miestny súd príslušný na rozhodnutie o žalobe spotrebiteľa na neplatnosť adhéznej zmluvy nie je príslušný na prejednanie návrhu uvedeného spotrebiteľa na určenie nekalej povahy zmluvných podmienok zahrnutých v tej istej zmluve, okrem prípadu, ak by sa ukázalo, že odňatie veci miestnemu súdu vedie k procesným znevýhodneniam takej povahy, že nadmerne sťaží výkon práv, ktoré priznáva spotrebiteľom právny poriadok Európskej únie. Vnútroštátnemu súdu prislúcha vykonať v tejto súvislosti potrebné overenia.

Vec C-537/13
zo dňa 15. januára 2015, vo veci Birutė Šiba c/a Arūnasovi Devėnasovi

(Poskytovanie právnych služieb a uzavretie zmluvy s fyzickou osobou.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na také štandardizované zmluvy o poskytovaní právnych služieb, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré advokát uzatvoril s fyzickou osobou, ktorá nekoná s cieľom vzťahujúcim sa na jej obchody, podnikanie alebo povolanie.

Vec C-497/13
zo dňa 4. Júna 2015, vo veci  Froukje Faber c/a Autobedrijf Hazet Ochten BV

(Pojem spotrebiteľ vo vzťahu k predaju spotrebného tovaru a záruk v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a vnútroštátna právna úprava)

Výrok rozhodnutia

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je povinný overiť, hneď ako disponuje právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel alebo nimi môže disponovať na základe jednoduchej žiadosti o bližšie vysvetlenie, či kupujúci môže byť kvalifikovaný ako spotrebiteľ v zmysle uvedenej smernice, aj keď kupujúci toto postavenie výslovne neuplatňoval.
2. Článok 5 ods. 3 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že ho treba považovať za normu zodpovedajúcu vnútroštátnemu predpisu, ktorý má vo vnútroštátnom právnom poriadku právnu silu normy verejného poriadku, a že vnútroštátny súd je povinný uplatniť ex offo akékoľvek ustanovenie zabezpečujúce jeho prebratie do vnútroštátneho práva.
3. Článok 5 ods. 2 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátny predpis, ktorý stanovuje, že spotrebiteľ musí na to, aby mohol využiť práva, ktoré mu vznikajú na základe tejto smernice, informovať predávajúceho o nesúlade v primeranej lehote, pod podmienkou, že tento spotrebiteľ na oznámenie tejto informácie disponuje lehotou, ktorá nie je kratšia ako dva mesiace od dátumu zistenia tohto nesúladu, že informácia, ktorú treba oznámiť, sa týka iba existencie uvedeného nesúladu a že nepodlieha pravidlám dokazovania, ktoré by uvedenému spotrebiteľovi znemožňovali alebo nadmerne sťažovali uplatňovanie jeho práv.
4. Článok 5 ods. 3 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlo, podľa ktorého sa nesúlad považuje za existujúci v čase dodania tovaru:
   –        sa uplatňuje, keď spotrebiteľ predloží dôkaz o tom, že predaný tovar nie je v súlade so zmluvou a že predmetný nesúlad sa prejavil, teda reálne objavil v lehote šiestich mesiacov od dodania tovaru. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať dôvod tohto nesúladu, ani preukázať, že za jeho vznik zodpovedá predávajúci,
   –        možno neuplatniť, len ak predávajúci z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že dôvod alebo vznik uvedeného nesúladu spočíva v okolnosti, ku ktorej došlo po dodaní tovaru.

Vec C-449/13
zo dňa 18. decembra 2014, vo veci CA Consumer Finance SA c/a Ingrid Bakkausovej, Charline Bonatovej, rod. Savaryovej, Florianovi Bonatovi

(Dôkazné bremeno v spotrebiteľských zmluvách; úverová bonita spotrebiteľa.)

Výrok rozhodnutia

1. Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že:
   –        jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a
   –        jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48.
2. Článok 8 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.
3. Článok 5 ods. 6 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni, aby veriteľ poskytol spotrebiteľovi primerané vysvetlenia pred ohodnotením jeho finančnej situácie a potrieb, pričom sa ale môže ukázať, že ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa povedie k ich nevyhnutným zmenám, ktoré musia byť spotrebiteľovi poskytnuté s dostatočným časovým predstihom pred podpisom zmluvy o úvere bez potreby vypracovania konkrétneho dokumentu.

Vec C-423/13
zo dňa 10. septembra 2014, vo veci  „Vilniaus energija“ UAB c/a Lietuvos metrologijos inspekcijos Vilniaus apskrities skyrius

(Podmienky pre meranie spotreby vody.)

Výrok rozhodnutia
Článok 34 ZFEÚ a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/22/ES z 31. marca 2004 o meradlách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym predpisom a praxi, podľa ktorých sa vodomer na teplú vodu spĺňajúci všetky požiadavky tejto smernice, ktorý je pripojený na zariadenie na diaľkový (telemetrický) prenos údajov, považuje za meraciu zostavu a z tohto dôvodu sa nemôže používať v súlade so svojím určením, pokiaľ nebol spolu s týmto zariadením metrologicky overený ako meracia zostava.

Vec C-388/13
zo dňa 16. apríla 2015, vo veci Nemzeti Fogyasztóvédelmi Hatóság za účasti: UPC Magyarország Kft

(Poskytnutie nepravdivej informácie; nekalé podmienky a klamlivá obchodná praktika.)

Výrok rozhodnutia

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) sa má vykladať v tom zmysle, že poskytnutie nepravdivej informácie, akou je dotknutá informácia vo veci samej, spotrebiteľovi zo strany obchodníka, sa musí považovať za „klamlivú obchodnú praktiku“ v zmysle uvedenej smernice, aj keď sa toto poskytnutie týkalo iba jedného spotrebiteľa.
2. Smernica 2005/29 sa má vykladať v tom zmysle, že ak obchodná praktika spĺňa všetky kritériá uvedené v článku 6 ods. 1 tejto smernice na to, aby bola kvalifikovaná ako klamlivá praktika voči spotrebiteľovi, nemá sa ďalej overovať, či táto praktika je v rozpore aj s požiadavkami odbornej starostlivosti v zmysle článku 5 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice, aby mohla byť platne považovaná za nekalú, a teda za zakázanú v zmysle článku 5 ods. 1 uvedenej smernice.

Vec C-310/13
zo dňa 20. novembra 2014, vo veci Novo Nordisk Pharma GmbH c/a S.

(Aproximácia právnej úpravy.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES z 10. mája 1999, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá vytvára osobitný systém zodpovednosti v zmysle článku 13 tejto smernice, ktorý po novelizácii tejto právnej úpravy, ku ktorej došlo po oznámení uvedenej smernice dotknutému členskému štátu, stanovuje, že spotrebiteľ môže požadovať od výrobcu farmaceutického výrobku informácie o nežiaducich účinkoch tohto výrobku.

Vec C-280/13
zo dňa 30. apríla 2014, vo veci Barclays Bank SA c/a Sare Sánchezovej Garcíovej, Alejandrovi Chacónovi Barrerovi

(Rovnováha zmluvných strán a použiteľnosť práva členského štátu.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zásady práva Únie týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a rovnováhy zmluvných strán sa majú vykladať v tom zmysle, že zákony a iné právne predpisy členského štátu, o aké ide vo veci samej, sú vylúčené z ich pôsobnosti, pokiaľ neexistuje zmluvná podmienka, ktorá by menila dosah alebo rozsah pôsobnosti uvedených predpisov.

Vec C-143/13
zo dňa 26. februára 2015, vo veci Bogdan Matei, Ioana Ofelia Matei c/a SC Volksbank România SA

(Hlavný predmet zmluvy a primeranosť medzi cenou a odmenou v úverovej zmluve.)

Výrok rozhodnutia

Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností ako vo veci samej pojmy „hlavný predmet zmluvy“ a „primeranosť medzi cenou a odmenou na jednej strane a tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť ako protihodnota na druhej strane“ sa v zásade nevzťahujú na druhy podmienok nachádzajúce sa v úverových zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľmi, ako sú tie vo veci samej, ktoré na jednej strane umožňujú za určitých podmienok veriteľovi jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu a na druhej strane upravujú ním vyberaný „poplatok za riziko“. Je však úlohou vnútroštátneho súdu, aby vzhľadom na povahu, všeobecnú štruktúru a ustanovenia zmluvy o úvere, ako aj jej právne a skutkové súvislosti overil toto posúdenie uvedených zmluvných podmienok.

Vec C-34/13
zo dňa 10. septembra 2014, vo veci  Monika Kušionová c/a SMART Capital, a. s.

(Vymoženie pohľadávky a záložné právo.)

Výrok rozhodnutia

1. Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.
2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

Vec C-26/13
zo dňa 30. apríla 2014, vo veci Árpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai c/a OTP Jelzálogbank Zrt

(Pojem „hlavný predmet činnosti“ a výpočet splátok vo vzťahu ku kurzovému rozdielu; formulácia zmluvnej podmienky.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že:
   –        slovné spojenie „hlavný predmet zmluvy“ sa vzťahuje na podmienku, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom a ktorá nebola individuálne dohodnutá, ako je tá vo veci samej, podľa ktorej sa kurz pre predaj tejto meny uplatňuje na výpočet splátok úveru, len pokiaľ sa zistí, že podmienka určuje podstatné plnenie z tejto zmluvy, ktoré ju ako také charakterizuje, čoho preverenie vzhľadom na povahu, všeobecnú štruktúru a ustanovenia zmluvy, ako aj jej právne a skutkové súvislosti prislúcha vnútroštátnemu súdu,
   –        takáto podmienka, pokiaľ obsahuje peňažný záväzok spotrebiteľa platiť v rámci vrátenia úveru sumy vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom pre predaj a kurzom pre nákup cudzej meny, by sa nemala považovať za obsahujúcu „úhradu“, ktorej primeranosť ako protiplnenia za službu poskytnutú veriteľom sa nemôže posudzovať z hľadiska svojej nekalej povahy v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13.
2. Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
3. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, ako je tá vo veci samej, v ktorej zmluva uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom nemôže ďalej existovať po odstránení nekalej zmluvnej podmienky, toto ustanovenie nebráni vnútroštátnej právnej norme umožňujúcej vnútroštátnemu súdu napraviť neplatnosť tejto podmienky jej nahradením ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy.

Vec C-565/12
zo dňa 27. marca 2014, vo veci  LCL Le Crédit Lyonnais SA c/a Fesihovi Kalhanovi

(Opomenutie posúdiť bonitu spotrebiteľa a uplatnenie sankcie.)

Výrok rozhodnutia

Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu vnútroštátneho režimu sankcií, podľa ktorého v prípade, keď veriteľ poruší svoju povinnosť posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu dlžníka nahliadnutím do príslušnej databázy, veriteľovi zaniká jeho nárok na zmluvné úroky, ale priamo zo zákona mu prináležia úroky v zákonnej sadzbe, splatné od vyhlásenia súdneho rozhodnutia ukladajúceho tomuto dlžníkovi povinnosť zaplatiť zostávajúce dlžné sumy, ktoré sa okrem toho zvyšujú o päť percentuálnych bodov, ak po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od tohto vyhlásenia dlžník neuhradil svoj dlh, pokiaľ vnútroštátny súd konštatuje, že v prípade, o aký ide vo veci samej, ktorý zahŕňa okamžitú splatnosť zostávajúcej istiny pôžičky z dôvodu omeškania dlžníka s platením, nie sú sumy, ktorých sa veriteľ môže účinne domáhať v dôsledku uplatnenia sankcie zániku nároku na úroky, výrazne nižšie než sumy, ktoré by mu mohli prináležať, ak by dodržal svoju povinnosť overiť úverovú bonitu dlžníka.

Vec C-515/12
zo dňa 3. apríla 2014, vo veci „4finance“ UAB c/a Valstybinė vartotojų teisių apsaugos tarnyba, Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos

(Pyramídová hra a nekalá obchodná praktika.)

Výrok rozhodnutia

Príloha I bod 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že pyramídová propagačná schéma predstavuje za každých okolností nekalú obchodnú praktiku len vtedy, ak od spotrebiteľa vyžaduje finančné plnenie v akejkoľvek výške, na základe ktorého mu ponúka možnosť získať kompenzáciu vyplývajúcu hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov.

Vec C-470/12
zo dňa 22. Februára 2014, vo veci Pohotovosť, s.r.o., c/a Miroslavovi Vašutovi, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

(Vzťah vnútroštátnej právnej úpravy a  právnej úpravy spoločenstva.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku.

Vec C-421/12
zo dňa 10. júla 2014, vo veci  Európska komisia c/a Belgickému kráľovstvu

(Aproximácia právnej úpravy.)

Výrok rozhodnutia

1. Belgické kráľovstvo si tým, že
   –        vylúčilo slobodné povolania, ako aj zubných lekárov a fyzioterapeutov z pôsobnosti zákona zo 14. júla 1991 o obchodných praktikách a o informovaní a ochrane spotrebiteľa, v znení zákona z 5. júna 2007, ktorým sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“),
   –        zachovalo účinnosť článkov 20, 21 a 29 zákona zo 6. apríla 2010 týkajúceho sa obchodných praktík a ochrany spotrebiteľa a
   –        zachovalo účinnosť článku 4 ods. 3 zákona z 25. júna 1993 o výkone a organizácii ambulantných a jarmočných činností, v znení zákona zo 4. júla 2005, ako aj článku 5 ods. 1 kráľovského nariadenia z 24. septembra 2006 o výkone a organizácii ambulantných činností, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 2 písm. b) a d) a článkov 3 a 4 smernice 2005/29.
2. Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

Vec C-413/12
zo dňa 5. Decembra 2013, vo veci Asociación de Consumidores Independientes de Castilla y León c/a Anuntis Segundamano España SL

(Aproximácia právnej úpravy.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj zásady efektivity a ekvivalencie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ako je právna úprava v konaní vo veci samej, podľa ktorej v oblasti žalôb o zdržanie sa podaných združeniami na ochranu spotrebiteľov jednak takáto žaloba má byť podaná pred súdmi miesta sídla alebo bydliska žalovaného a jednak rozhodnutie o miestnej nepríslušnosti vydané prvostupňovým súdom nemožno napadnúť odvolaním.

Vec C-391/12
zo dňa 17. októbra 2013, vo veci RLvS Verlagsgesellschaft mbH c/a Stuttgarter Wochenblatt GmbH

(Vyžadovanie povinnosti označenia pojmom „Inzercia“.)
 
Výrok rozhodnutia

Za okolností, aké existujú vo veci samej, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), neslúži na to, aby sa použila voči vydavateľom tlače, takže za týchto okolností sa uvedená smernica má vykladať v tom zmysle, že nebráni uplatňovaniu vnútroštátneho právneho predpisu, na základe ktorého sú títo vydavatelia povinní osobitne označiť, v prejednávanej veci výrazom „inzercia“ („Anzeige“), každé uverejnenie vo svojej periodickej tlači, za ktoré dostali odmenu, s výnimkou prípadov, keď už na základe umiestnenia a úpravy tohto uverejnenia vo všeobecnosti možno rozpoznať, že ide o inzerciu.

Vec C-299/12
zo dňa 18. júla 2013, vo veci Green – Swan Pharmaceuticals CR, a.s., c/a Státní zemědělské a potravinářské inspekci, ústřednímu inspektorátu

 (Označovanie potravín vo vzťahu k ochrannej známke.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 2 ods. 2 bod 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 116/2010 z 9. februára 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bolo zdravotné tvrdenie možné kvalifikovať ako „tvrdenie o znížení rizika ochorenia“ v zmysle tohto ustanovenia, nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať, že konzumácia určitej kategórie potravín, určitej potraviny alebo jednej z jej zložiek „vo významnej miere“ znižuje rizikový faktor výskytu ochorenia u ľudí.
2. Článok 28 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, zmeneného a doplneného nariadením č. 116/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že oznámenie obchodnej povahy uvedené na obale potraviny môže predstavovať ochrannú známku alebo obchodnú značku v zmysle tohto ustanovenia pod podmienkou, že je ako takáto známka alebo značka chránené príslušnou právnou úpravou. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby s ohľadom na všetky skutkové a právne okolnosti charakterizujúce vec, ktorá mu bola predložená, overil, či takéto oznámenie je takto chránenou ochrannou známkou alebo obchodnou značkou.
3. Článok 28 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, zmeneného a doplneného nariadením č. 116/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na potraviny označené ochrannou známkou alebo obchodnou značkou, ktoré je nutné považovať za výživové alebo zdravotné tvrdenie v zmysle tohto nariadenia, pričom uvedené potraviny v tejto forme existovali už pred 1. januárom 2005.

Vec C-226/12
zo dňa 16. januára 2014, vo veci Constructora Principado SA c/a Josému Ignaciovi Menéndezovi Álvarezovi

(Výklad pojmu „značná nerovnováha“)

Výrok rozhodnutia

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že:
–        existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa,
–   vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy.

Vec C-59/12
zo dňa 3. októbra 2013, vo veci  BKK Mobil Oil Körperschaft des öffentlichen Rechts, c/a Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV

(Pôsobnosť Smernice 2005/29/ES vo vzťahu k verejnoprávnemu subjektu.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že do jej osobnej pôsobnosti patrí verejnoprávny subjekt poverený úlohou všeobecného záujmu, ako je správa zákonného systému zdravotného poistenia.

Vec C-32/12
zo dňa 3. októbra 2013, vo veci Soledad Duarte Hueros c/a Autociba SA, Automóviles Citroën España SA

(Primerané zníženie ceny tovaru a odstúpenie od zmluvy vo vzťahu k Smernici 1999/44/ES.)

Výrok rozhodnutia

Smernica 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá v prípade, keď spotrebiteľ, ktorý má právo na primerané zníženie ceny tovaru uvedenej v kúpnej zmluve, ale na súde žiada výlučne odstúpenie od tejto zmluvy, hoci toto odstúpenie nemožno dosiahnuť z dôvodu málo významného nesúladu tohto tovaru so zmluvou, neumožňuje vnútroštátnemu súdu, aby ex offo priznal takéto zníženie, a to ani vtedy, keď uvedený spotrebiteľ nie je oprávnený ani spresniť svoj pôvodný návrh, ani podať na tento účel novú žalobu.

Vec C-472/11
zo dňa 21. februára 2013, vo veci Banif Plus Bank Zrt c/a  Csaba Csipai, Viktória Csipai

(Nekalá podmienka a konanie súdu ex offo.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
2. Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy.

Vec C-435/11
zo dňa 19. septembra 2013, vo veci CHS Tour Services GmbH c/a Team4 Travel GmbH

(Kvalifikácia klamlivej praktiky v zmysle Smernice 2005/29/ES.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že ak obchodná praktika spĺňa všetky kritériá uvedené v článku 6 ods. 1 tejto smernice na to, aby bola kvalifikovaná ako klamlivá praktika voči spotrebiteľovi, nemá sa overovať, či taká praktika je v rozpore aj s požiadavkami odbornej starostlivosti v zmysle článku 5 ods. 2 písm. a) tej istej smernice, aby mohla byť platne považovaná za nekalú, a teda zakázanú v zmysle článku 5 ods. 1 uvedenej smernice.

Vec C-433/11
zo dňa 8. novembra 2012, vo veci SKP, k.s., c/a Kvete Polhošovej

(Podmienky prípustnosti – neprípustnosti prejudiaciálneho konania.)
Výrok rozhodnutia
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý rozhodnutím z 10. augusta 2011 podal Krajský súd v Prešove (Slovensko), je zjavne neprípustný.

Vec C-428/11
zo dňa 18 októbra 2012, vo veci Purely Creative Ltd, Strike Lucky Games Ltd, Winners Club Ltd, McIntyre & Dodd Marketing Ltd, Dodd Marketing Ltd, Adrian Williams, Wendy Ruck, Catherine Cummings, Peter Henry c/a Office of Fair Trading

(Agresívna politika obchodníka a vytváranie falošného dojmu.)

Výrok rozhodnutia

Bod 31 druhá zarážka prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že zakazuje agresívne praktiky, ktorými obchodníci, ako sú tí vo veci samej, vytvárajú falošný dojem, že spotrebiteľ už vyhral cenu, ak činnosť smerujúca k získaniu ceny, či už ide o žiadosť o informáciu týkajúcu sa povahy danej ceny, alebo jej nadobudnutia, je podmienená tým, že spotrebiteľ musí uhradiť hotovosť alebo si spôsobiť akékoľvek náklady.
Nie je relevantné, že náklady spôsobené spotrebiteľovi, akým je kúpenie poštovej známky, sú zanedbateľné s ohľadom na hodnotu ceny, ako ani to, že obchodník z nich nemá nijaký prospech.
Rovnako nie je relevantné, že spotrebiteľ môže vykonať činnosť smerujúcu k získaniu ceny viacerými spôsobmi, ktoré mu obchodník navrhuje, pričom aspoň jeden je bezplatný, pretože niektorá alebo viaceré z týchto ponúknutých možností predpokladajú, že spotrebiteľ si pri získaní informácií o cene a možnostiach jej nadobudnutia spôsobí náklady.
Vnútroštátnym súdom prináleží posúdiť informácie poskytované spotrebiteľom s ohľadom na odôvodnenia 18 a 19 smernice 2005/29, ako aj jej článok 5 ods. 2 písm. b), t. j. so zohľadnením jasnosti a zrozumiteľnosti týchto informácií pre cieľovú skupiny predmetnej praktiky.

Vec C-415/11
zo dňa 14. marca 2013, vo veci Mohamed Aziz c/a Caixa d’Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa)

(Vznesenie námietky voči nekalej povahe zmluvnej podmienky v exekučnom konaní týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou; výklad pojmu „značná nerovnováha; obsahové náležitosti prehľadu podmienok“.)

Výrok rozhodnutia

1. Smernica 93/13/EHS Rady z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá tým, že v konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou nestanovuje možnosť vzniesť námietky voči nekalej povahe zmluvnej podmienky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, znemožňuje súdu rozhodujúcemu v určovacom konaní, ktorý je príslušný na posúdenie nekalej povahy tejto podmienky, prijať predbežné opatrenia, najmä tie, ktoré vedú k prerušeniu uvedeného konania o výkone rozhodnutia, hoci prijatie týchto opatrení je potrebné na zabezpečenie plnej účinnosti jeho konečného rozhodnutia.
2. Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
   –        pojem „značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok,
   –        na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery – neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.
3. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé.

Vec C-397/11
zo dňa 30. mája 2013, vo veci Erika Jőrös c/a Aegon Magyarország Hitel Zrt.

(Formulárová zmluva a konanie súdu ex offo.)

Výrok rozhodnutia

1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátny súd druhého stupňa, ktorý rozhoduje spor o platnosti podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom na základe vopred pripraveného formulára uvedeným predajcom alebo dodávateľom, má podľa svojich vnútroštátnych procesných predpisov právomoc preskúmať všetky dôvody neplatnosti jasne vyplývajúce zo skutočností predložených na prvom stupni a prípadne na základe zistených skutočností rekvalifikovať právny základ, ktorého sa dovolávajú, na preukázanie neplatnosti týchto podmienok, tento súd musí posúdiť ex offo alebo rekvalifikovaním právneho základu návrhu nekalú povahu uvedených podmienok s ohľadom na kritériá tejto smernice.
2. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže naďalej existovať bez nekalej podmienky.
3. Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý zistil ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, uplatní, pokiaľ to je možné, tieto vnútroštátne procesné pravidlá tak, aby boli vyvodené všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú zo zistenia nekalej povahy dotknutej podmienky, s cieľom zabezpečiť, aby ňou spotrebiteľ nebol viazaný.

Vec C-206/11
zo dňa 17. januára 3013, vo veci Georg Köck c(a Schutzverband gegen unlauteren Wettbewerb

(Nekalá obchodná praktika v zmysle Smernice 2005/29/ES.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nariaďuje zdržať sa obchodnej praktiky neuvedenej v prílohe I tejto smernice jedine z dôvodu, že uvedená praktika nebola vopred schválená príslušným správnym orgánom bez toho, aby uvedený orgán posúdil nekalý charakter dotknutej praktiky podľa požiadaviek uvedených v článkoch 5 až 9 tejto smernice.

Vec C-92/11
zo dňa 21. marca 2013, vo veci RWE Vertrieb AG c/a Verbraucherzentrale Nordrhein Westfalen eV

 (Smernica rady 93/13/EHS a dohodnuté všeobecné obchodné podmienky; trh zo zemným plynom; vypovedanie zmluvy.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje na všeobecné obchodné podmienky obsiahnuté v zmluvách uzavretých medzi predávajúcim alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorými sa prebralo ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňuje na inú kategóriu zmlúv, a ktoré nepodliehajú dotknutej vnútroštátnej právnej úprave.
2. Články 3 a 5 smernice 93/13 v spojení s článkom 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia, či štandardná zmluvná podmienka, ktorou si dodávateľ vyhradí právo meniť poplatky za dodávky plynu, spĺňa alebo nespĺňa požiadavky dobrej viery, rovnováhy a transparentnosti stanovené v týchto ustanoveniach, má zásadný význam:
   –        či zmluva transparentným spôsobom uvádza dôvod a spôsob zmeny týchto poplatkov, aby spotrebiteľ mohol na základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať prípadné zmeny týchto poplatkov. Nedostatok informácií v tejto súvislosti pred uzavretím zmluvy v zásade nemožno nahradiť len tým, že spotrebitelia budú v priebehu realizácie zmluvy v dostatočnom predstihu informovaní o zmene poplatkov a o ich práve zmluvu vypovedať, ak s touto zmenou nesúhlasia, a
   –        či spotrebiteľ môže za konkrétnych podmienok skutočne zrealizovať možnosť výpovede.
   Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby vykonal tieto posúdenia v závislosti od všetkých okolností prejednávanej veci vrátane všetkých ustanovení uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach spotrebiteľských zmlúv, ktorých súčasťou je sporná zmluvná podmienka.

Vec C-49/11
zo dňa 5. júla 2012, vo veci Content Services Ltd c/a Bundesarbeitskammer

(Zmluva na diaľku a odkaz na informácie uvedená v hypertextovom odkaze.)

Výrok rozhodnutia

Článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku sa má vykladať v tom zmysle, že obchodná prax spočívajúca v sprístupnení informácií uvedených v tomto ustanovení len pomocou hypertextového odkazu na internetovú stránku daného podniku nespĺňa požiadavky vyplývajúce z tohto ustanovenia, lebo tieto informácie nie sú predmetným podnikom ani „dodané“, ani spotrebiteľom „obdržané“ v zmysle tohto istého ustanovenia, ako aj preto, lebo internetovú stránku, ako je tá vo veci samej, nemožno považovať za „trvalé médium“ v zmysle uvedeného článku 5 ods. 1.

Vec C-618/10
zo dňa 14. júna 2012, vo veci Banco Español de Crédito, SA, c/a Joaquínovi Calderónovi Caminovi

(Preskúmanie nekalej podmienky ex offo a zmena obsahu zmluvnej podmienky v konaní.)

Výrok rozhodnutia

1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor.
2. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

Vec C-602/10
zo dňa 12. júla 2012, vo veci SC Volksbank România SA c/a Autoritatea Naţională pentru Protecţia Consumatorilor – Comisariatul Judeţean pentru Protecţia Consumatorilor Călăraşi (CJPC)

(Zmluva o poskytnutí úveru zaručeného nehnuteľnosťou a aplikácia Smernice 2008/48/ES; aproximácia právnej úpravy.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie preberajúce túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré zahrnulo do svojej vecnej pôsobnosti úverové zmluvy, akými sú tie, o ktoré ide vo veci samej, ktorých cieľom je poskytnutie úveru zaručeného nehnuteľnosťou, hoci takéto zmluvy sú z vecnej pôsobnosti uvedenej smernice podľa článku 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice výslovne vylúčené.
2. Článok 30 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie, ktorého cieľom je prebrať túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré definuje svoju časovú pôsobnosť takým spôsobom, že toto opatrenie sa vzťahuje aj na úverové zmluvy, akými sú tie, o ktoré ide vo veci samej, ktoré sú vylúčené z vecnej pôsobnosti tejto smernice a sú platné k dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného vnútroštátneho opatrenia.
3. Článok 22 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie, ktorého cieľom je prebrať túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré ukladá povinnosti nestanovené uvedenou smernicou úverovým inštitúciám, pokiaľ ide o druhy poplatkov, ktoré tieto inštitúcie môžu vyberať v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere patriacej do pôsobnosti tohto opatrenia.
4. Pravidlá Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti slobodného poskytovania služieb sa majú vykladať v tom zmysle, že ustanovenie vnútroštátneho práva zakazujúce úverovým inštitúciám vyberať niektoré bankové poplatky s nimi nie je v rozpore.
5. Článok 24 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore pravidlo, ktoré je súčasťou vnútroštátneho opatrenia preberajúceho túto smernicu, ktoré v oblasti sporov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov umožňuje spotrebiteľom obrátiť sa priamo na orgán ochrany spotrebiteľov, ktorý môže následne uložiť sankcie úverovým inštitúciám za porušenie tohto vnútroštátneho pravidla bez toho, aby predtým musel použiť postup mimosúdneho riešenia stanovený vnútroštátnou právnou úpravou pre takéto spory.

Vec C-544/10
zo dňa 6. septembra 2012, vo veci Deutsches Weintor eG c/a Land Rheinland Pfalz

(Označovanie výrobkov pojmom „zdravotné tvrdenie“.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 116/2010 z 9. februára 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „zdravotné tvrdenie“ zahŕňa označenie, akým je „ľahko stráviteľné“, spojené s údajom o zníženom obsahu látok, ktoré veľká časť spotrebiteľov považuje za negatívne.
2. Skutočnosť, že v nariadení č. 1924/2006, zmenenom a doplnenom nariadením č. 116/2010, sa výrobcovi alebo predajcovi vín bez výnimky zakazuje používať tvrdenie toho druhu, o aký ide vo veci samej, aj keby toto tvrdenie bolo samo osebe pravdivé, je zlučiteľná s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom ZEÚ.

Vec C-472/10
zo dňa 26. apríla 2012, vo veci Nemzeti Fogyasztóvédelmi Hatóság c/a Invitel Távközlési Zrt

(Predbežné opatrenie nariadené na návrh organizácie určenej na ochranu spotrebiteľa a nekalá obchodná povaha podmienky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach; záväznosť rozhodnutia v konkrétnej veci o nekalej obchodnej podmienky.)

Výrok rozhodnutia

1. Vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje v konaní o zdržanie sa konania, ktoré začala vo verejnom záujme v mene spotrebiteľov organizácia určená vnútroštátnou právnou úpravou, prináleží, aby s ohľadom na článok 3 ods. 1 a 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách posúdil nekalú povahu podmienky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, prostredníctvom ktorej predajca alebo dodávateľ zavádza jednostrannú zmenu nákladov spojených s poskytovanou službou bez toho, aby výslovne opísal spôsob určenia týchto nákladov, a bez toho, aby uviedol oprávnený dôvod tejto zmeny. V rámci tohto posúdenia musí vnútroštátny súd predovšetkým overiť, či s ohľadom na všetky ustanovenia, ktoré sú súčasťou všeobecných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, obsahujúce spornú podmienku, ako aj na vnútroštátnu právnu úpravu stanovujúcu práva a povinnosti, ktoré mohli dopĺňať práva a povinnosti stanovené v predmetných všeobecných zmluvných podmienkach, boli dôvody alebo spôsob zmeny nákladov spojených s poskytovanou službou spresnené jasným a zrozumiteľným spôsobom, a prípadne, či spotrebitelia majú právo odstúpiť od zmluvy.
2. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 7 ods. 1 a 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
   –        nebráni tomu, aby určenie neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou všeobecných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, v rámci žaloby o zdržanie sa konania stanovenej v článku 7 uvedenej smernice, ktorú vo verejnom záujme a v mene spotrebiteľov podala proti predajcovi alebo dodávateľovi organizácia určená vnútroštátnou právnou úpravou, vyvolalo podľa uvedenej právnej úpravy účinky voči všetkým spotrebiteľom, ktorí uzavreli zmluvu s dotknutým predajcom alebo dodávateľom, na ktorú sa uplatňujú tie isté všeobecné zmluvné podmienky, vrátane tých spotrebiteľov, ktorí neboli účastníkmi konania o zdržanie sa konania,
   –        ak bola v rámci takéhoto konania uznaná nekalá povaha podmienky obsiahnutej vo všeobecných zmluvných podmienkach, vnútroštátne súdy sú povinné aj v budúcnosti z tejto skutočnosti vyvodiť všetky dôsledky stanovené vo vnútroštátnom práve tak, aby predmetná podmienka nebola záväzná pre spotrebiteľov, ktorí uzavreli zmluvu s dotknutým predajcom alebo dodávateľom, na ktorú sa uplatňujú tie isté všeobecné zmluvné podmienky.

Vec C-453/10
zo dňa 15. marca 2012, vo veci Jana Pereničová, Vladislav Perenič c/a S.O.S. financ, spol. s r.o.

(Vnútroštátna právna úprava a stanovenie neplatnosti zmluvy ako celku vo vzťahu k jednej zmluvnej podmienke; výklad pojmu „klamlivá obchodná praktika“.)

Výrok rozhodnutia
Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa. Uvedená smernica však nebráni tomu, aby členský štát v súlade s právom Únie stanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, je neplatná ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa.
Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak vo veci samej je. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.
Vec C-188/10
zo dňa 22. júna 2010, vo veci konania podľa čl. 267 ZFEÚ, súvisiace s konaním proti Azizovi Melkimu (C 188/10) a Sélimovi Abdelimu (C 189/10)

(Vnútroštátna kontrola ústavnosti a článok 267 ZFEÚ.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 267 ZFEÚ bráni právnym predpisom členského štátu, ktoré zavádzajú incidenčné konanie kontroly ústavnosti vnútroštátnych zákonov, pokiaľ prioritná povaha tohto konania vo svojom dôsledku bráni všetkým ostatným vnútroštátnym súdom, tak pred predložením otázky ústavnosti vnútroštátnemu súdu poverenému výkonom kontroly ústavnosti zákonov, ako prípadne aj po vydaní rozhodnutia uvedeného súdu o tejto otázke, vo výkone ich právomoci alebo v plnení ich povinnosti obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami. Článok 267 ZFEÚ takým vnútroštátnym právnym predpisom naopak nebráni, pokiaľ môžu ostatné vnútroštátne súdy aj naďalej
   –        obrátiť sa v priebehu konania v ktoromkoľvek okamihu, ktorý považujú za vhodný, dokonca aj po ukončení incidenčného konania kontroly ústavnosti, na Súdny dvor s akoukoľvek prejudiciálnou otázkou, ktorú považujú za nevyhnutnú,
   –        prijať akékoľvek opatrenie nevyhnutné na zabezpečenie predbežnej súdnej ochrany práv priznaných právnym poriadkom Únie a
   –        po ukončení takého incidenčného konania upustiť od uplatnenia dotknutého ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu, pokiaľ rozhodnú, že je v rozpore s právom Únie.
   Je úlohou predkladajúceho súdu overiť, či možno vnútroštátne právne predpisy, o ktoré ide vo veciach samých, vykladať v súlade s týmito požiadavkami práva Únie.
2. Článok 67 ods. 2 ZFEÚ, ako aj články 20 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) bránia vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré policajným orgánom dotknutého členského štátu zverujú právomoc kontrolovať len v pásme širokom 20 kilometrov od pozemnej hranice tohto štátu so zmluvnými štátmi Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene (Luxembursko) 19. júna 1990, totožnosť osôb bez ohľadu na ich správanie a konkrétne okolnosti zakladajúce riziko narušenia verejného poriadku s cieľom overiť, či sa dodržiavajú zákonom stanovené povinnosti týkajúce sa držby, nosenia a predkladania dokladov a potvrdení, bez toho, aby stanovili nevyhnutné medze tejto právomoci, ktoré by zaručovali, že praktický výkon uvedenej právomoci nemôže mať účinok rovnocenný hraničným kontrolám.

Vec C-122/10
zo dňa 12. mája 2011, vo veci Konsumentombudsmannen c/a Ving Sverige AB

(Informácia o produkte a výzva na kúpu; informácia o cene.)

Výrok rozhodnutia

1. Výraz „tým umožňuje spotrebiteľovi uskutočniť kúpu“ uvedený v článku 2 písm. i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že o výzvu na kúpu ide vtedy, keď informácia o produkte uvádzanom na trhu a jeho cene je dostatočná na to, aby spotrebiteľ mohol prijať rozhodnutie o obchodnej transakcii, pričom nie je potrebné, aby obchodná komunikácia obsahovala takisto konkrétny prostriedok kúpy produktu alebo aby sa objavila v blízkosti, alebo v rámci takéhoto prostriedku.
2. Článok 2 písm. i) smernice 2005/29 sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka uvedenia ceny je splnená, ak obchodná komunikácia obsahuje východiskovú cenu, teda najnižšiu cenu, za ktorú možno produkt uvádzaný na trhu alebo kategóriu produktov kúpiť, pričom tento produkt je dostupný aj v iných verziách alebo s iným obsahom za ceny, ktoré nie sú uvedené. Prináleží vnútroštátnemu súdu overiť v závislosti od povahy a znakov produktu, ako aj použitého nosiča obchodnej komunikácie, či uvedenie východiskovej ceny umožňuje spotrebiteľovi prijať rozhodnutie o obchodnej transakcii.
3. Článok 2 písm. i) smernice 2005/29 sa má vykladať v tom zmysle, že slovný alebo vizuálny odkaz na produkt umožňuje splniť podmienku uvedenia znakov produktu vrátane prípadu, že sa ten istý slovný alebo vizuálny odkaz používa na označenie produktu ponúkaného vo viacerých verziách. Prináleží vnútroštátnemu súdu určiť v jednotlivých prípadoch, či spotrebiteľ má dostatočné informácie na identifikáciu a odlíšenie produktu na účely prijatia rozhodnutia o obchodnej transakcii, pričom zohľadní povahu a znaky produktu, ako aj použitý nosič komunikácie.
4. Článok 7 ods. 4 písm. a) smernice 2005/29 sa má vykladať v tom zmysle, že môže postačovať, aby boli uvedené iba niektoré hlavné znaky produktu, keď obchodník, pokiaľ ide o ostatné znaky, odkázal na svoju internetovú stránku, za predpokladu, že táto stránka obsahuje podstatné informácie o hlavných znakoch produktu, cene a iných podmienkach v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 7 tejto smernice. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť v jednotlivých prípadoch, či uvedenie len niektorých hlavných znakov produktu umožňuje spotrebiteľovi prijať informované rozhodnutie o obchodnej transakcii, pričom musí zohľadniť kontext výzvy na kúpu, použitý komunikačný prostriedok, ako aj povahu a znaky produktu.
5. Článok 7 ods. 4 písm. c) smernice 2005/29 sa má vykladať v tom zmysle, že to, že vo výzve na kúpu sa uviedla len východisková cena, nemožno považovať per se za klamlivé opomenutie. Prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či uvedenie východiskovej ceny postačuje na to, aby sa požiadavky uvedenia ceny, ktoré stanovuje uvedené ustanovenie, považovali za splnené. Vnútroštátny súd musí najmä preveriť, či neuvedenie spôsobu výpočtu konečnej ceny nebráni spotrebiteľovi prijať informované rozhodnutie o obchodnej transakcii a v dôsledku toho nevedie k prijatiu rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak spotrebiteľ neprijal. Prináleží mu takisto zohľadniť inherentné limity použitého nosiča komunikácie, povahu a znaky produktu, ako aj iné opatrenia, ktoré obchodník naozaj prijal, aby dal spotrebiteľovi k dispozícii informácie.

Vec C-85/10
zo dňa 10. marca 2011, vo veci Telefónica Móviles España SA c/a Administración del Estado, Secretaría de Estado de Telecomunicaciones

(Poskytovanie telekomunikačných služieb a povinnosť úhrady.)

Výrok rozhodnutia

Požiadavky stanovené v článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v odvetví telekomunikačných služieb, podľa ktorých úhrada uložená poskytovateľom telekomunikačných služieb za využívanie obmedzených zdrojov musí sledovať cieľ spočívajúci v zabezpečení optimálneho využívania týchto zdrojov a musí zohľadňovať potrebu rozvoja inovačných služieb a hospodárskej súťaže, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá poskytovateľom telekomunikačných služieb, ktorí sú držiteľmi individuálnych licencií na používanie rádiových frekvencií, stanovuje povinnosť úhrady bez toho, aby stanovila osobitné určenie príjmov získaných na základe tejto úhrady, a ktorá vo významnom rozsahu zvyšuje výšku tejto úhrady za určitú technológiu bez toho, aby ju zmenila v prípade inej.

Vec C-76/10
zo dňa 16. novembra 2010, vo veci Pohotovosť s. r. o. c/a Ivete Korčkovskej

(Oprávnenie exekučného súdu vykonať posúdenie na základe vnútroštátnych procesných pravidiel; údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere.)

Výrok rozhodnutia

1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.
2. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
3. Za okolností, aké sú vo veci samej, neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice 93/13. Ak nejde o takýto prípad, tento súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v jej podmienke týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto zmluvu z hľadiska smernice 93/13, smernica 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vec C-431/09 a C 432/09
zo dňa 13. októbra 2011, vo veci Airfield NV, Canal Digitaal BV c/a Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers CVBA (Sabam) (C 431/09) a Airfield NV c/a Agicoa Belgium BVBA (C 432/09)

(Satelitný balíček a súhlas nositeľov dotknutých práv.)

Výrok rozhodnutia

Článok 2 smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka je povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv s jeho zásahom do priameho a nepriameho prenosu televíznych programov, ako sú tie, o ktoré ide v konaniach vo veci samej, ibaže sa títo nositelia dohodli s dotknutou vysielacou organizáciou, že chránené diela sa budú verejnosti vysielať aj prostredníctvom tohto poskytovateľa, pod podmienkou, že v tom prípade zásah tohto poskytovateľa nesprístupní uvedené diela novému okruhu divákov.

Vec C-111/09
zo dňa 20. mája 2010, vo veci podnikatelská pojišťovna, a. s., Vienna Insurance Group, c/a Michalovi Bilasovi

(Uznanie a výkon rozhodnutí a námietka nedostatku právomoci.)

Výrok rozhodnutia

Článok 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý začal konanie bez toho, aby boli ustanovenia obsiahnuté v oddiele 3 kapitoly II tohto nariadenia dodržané, musí v prípade, že sa žalovaný zúčastní na konaní a neuplatní námietku nedostatku právomoci, vyhlásiť, že má právomoc, pretože takáto účasť na konaní predstavuje implicitnú voľbu právomoci.

Vec C-99/09
zo dňa 1. júla 2010, vo  veci Polska Telefonia Cyfrowa c/a Prezes Urzędu Komunikacji Elektroniczne

(Univerzálna telekomunikačná služba a náklady prenosu čísla.)

Výrok rozhodnutia

Článok 30 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny regulačný orgán musí pri posudzovaní odradzujúceho charakteru priameho poplatku, ktorý majú spotrebitelia zaplatiť za využitie služby prenosu čísla, zohľadniť náklady, ktoré vznikajú operátorom mobilnej siete v súvislosti s poskytovaním tejto služby. Má však možnosť stanoviť maximálnu sumu tohto priameho poplatku, ktorý môžu operátori požadovať, na nižšej úrovni, než sú náklady týchto operátorov, ak by výška poplatku vypočítaná len na základe nákladov mohla užívateľov odradiť od využitia možnosti prenosnosti.

Vec C-88/09
zo dňa 11. februára 2010, vo veci Graphic Procédé c/a Ministère du Budget, des Comptes publics et de la Fonction publique

(Reprografická činnosť ako dodávka tovaru; poskytovanie služieb.)

Výrok rozhodnutia

Článok 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, sa má vykladať v tom zmysle, že reprografická činnosť napĺňa znaky dodávky tovarov, pokiaľ sa obmedzuje iba na rozmnožovanie dokumentov na nosiče, pričom právo s nimi zaobchádzať sa z reprografa prevedie na zákazníka, ktorý si kópie originálu objednal. Takáto činnosť sa musí považovať za „poskytovanie služieb“ v zmysle článku 6 ods. 1 šiestej smernice 77/388, pokiaľ je zrejmé, že s touto činnosťou sú spojené doplnkové služby, ktoré vzhľadom na význam predstavujúci pre ich príjemcu, na čas potrebný na ich vykonanie, spracovanie, ktorý si vyžadujú pôvodné dokumenty, a na podiel na celkových nákladoch, ktoré toto poskytovanie služieb predstavuje, môžu prevládať v porovnaní s dodávkou tovarov, takže pre ich príjemcu predstavujú samotný cieľ.

Vec C 65/09 a C 87/09
zo dňa 16. júna 2011, vo veci Gebr. Weber GmbH (C 65/09) c/a Jürgenovi Wittmerovi a Ingrid Putz (C 87/09) c/a Medianess Electronics GmbH

(Predaj spotrebného tovaru a a zistenie jeho vady po prevzatí – montáži tovaru a vnútroštátna právna úprava).

Výrok rozhodnutia

1. Článok 3 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ vadný spotrebný tovar, ktorý spotrebiteľ pred zistením vady v dobrej viere namontoval v súlade s jeho povahou a potrebným účelom, bol uvedený do súladu so zmluvou formou výmeny, predávajúci musí buď sám odstrániť tento tovar z miesta, kde bol namontovaný, a opätovne tam namontovať vymenený tovar, alebo musí znášať nevyhnutné náklady spojené s týmto odstránením a s namontovaním vymeneného tovaru. Táto povinnosť predávajúceho nezávisí od toho, či sa v kúpnej zmluve zaviazal namontovať pôvodne kúpený spotrebný tovar.
2. Článok 3 ods. 3 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava priznávala predávajúcemu právo odmietnuť výmenu vadného tovaru, ktorá je jediným možným spôsobom nápravy, z dôvodu, že mu tým v dôsledku povinnosti odstrániť tento tovar z miesta, kde bol namontovaný, a namontovať tam vymenený tovar vznikajú neprimerané náklady v porovnaní s hodnotou tovaru, ktorú by tento tovar mal v prípade, keby nesúlad s kúpnou zmluvou neexistoval, a so závažnosťou nesúladu. Toto ustanovenie pritom nebráni tomu, aby bolo právo spotrebiteľa na náhradu nákladov spojených s odstránením vadného tovaru a s namontovaním vymeneného tovaru v takomto prípade obmedzené na náhradu primeraných nákladov zo strany predávajúceho.

Vec C-47/09
zo dňa 25. novembra 2010, vo veci aproximácie Európska komisia c/a Talianska republika

(Aproximácia práva; označovanie a prezentácia reklamy potravín.)

Výrok rozhodnutia

1. Talianska republika si tým, že stanovila možnosť doplniť prídavným menom „čistá“ obchodný názov výrobkov z čokolády, ktoré neobsahujú iné rastlinné tuky než kakaové maslo, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú jednak z článku 3 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/36/ES z 23. júna 2000 o výrobkoch z kakaa a čokolády určených na ľudskú spotrebu a takisto z článku 3 ods. 1 uvedenej smernice v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín.
2. Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

Vec C-585/08; C-144/09
zo dňa 7. decembra 2010, vo veci  Peter Pammer c/a Reederei Karl Schlüter GmbH & Co. KG (C 585/08) a Hotel Alpenhof GesmbH c/a Oliverovi Hellerovi (C 144/09)

Výrok rozhodnutia

1. Zmluva, ktorej predmetom je cesta nákladnou loďou, akou je zmluva, o ktorú ide v konaní vo veci samej vo veci C 585/08, predstavuje zmluvu o preprave, ktorá za jednu cenu kombinuje dopravu a ubytovanie, v zmysle článku 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
2. Na určenie, či podnikateľa, ktorého činnosť sa prezentuje na jeho internetovej stránke alebo na internetovej stránke sprostredkovateľa, možno považovať za podnikateľa „smerujúceho“ svoju činnosť do členského štátu, na ktorého území má spotrebiteľ bydlisko, v zmysle článku 15 ods. 1 písm. c) smernice č. 44/2001, treba preskúmať, či pred prípadným uzavretím zmluvy so spotrebiteľom z týchto internetových stránok a celkovej činnosti podnikateľa vyplýva, že zamýšľal obchodovať so spotrebiteľmi s bydliskom v jednom alebo viacerých členských štátoch vrátane toho, v ktorom má bydlisko tento spotrebiteľ, v tom zmysle, že bol pripravený uzatvárať s nimi zmluvy.
   Nasledujúce skutočnosti, ktorých výpočet nie je vyčerpávajúci, sú spôsobilé vystupovať ako okolnosti umožňujúce usudzovať, že činnosť podnikateľa je smerovaná do členského štátu bydliska spotrebiteľa: medzinárodná povaha činnosti, uvedenie trasy cesty z ostatných členských štátov do miesta, kde má podnikateľ sídlo, používanie iného jazyka alebo inej meny, ako je jazyk alebo mena zvyčajne používaná v členskom štáte, v ktorom má podnikateľ sídlo, s možnosťou vykonať a potvrdiť rezerváciu v tomto inom jazyku, uvedenie telefonických kontaktných údajov s medzinárodnou predvoľbou, vynaloženie výdavkov na odkazové služby na internete, aby sa spotrebiteľom s bydliskom v ostatných členských štátoch uľahčil prístup na stránku podnikateľa alebo jeho sprostredkovateľa, používanie doménového mena prvej úrovne, ktorá je iná ako prvá úroveň členského štátu, v ktorom má podnikateľ sídlo, a zmienka o medzinárodnej klientele tvorenej klientmi s bydliskom v rôznych členských štátoch. Vnútroštátnemu súdu prislúcha preveriť, či takéto okolnosti existujú.
   Samotná dostupnosť internetovej stránky podnikateľa alebo jeho sprostredkovateľa v členskom štáte, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, naopak nepostačuje. To isté platí aj pre uvedenie adresy elektronickej pošty a ostatných kontaktných údajov alebo používanie jazyka alebo meny, ktoré sa bežne používajú v členskom štáte, v ktorom má podnikateľ sídlo.

Vec C-540/08
zo dňa 9. novembra 2010, vo veci Mediaprint Zeitungs  und Zeitschriftenverlag GmbH & Co. KG c/a  „Österreich“ Zeitungsverlag GmbH

(Nekalé obchodné praktiky a vnútroštátna právna úprava; súťažná hra.)

Výrok rozhodnutia

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá vo všeobecnosti zakazuje predaj s výhrou, pričom má za cieľ nielen chrániť spotrebiteľov, ale sleduje aj iné ciele.
2. Možnosť zúčastniť sa na súťažnej hre o cenu spojenej s nákupom časopisu nie je nekalou obchodnou praktikou v zmysle článku 5 ods. 2 smernice 2005/29 len z toho dôvodu, že táto možnosť zúčastniť sa na hre predstavuje prinajmenšom pre časť dotknutých spotrebiteľov rozhodujúci motív pre kúpu tohto časopisu.

Vec C-522/06
zo dňa 11. marca 2010, vo veci Telekomunikacja Polska SA w Warszawie c/a Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej

(Elektronické komunikačné siete a práva užívateľov; nekalé obchodné praktiky.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 57 ods. 1 bod 1 zákona o telekomunikáciách, (ustawa – Prawo telekomunikacyjne) zo 16. júla 2004 v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, ktorá zakazuje podmieniť uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb uzavretím zmluvy o poskytovaní iných služieb koncovým používateľom.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) sa má však vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá okrem určitých výnimiek a bez zohľadnenia osobitných okolností prejednávanej veci zakazuje akúkoľvek viazanú ponuku predávajúceho spotrebiteľovi.

Vec C-511/08
zo dňa 15. apríla 2010, vo veci Handelsgesellschaft Heinrich Heine GmbH c/a Verbraucherzentrale Nordrhein Westfalen eV

(Zmluva na diaľku a náklady na dopravu vo vnútroštátnej právnej úprave pri odstúpení od zmluvy.)

Výrok rozhodnutia

Článok 6 ods. 1 prvý pododsek druhá veta a článok 6 ods. 2 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej musí spotrebiteľ v rámci zmluvy na diaľku znášať náklady na zaslanie tovaru v prípade, že uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy.

Vec C- 484/08
zo dňa 3. júna 2010, vo veci Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid c/a Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc)

(Preskúmanie „hlavného predmetu zmluvy a nekalá povaha zmluvných podmienok vo vnútroštátnej právnej úprave.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
2. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

Vec C-381/08
zo dňa 25. februára 2010, vo veci Car Trim GmbH c/a KeySafety Systems Srl

(Predaj tovaru vyhotoveného dodávateľom pri stanovení podmienok spotrebiteľom; určenie miesta dodania pri zásielkovom predaji.)
Výrok rozhodnutia

1. Článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvy, ktorých predmetom je dodanie tovaru, ktorý sa má vyhotoviť alebo vyrobiť, sa majú napriek tomu, že si kupujúci stanovil určité požiadavky týkajúce sa zaobstarania, spracovania a dodania tovaru bez toho, aby poskytol materiál, a že dodávateľ je zodpovedný za kvalitu a súlad tovaru so zmluvou, kvalifikovať ako „predaj tovaru“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) prvej zarážky nariadenia.
2. Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zásielkového predaja sa má miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, určiť na základe ustanovení tejto zmluvy. Ak na základe týchto ustanovení nie možné určiť miesto dodania bez odvolania sa na hmotné právo uplatniteľné na zmluvu, je týmto miestom miesto fyzického odovzdania tovaru, ktorým kupujúci získal alebo mal získať právo skutočne nakladať s týmto tovarom v konečnom mieste určenia predaja.

Vec C-321/08 ***
zo dňa 26. Apríla 2009, vo veci Komisia Európskych spoločenstiev c/a Španielskemu kráľovstvu

(Aproximácia právnej úpravy.)
Výrok rozhodnutia

1. Súd vyhlasuje, že Španielske kráľovstvo v stanovenej lehote neprijalo právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2005/29 / ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľom nekalých obchodných praktikách na vnútornom trhu ao zmene a doplnení smernice Rady 84/450 / EHS, smernica 97/7 / ES, 98/27 / ES a 2002/65 / ES Európskeho parlamentu a Rady a nariadenie (ES) 2006 / 2004 Európskeho parlamentu a Rady ( „smernica o nekalých obchodných praktikách“), Španielske kráľovstvo nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z tejto smernice;
2. Ukladá Španielskemu kráľovstvu zaplatiť na náhradu trov konania.

Vec C 317/08 a C 318/08 a C 319/08 a C 320/08
zo dňa 18. marca 2010, vo veci Rosalba Alassini c/a Telecom Italia SpA (C 317/08) a Filomena Califano c/a Wind SpA (C 318/08) a Lucia Anna Giorgia Iacono c/a Telecom Italia SpA (C 319/08) a Multiservice Srl c/a Telecom Italia SpA (C 320/08)

((Elektronické komunikačné siete a práva koncových užívateľov a zmierovacie konanie.)

Výrok rozhodnutia

Článok 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa pri sporoch v oblasti služieb elektronických komunikácií medzi koncovými užívateľmi a poskytovateľmi uvedených služieb týkajúcich sa práv, ktoré poskytuje táto smernica, musí uskutočniť povinný pokus o mimosúdny zmier ako podmienka prípustnosti súdnych žalôb.

Ani zásady ekvivalencie a efektivity a zásada účinnej súdnej ochrany nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pri takých sporoch ukladá predchádzajúce využitie mimosúdneho zmierovacieho konania, pokiaľ toto konanie nevedie k záväznému rozhodnutiu pre účastníkov, nespôsobuje podstatné oneskorenie podania súdnej žaloby, pozastavuje premlčanie dotknutých práv a nevedie ku vzniku výdavkov pre účastníkov, alebo vedie len ku vzniku drobných výdavkov, avšak za predpokladu, že uvedené zmierovacie konanie nie je dostupné výlučne elektronicky a predbežné opatrenia sú možné vo výnimočných prípadoch, keď to vyžaduje naliehavosť situácie.

Vec C-304/08
zo dňa 14. Januára 2010, vo veci Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV c/a Plus Warenhandelsgesellschaft mbH

(Nekalé obchodné praktiky a podmieňovanie účasti spotrebiteľov na súťaži o ceny.)
 
Výrok rozhodnutia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava v konaní vo veci samej, stanovujúca zásadný zákaz obchodných praktík, ktoré podmieňujú účasť spotrebiteľov na súťaži o ceny alebo na výhernej hre kúpou tovaru alebo využitím služby, bez ohľadu na osobitné okolnosti jednotlivého prípadu.

Vec C-243/08
zo dňa 4. Júna 2009, vo veci Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Győrfi

(Nezáväznosť nekalej obchodnej praktiky pre spotrebiteľa; konanie ex offo.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol.
2. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť.
3. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

Vec C-227/08
zo dňa 17. decembra 2009, vo veci  Eva Martín Martín c/a EDP Editores SL

(Zmluva uzatváraná mimo prevádzkových priestorov a upozornenie na možnosť odstúpenia od zmluvy.)

Výrok rozhodnutia

Článok 4 smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov nebráni tomu, aby vnútroštátny súd ex offo vyhlásil zmluvu patriacu do pôsobnosti tejto smernice za neplatnú z dôvodu, že spotrebiteľ nebol upozornený na jeho právo odstúpiť od zmluvy, hoci sa tejto neplatnosti pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi nikdy nedovolával.

Vec C-215/08
zo dňa 15. apríla 2010, vo veci E. Friz GmbH c/a Carsten von der Heyden

(Zmluva uzatváraná mimo prevádzkových priestorov a vstup spotrebiteľa do uzatvoreného fondu nehnuteľností a vnútroštátna právna úprava.)

Výrok rozhodnutia

1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sa uplatní na zmluvu uzatvorenú za takých okolností, o aké ide vo veci samej, ktorá sa týka vstupu spotrebiteľa do uzatvoreného fondu nehnuteľností vo forme osobnej spoločnosti, pokiaľ účelom takého vstupu nie je predovšetkým členstvo v uvedenej spoločnosti, ale finančná investícia.
2. Článok 5 ods. 2 smernice 85/577 nebráni za takých okolností, o aké ide vo veci samej, vnútroštátnemu pravidlu, podľa ktorého v prípade odvolania prejavu vôle smerujúceho k vstupu do uzatvoreného fondu nehnuteľností vo forme osobnej spoločnosti, urobenému v rámci nevyžiadaného podomového predaja, môže spotrebiteľ voči tejto spoločnosti uplatňovať nárok na podiel na likvidačnom zostatku vypočítaný v závislosti od hodnoty jeho podielu ku dňu vystúpenia z tohto fondu, a dosiahnuť tak prípadne vrátenie nižšej sumy, než bol jeho vklad, alebo byť povinný podieľať sa na stratách uvedeného fondu.

Vec C-137/08
zo dňa 9. novembra 2010, vo veci VB Pénzügyi Lízing Zrt. c/a Ferencovi Schneiderovi

(Prejudiciálne konanie a vnútroštátna právna úprava; právomoc výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“; konanie ex offo.)

Výrok rozhodnutia

1. Článku 23 prvému odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie neodporuje ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré vyžaduje, aby súd, ktorý podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania, súčasne ex offo informoval o podaní takéhoto návrhu aj ministra spravodlivosti daného členského štátu.
2. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že do právomoci Súdneho dvora Európskej únie patrí právomoc vyložiť pojem „nekalá zmluvná podmienka“ uvedený v článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v prílohe k tejto smernici, ako aj hľadiská, ktoré vnútroštátny súd môže alebo musí zohľadniť pri preskúmaní zmluvnej podmienky vzhľadom na ustanovenia tejto smernice, pričom vnútroštátnemu súdu vzhľadom na uvedené kritériá prináleží stanoviť konkrétnu kvalifikáciu predmetnej zmluvnej podmienky podľa osobitných okolností daného prípadu.
3. Vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie o voľbe výlučnej miestnej príslušnosti súdu nachádzajúce sa v zmluve, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že je to tak, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia.

Vec C-40/08
zo dňa 6. októbra 2009, vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej

(Konanie ex offo v exekučnom konaní a nekalá podmienka.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Vec C-567/07
zo dňa 1. októbra 2009, vo veci Minister voor Wonen, Wijken en Integratie c/a Woningstichting Sint Servatius

(Výkon cezhraničných činností registrovaných organizácií v oblasti bývania a výkon diskréčnej právomoci vnútroštátnych orgánov.)

Výrok rozhodnutia

Článok 56 ES sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá podmieňuje výkon cezhraničných činností registrovaných organizácií v oblasti bývania v zmysle článku 70 ods. 1 zákona o bývaní (Woningwet) získaním prechádzajúceho povolenia správnych orgánov, ak sa táto právna úprava nezakladá na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, ktoré sú spôsobilé vytvoriť dostatočný rámec na výkon diskréčnej právomoci vnútroštátnych orgánov, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží overiť túto skutočnosť.

Vec C-509/07
zo dňa 23. apríla 2009, vo veci Luigi Scarpelli c/a NEOS Banca SpA

(Spotrebiteľský úver pri dohode poskytovateľa úveru a dodávateľa o poskytovaní úveru iba úzkemu okruhu spotrebiteľov a postavenie spotrebiteľa.)

Výrok rozhodnutia

Článok 11 ods. 2 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, akou je situácia v spore vo veci samej, nie je existencia dohody medzi poskytovateľom úveru a dodávateľom, na základe ktorej poskytovateľ poskytuje úver výlučne zákazníkom tohto dodávateľa, nevyhnutnou právnou podmienkou na to, aby títo klienti mohli podať proti uvedenému poskytovateľovi žalobu v prípade, že si uvedený dodávateľ neplní povinnosti, s cieľom dosiahnuť zrušenie úverovej zmluvy a následné vrátenie súm, ktoré už boli finančnej inštitúcii zaplatené.

Vec C-489/07
zo dňa 3. septembra 2009, vo veci Pia Messner c/a Firme Stefan Krüger

(Zmluva na diaľku a náhrada za použitie tovaru vo vnútroštátnej právnej úprave v prípade odstúpenia od zmluvy.)

Výrok rozhodnutia

Ustanovenia článku 6 ods. 1 druhej vety a článku 6 ods. 2 smernice 97/7/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátna právna úprava všeobecne stanovila možnosť pre predávajúceho požadovať od spotrebiteľa kompenzačnú náhradu za použitie tovaru nadobudnutého na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku v prípade, ak si posledný uvedený uplatní v lehote svoje právo na odstúpenie od zmluvy.
Napriek tomu tie isté ustanovenia nebránia tomu, aby sa spotrebiteľovi uložila povinnosť zaplatiť kompenzačnú náhradu, ak spotrebiteľ použil uvedený tovar spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so zásadami občianskeho práva, ako sú dobrá viera alebo bezdôvodné obohatenie, pod podmienkou, že nebude narušený účel tejto smernice, najmä účinnosť a efektivita práva na odstúpenie, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

Vec C- C 261/07 a C 299/07
zo dňa 23. Apríla 2009, vo veci VTB-VAB NV (C 261/07) c/a Total Belgium NV a Galatea BVBA (C 299/07) c/a Sanoma Magazines Belgium NV

(Viazanosť ponuky predávajúceho spotrebiteľovi vo vnútroštátnej právnej úprave.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátna právna úprava, aká je vo veciach samých, ktorá okrem určitých výnimiek a bez zohľadnenia osobitných okolností prejednávanej veci zakazuje akúkoľvek viazanú ponuku predávajúceho spotrebiteľovi.

Vec C-205/07
zo dňa 16. decembra 2008, vo veci Lodewijkovi Gysbrechtsovi c/a Santurel Inter BVBA

(Cezhraničný predaj a vyžadovanie zálohy alebo zaplatenia pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy; požiadavka na uvedenie čísla platobnej karty.)
Výrok rozhodnutia

Článku 29 ES neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá predávajúcemu zakazuje pri cezhraničnom predaji na diaľku požadovať od spotrebiteľa zálohu alebo zaplatenie pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, avšak tomuto článku odporuje zákaz požadovať od spotrebiteľa číslo platobnej karty pred uplynutím uvedenej lehoty, uložený na základe tejto právnej úpravy.

Vec C-152/07 a C-154/07
zo dňa 17. júla 2008, vo veci Arcor AG & Co. KG (C 152/07) c/a Communication Services TELE2 GmbH (C 153/07),Firma 01051 Telekom GmbH (C 154/07) c/a Spolkovej republike Nemecko, za účasti: Deutsche Telekom AG

(Poplatok za prepojenie pri telekomunikačnej službe a oprávnenia vnútroštátneho regulačného úradu.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 12 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/61/ES z 24. septembra 1998, a článok 4c smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby, zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996 v spojení s odôvodneniami č. 5 a 20 smernice 96/19, sa musia vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny regulačný úrad nemôže zaviazať prevádzkovateľa siete vzájomne prepojenej s verejnou účastníckou sieťou zaplatiť prevádzkovateľovi účastníckej siete s dominantným postavením poplatok za pripojenie doplňujúci poplatok za prepojenie, ktorý je určený na vyrovnanie deficitu vzniknutého dominantnému prevádzkovateľovi z dôvodu poskytovania pripojenia účastníkov za rok 2003.
2. Článok 4c smernice 90/388, zmenený a doplnený smernicou 96/19, a článok 12 ods. 7 smernice 97/33, zmenený a doplnený smernicou 98/61, majú priamy účinok a jednotlivci sa na ne môžu odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi na to, aby napadli rozhodnutie vnútroštátneho regulačného úradu.

Vec C-412/06
zo dňa 10. apríla 2008, vo veci Annelore Hamilton c/a Volksbank Filder eG

(Zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov a právo na odstúpenie od zmluvy vo väzbe na poskytnutú informáciu.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady z 20. decembra 1985 85/577/EHS na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny zákonodarca je oprávnený stanoviť, že právo na odstúpenie od zmluvy zakotvené v článku 5 ods. 1 tejto smernice môže byť v prípade, že spotrebiteľovi bola poskytnutá chybná informácia týkajúca sa uplatnenia tohto práva, uplatnené najneskôr do jedného mesiaca od úplného poskytnutia zmluvných plnení vyplývajúcich z dlhodobej úverovej zmluvy oboma zmluvnými stranami.

Vec C-404/06
zo dňa 17. apríla 2008, vo veci Quelle AG c/a Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände

(Právo na náhradu za užívanie vadného tovaru.)

Výrok rozhodnutia

Článok 3 smernice 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá predávajúcemu za predpokladu, že predal spotrebný tovar vykazujúci vadu, umožňuje požadovať od spotrebiteľa náhradu za užívanie vadného tovaru až do jeho nahradenia novým tovarom.

Vec C-180/06
zo dňa 14. mája 2009, vo veci Renate Ilsinger c/a Martin Dreschers, správca konkurznej podstaty spoločnosti Schlank & Schick GmbH

(Predaj na dobierku a určenie ceny v prípade vyplatenia sumy v inom členskom štáte.)

Výrok rozhodnutia

V situácii, aká je vo veci samej, v ktorej sa spotrebiteľ podľa práva členského štátu, na území ktorého má bydlisko, a na súde v mieste svojho bydliska domáha toho, aby mu spoločnosť zaoberajúca sa predajom na dobierku so sídlom v inom členskom štáte vyplatila zdanlivo ním vyhranú cenu, a
–        pokiaľ táto spoločnosť s cieľom podnietiť spotrebiteľa na uzavretie zmluvy mu adresovala na meno určenú zásielku, ktorá mohla vyvolať dojem, že mu bude udelená cena, ak o ňu požiada tým, že zašle späť „certifikát, ktorým sa žiada o vyplatenie výhry“ priložený v zásielke,
–        ale bez toho, aby udelenie ceny záviselo od objednávky tovaru ponúkaného na predaj touto spoločnosťou alebo od objednávky tovaru na skúšku, sa pravidlá právomoci stanovené nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach majú vykladať takto:
–        na žalobu podanú spotrebiteľom sa vzťahuje článok 15 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia pod podmienkou, že sa podnikateľ predajca právne zaviazal vyplatiť túto cenu spotrebiteľovi,
–        pokiaľ táto podmienka nie je splnená, na takú žalobu sa toto ustanovenie nariadenia č. 44/2001 vzťahuje iba v prípade, keď spotrebiteľ skutočne podal objednávku u tohto podnikateľa predajcu.

Vec C-161/06
zo dňa 11. decembra 2007, vo veci Skoma Lux s.r.o. c/a Celní ředitelství Olomouc

(Výklad práva Spoločenstva a pristúpenie k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 58 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, bráni tomu, aby povinnosti obsiahnuté v právnej úprave Spoločenstva, ktorá nebola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie v jazyku nového členského štátu, hoci tento jazyk je úradným jazykom Európskej únie, mohli byť ukladané jednotlivcom v tomto štáte, aj keby sa tieto osoby mohli oboznámiť s touto právnou úpravou inými spôsobmi.
2. Rozhodnutím, že nariadenie Spoločenstva neuverejnené v jazyku členského štátu nie je použiteľné voči jednotlivcom v tomto štáte, Súdny dvor uskutočnil výklad práva Spoločenstva v zmysle článku 234 ES.

Vec C-429/05
zo dňa 4. októbra 2007, vo veci Max Rampion, Marie-Jeanne Godard, vydatá Rampion c/a Franfinance SA, K par K SAS

(Nápravné opatrenia podľa Smernice 87/102/EHS.)

Výrok rozhodnutia

1. Články 11 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, sa majú vykladať v tom zmysle, že je s nimi v rozpore, ak je právo vykonať nápravné opatrenia podľa článku 11 ods. 2 tejto smernice, ktoré má spotrebiteľ voči poskytovateľovi úveru, viazané na podmienku, aby predbežný návrh úveru uvádzal financovaný tovar alebo poskytnutie služieb.
2. Smernica 87/102, zmenená a doplnená smernicou 98/7, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva jej článok 11 ods. 2.

Vec C-315/05
zo dňa 23. novembra 2006, vo veci Lidl Italia Srl c/a Comune di Arcole (VR)

(Označovania, prezentácia, reklama potravín a zodpovednosť predajcu dovezeného tovaru vo vnútroštátnej právnej úprave.)

Výrok rozhodnutia

Články 2, 3 a 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, akou je tá v prejednávanej veci, ktorá stanovuje možnosť, aby bol subjekt, usadený v tomto členskom štáte, ktorý je predajcom alkoholického nápoja určeného na dodanie v nespracovanom stave podľa článku 1 uvedenej smernice a vyrobeného subjektom usadeným v inom členskom štáte, považovaný za zodpovedného za porušenie tejto právnej úpravy, konštatované orgánom verejnej moci, ktoré vyplýva z nepresnosti alkoholometrického titra na objem uvedeného výrobcom na nálepke predmetného výrobku, a následne mu bola uložená administratívna pokuta, kým ako bežný predajca len uvádza predmetný výrobok na trh v stave, v akom mu ho dodal výrobca.

Vec C-168/05
zo dňa 26. októbra 2006, vo veci Elisa María Mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL

(Posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, ak vo veci rozhodol rozhodcovský súd.)

Výrok rozhodnutia

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

Vec C-356/04
zo dňa 19. septembra 2006, vo veci Lidl Belgium GmbH & Co KG c/a Etablissementen Franz Colruyt NV

(Klamlivá – porovnávacia reklama a vnútroštátna právna úprava.)

Výrok rozhodnutia

1. Podmienka prípustnosti porovnávacej reklamy stanovená v článku 3a ods. 1 písm. b) smernice Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klamlivej reklamy zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo 6. októbra 1997 sa má vykladať v tom zmysle, že s ňou nie je v rozpore, ak sa porovnávacia reklama vzťahuje hromadne na sortimenty výrobkov bežnej spotreby predávané dvoma konkurenčnými obchodnými reťazcami, pokiaľ obidva tieto sortimenty pozostávajú z jednotlivých výrobkov, ktoré vnímané v pároch individuálne spĺňajú podmienku porovnateľnosti stanovenú v tomto ustanovení.
2. Podmienka stanovená v článku 3a ods. 1 písm. c) smernice 84/450 zmenenej a doplnenej smernicou 97/55, že reklama „objektívne porovnáva“ vlastnosti príslušných tovarov, sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby v prípade porovnávania cien sortimentu porovnateľných výrobkov bežnej spotreby, ktoré predávajú konkurenčné obchodné reťazce, alebo porovnávania všeobecnej úrovne cien nimi uplatňovaných na dotknutý sortiment porovnateľných výrobkov, ktoré predávajú, boli porovnávané výrobky a ceny tak zadávateľa reklamy, ako aj všetkých ostatných súťažiteľov zahrnutých do porovnania, výslovne a taxatívne vymenované v reklame.
3. Článok 3a ods. 1 písm. c) smernice 84/450 zmenenej a doplnenej smernicou 97/55 sa má vykladať v tom zmysle, že „kontrolovateľnými“ vlastnosťami tovarov, ktoré predávajú dva konkurenčné obchodné reťazce, v zmysle tohto ustanovenia sú:
   –      ceny týchto tovarov,
   –      všeobecná úroveň cien uplatňovaných obchodnými reťazcami na ich sortimenty porovnateľných výrobkov a výška ročne dosiahnuteľných úspor spotrebiteľom podľa toho, či nakupuje tieto výrobky prevažne v jednom alebo v inom obchodnom reťazci, pokiaľ sú dotknuté tovary skutočne súčasťou sortimentu porovnateľných výrobkov, na základe ktorých sa určila uvedená všeobecná úroveň cien.
4. Článok 3a ods. 1 písm. c) smernice 84/450 zmenenej a doplnenej smernicou 97/55 sa má vykladať v tom zmysle, že vlastnosť uvedená v porovnávacej reklame spĺňa podmienku kontrolovateľnosti stanovenú v tomto ustanovení, ak zadávateľ reklamy v prípade, že porovnávané údaje, o ktoré sa opiera tvrdenie o určitej vlastnosti, nie sú uvedené v tejto reklame, informuje najmä adresátov tejto reklamy, kde a ako sa môžu s týmito údajmi ľahko oboznámiť, aby skontrolovali ich správnosť, ako aj príslušnú vlastnosť, alebo ak nemajú potrebnú odbornosť, aby ich nechali skontrolovať.
5. Článok 3a ods. 1 písm. a) smernice 84/450 zmenenej a doplnenej smernicou 97/55 sa má vykladať v tom zmysle, že porovnávacia reklama, ktorá vyzdvihuje nižšiu všeobecnú úroveň cien zadávateľa reklamy vo vzťahu k jeho hlavným súťažiteľom, hoci porovnanie sa vzťahuje na vzorku výrobkov, môže byť klamlivá, ak reklama:
   –        neuvádza, že porovnanie sa týka len tejto vzorky a nie všetkých výrobkov zadávateľa reklamy,
   –        neidentifikuje použité prvky porovnávania alebo neuvádza zdroj informácií, na základe ktorého je možná takáto identifikácia, alebo
   –        obsahuje hromadný odkaz na rozdiel v úsporách, ktoré môže spotrebiteľ dosiahnuť svojimi nákupmi bežnej spotreby prevažne u zadávateľa reklamy než u jeho súťažiteľov, bez konkretizácie všeobecnej úrovne cien uplatňovaných každým týmto súťažiteľom a výšky úspor dosiahnuteľných nákupmi prevažne u zadávateľa reklamy a nie u iných súťažiteľov.

Vec C-234/04
zo dňa 16. marca 2006, vo veci Rosmarie Kapferer c/a Schlank & Schick GmbH

(Zásada spolupráce a zrušenie právoplatného rozhodnutia.)

Výrok rozhodnutia

Zásada spolupráce vyplývajúca z článku 10 ES neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy na účel preskúmania súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a aby ho zrušil, ak sa ukáže, že je v rozpore s právom Spoločenstva.

Vec C-229/04
zo dňa 25. októbra 2005, vo veci Crailsheimer Volksbank eG c/a Klaus Conrads, Frank Schulzke a Petra Schulzke-Lösche, Joachim Nitschke

(Zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov a postavenie tzv. podomového predajcu.)

Výrok rozhodnutia

1. Články 1 a 2 smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sa majú vykladať v tom zmysle, že ak pri rokovaní o zmluve alebo jej uzavretí vystupuje v mene alebo na účet predajcu tretia osoba, pre uplatnenie smernice nie je možné stanoviť podmienku, že predajca vedel alebo mal vedieť, že zmluva bola uzavretá formou podomového predaja podľa článku 1 tejto smernice.
2. Smernica 85/577, najmä jej článok 5 ods. 2 neodporuje tomu, aby:
   –        spotrebiteľ, ktorý v súlade so smernicou využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, musel splatiť sumu pôžičky veriteľovi, aj keď podľa programu vypracovaného pre peňažnú investíciu pôžička slúži výhradne na financovanie kúpy nehnuteľného majetku a je vyplatená priamo predávajúcemu tohto nehnuteľného majetku,
   –        sa vyžadovalo okamžité splatenie sumy pôžičky,
   –        vnútroštátna právna úprava stanovovala povinnosť pre spotrebiteľa, v prípade odstúpenia od zmluvy o hypotekárnom úvere, nielen splatiť prijaté sumy na základe tejto zmluvy, ale navyše zaplatiť veriteľovi úroky uplatňované na trhu.
   Napriek tomu, v situácii, ak by sa spotrebiteľ mohol vyhnúť vystaveniu sa rizikám, ktoré sú vlastné takým investíciám, aké sú predmetom veci samej, keby Banka dodržala povinnosť informovať ho o jeho práve na odstúpenie od zmluvy, článok 4 smernice 85/577 ukladá členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, ktorí sa nemohli vyhnúť vystaveniu sa takýmto rizikám v ich legislatíve prijatím opatrení, ktorých povaha by zabránila, aby niesli následky realizácie týchto rizík.

Vec C-200/04
zo dňa 13. októbra 2005, vo veci Finanzamt Heidelberg c/a iSt internationale Sprach- und Studienreisen GmbH

(Balík služieb pri štúdiu v zahraničí a systém dane z pridanej hodnoty.)

Výrok rozhodnutia

Článok 26 šiestej smernice 77/388/EHS Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na hospodársky subjekt, ktorý ponúka služby, akými sú programy „High School“ a „College“, ktoré spočívajú v organizovaní jazykových ciest a štúdia v zahraničí a ktorý ako protihodnotu zaplatenia balíka služieb poskytuje vo svojom vlastnom mene svojim zákazníkom pobyt v zahraničí od troch do desiatich mesiacov a s týmto cieľom využíva služby poskytnuté od iných zdaniteľných osôb.

Vec C-177/04
zo dňa 14. marca 2006, vo veci Komisia Európskych spoločenstiev c/a Francúzska republika

(Aproximácia práva Spoločenstva.)

Výrok rozhodnutia

1. Francúzska republika si tým, že naďalej považovala dodávateľa chybného výrobku za osobu rovnako zodpovednú ako výrobca v prípade, že výrobcu nemožno zistiť, hoci dodávateľ oznámil poškodenému v primeranej lehote totožnosť osoby, ktorá mu výrobok dodala, a že neprijala opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonania rozsudku z 25. apríla 2002, Komisia/Francúzsko (C 52/00), v plnom rozsahu, pokiaľ ide o prebratie článku 3 ods. 3 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 228 ES.
2. Francúzska republika je povinná zaplatiť penále vo výške 31 650 eur Komisii na účet „Vlastné zdroje Európskeho spoločenstva“ za každý deň omeškania s prijatím opatrení potrebných na zabezpečenie vykonania už citovaného rozsudku z 25. apríla 2002, Komisia/Francúzsko, v plnom rozsahu, a to od vyhlásenia tohto rozsudku až do vykonania uvedeného rozsudku z 25. apríla 2002.
3. Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

Vec C-41/04
zo dňa 27. októbra 2005, vo veci Levob Verzekeringen BV, OV Bank NV c/a  Staatssecretaris van Financiën

(Dodanie softvéru a jeho prispôsobenie potrebám odberateľa a cena.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 2 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že keď dva alebo viaceré prvky alebo činnosti poskytnuté platiteľom dane v prospech spotrebiteľa, považovaného za priemerného spotrebiteľa, sú úzko spojené tak, že tvoria objektívne z hospodárskeho hľadiska celok, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené, súbor týchto prvkov alebo týchto činností tvorí jediné plnenie s cieľom uplatniť DPH.
2. Takým je prípad plnenia, ktorým platiteľ dane dodá spotrebiteľovi predtým vyvinutý a predávaný bežný softvér uložený na nosiči, a následne prispôsobí tento softvér osobitným potrebám tohto nadobúdateľa, aj keď ako úhrada sú zaplatené rôzne ceny.
3. Článok 6 ods. 1 šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že jediné plnenie, ako to, ktoré je uvedené v bode 2 tohto výroku, sa má kvalifikovať ako „poskytovanie služieb“, keď prispôsobenie nie je ani druhoradé, ani vedľajšie, ale že má naopak určujúci charakter; takým je najmä prípad, keď vzhľadom na prvky, ako sú rozsah, dĺžka alebo cena prispôsobenia, toto prispôsobenie je rozhodujúco dôležité preto, aby umožnilo používanie softvéru „na mieru“ nadobúdateľom.
4. Článok 9 ods. 2 písm. e) tretia zarážka šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na jediné poskytnutie služieb, ako to, ktoré je uvedené v bode 3 tohto výroku, ktoré je poskytnuté platiteľovi dane usadenému v Spoločenstve, ale mimo krajiny, kde je usadený dodávateľ.

Vec C-350/03
zo dňa 25. októbra 2005, vo veci Elisabeth Schulte, Wolfgang Schulte c/a Deutsche Bausparkasse Badenia AG

(Zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov a vyňatie zmlúv o predaji nehnuteľného majetku; vnútroštátna úprava pôžičky a Smernica 85/577/EHS.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 3 ods. 2 písm. a) smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sa má vykladať tak, že z pôsobnosti tejto smernice sú zmluvy o predaji nehnuteľného majetku vylúčené, aj keď sú súčasťou peňažného investovania, ktorého financovanie je zabezpečené úverom a pri ktorom sa zmluvné rokovanie, tak pre zmluvu o predaji nehnuteľného majetku, ako aj pre zmluvu o pôžičke, ktorá slúžila výlučne na financovanie, uskutočnilo v rámci podomového predaja.
2. Smernici 85/577 neodporujú vnútroštátne predpisy, ktoré stanovujú ako jediný následok odstúpenia od zmluvy o pôžičke jej zrušenie, a to aj vtedy, ak ide o peňažné investovanie, na ktoré by sa nepriznala pôžička, ak by nedošlo ku kúpe nehnuteľnosti.
3. Smernici 85/577 neodporuje to, aby:
   –        spotrebiteľ, ktorý v súlade so smernicou využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, musel splatiť sumu pôžičky veriteľovi, aj keď podľa programu vypracovaného pre peňažnú investíciu pôžička slúži výhradne na financovanie nadobudnutia nehnuteľného majetku a je vyplatená priamo predávajúcemu tohto nehnuteľného majetku,
   –        sa vyžadovalo okamžité splatenie sumy pôžičky,
   –        vnútroštátna právna úprava stanovovala povinnosť pre spotrebiteľa, v prípade odstúpenia od zmluvy o hypotekárnom úvere, nielen splatiť prijaté sumy na základe tejto zmluvy, ale navyše zaplatiť veriteľovi úroky uplatňované na trhu.
   Napriek tomu, v situácii, ak by sa spotrebiteľ mohol vyhnúť vystaveniu sa rizikám, ktoré sú vlastné takým investíciám, aké sú predmetom veci samej, keby Banka dodržala povinnosť informovať ho o jeho práve na odstúpenie od zmluvy, článok 4 smernice 85/577 ukladá členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, ktorí sa nemohli vyhnúť vystaveniu sa takýmto rizikám v ich legislatíve prijatím opatrení, ktorých povaha by zabránila, aby niesli následky realizácie týchto rizík.

Vec C-336/03
zo dňa 10. marca 2005, vo veci easyCar (UK) Ltd c/a Office of Fair Trading

(Zmluva na diaľku a zmluva o poskytnutí služieb prenájmu áut.)

Výrok rozhodnutia

Článok 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „zmluvy o poskytnutí služieb prepravy“ zahŕňa zmluvy o poskytnutí služieb prenájmu áut.

Vec C-291/03
zo dňa 6. októbra 2005, vo veci MyTravel plc c/a Commissioners of Customs & Excise

(Balík služieb poskytovaných cestovnou kanceláriou.)

Výrok rozhodnutia

1. Cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý vyplnil daňové priznanie o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie tak, že použil postup upravený vnútroštátnym právnym poriadkom preberajúcim šiestu smernicu Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, môže prepočítať svoju daňovú povinnosť v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty podľa postupu, o ktorom Súdny dvor rozhodol, že je v súlade s právom Spoločenstva, a to za podmienok upravených vnútroštátnym právom, ktoré musia dodržiavať zásady rovnocennosti a efektivity.
2. Článok 26 šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje turistovi jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby na základe ich trhovej hodnoty, ak táto hodnota môže byť stanovená. V takomto prípade platiteľ dane môže použiť kritérium skutočných nákladov iba vtedy, ak preukáže, že toto kritérium verne odzrkadľuje skutočné zloženie balíka služieb. Uplatnenie kritéria trhovej hodnoty nepodlieha ani podmienke, že toto uplatnenie je jednoduchšie ako uplatnenie postupu založeného na skutočných nákladoch, ani podmienke, že bude viesť k daňovej povinnosti rovnakej alebo podobnej daňovej povinnosti, ktorá by vyplynula z použitia postupu založeného na skutočných nákladoch. V dôsledku toho:
   –        cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov nemôže použiť podľa voľnej úvahy postup založený na trhovej hodnote a
   –        tento postup sa uplatní na vlastné služby, ktorých trhová hodnota môže byť stanovená, aj keď v priebehu toho istého zdaňovacieho obdobia hodnota niektorých častí vlastných služieb v balíku služieb nemôže byť stanovená, keďže platiteľ dane nepredáva podobné služby mimo rámca balíka služieb.
3. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, so zreteľom na okolnosti sporu vo veci samej, trhovú hodnotu leteniek poskytnutých v spore vo veci samej v rámci dovolenkového balíka služieb. Tento súd môže určiť uvedenú hodnotu prostredníctvom priemerných veličín. V tomto kontexte trh založený na letenkách predaných iným usporiadateľom zájazdov môže predstavovať ten najprimeranejší trh.

Vec C-132/03
zo dňa 26. mája 2005, vo veci Ministero della Salute c/a Coordinamento delle associazioni per la difesa dell’ambiente e dei diritti degli utenti e dei consumatori (Codacons), Federconsumatori, za účasti: Lega delle Cooperative, Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA), Adusbef

(Označovanie určitých potravín vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov)

Výrok rozhodnutia

Článok 2 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1139/98 z 26. mája 1998 o povinnom uvedení údajov iných, ako sú údaje stanovené v smernici 79/112/EHS na označení určitých potravín vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 49/2000 z 10. januára 2000, sa má vykladať v tom zmysle, že ním stanovená výnimka z povinnosti upravenej v článku 2 ods. 1 a 3 toho istého nariadenia, uviesť na označení potravín prítomnosť materiálu pochádzajúceho z určitých GMO v prípade, ak takáto prítomnosť vyplýva z náhodnej kontaminácie a nepresahuje maximálny prah 1 %, sa uplatní tiež na potraviny určené na zvláštnu výživu dojčiat a malých detí.

Vec C-70/03
zo dňa 9. septembra 2004, vo veci Komisia Európskych spoločenstiev c/a Španielske kráľovstvo

(Aproximácia práva Spoločenstva.)

Výrok rozhodnutia

Vec C-418/03
zo dňa 7. júla 2005, vo veci Praktiker Bau- und Heimwerkermärkte AG

1)      Španielske kráľovstvo si tým, že nesprávne prebralo články 5 a 6 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do svojho vnútroštátneho právneho poriadku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2)      Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(Vymedzenie pojmu „služby“.)

Výrok rozhodnutia

1. Pojem „služby“ uvedený v prvej smernici Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, najmä jej článku 2, zahŕňa služby poskytované v rámci maloobchodu s tovarmi.
2. Aby mohla byť ochranná známka pre také služby zapísaná, nie je nevyhnutné konkrétne označiť predmetnú službu alebo služby. Nevyhnutné sú však upresnenia, pokiaľ ide o predmetné tovary alebo ich druhy, ktorých sa služby týkajú.

Vec C-265/02
zo dňa 5. februára 2004, vo veci Frahuil SA c/a  Assitalia SpA

(Určenie, že zmluvná podmienka by mohla byť považovaná za nekalú v konaní vnútroštátneho súdu.)
 
Výrok rozhodnutia

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či …zmluvná podmienka … spĺňa požiadavky na to, aby mohla byť považovaná za nekalú v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.“

Vec C-237/02
zo dňa 1. apríla 2004, vo veci Freiburger Kommunalbauten GmbH Baugesellschaft & Co. KG c/a  Ludger Hofstetter, Ulrike Hofstetter

(Určenie, že zmluvná podmienka by mohla byť považovaná za nekalú v konaní vnútroštátneho súdu.)

Výrok rozhodnutia
Je vecou vnútroštátneho súdu, aby určil, či zmluvná podmienka ako tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá, na ktorých výška ako zneužívanie v zmysle článku 3, odsek 1 Rady z 5. apríla 1993 smernicu 93/13 / EHS neprimerané podmienky, ktoré majú byť kvalifikované v spotrebiteľských zmluvách.
Vec C-27/02
zo dňa 20. januára 2005, vo veci Petra Engler c/a Janus Versand GmbH

(Výhra spotrebiteľa voči predajcovi so sídlom v inom zmluvnom štáte,)

Výrok rozhodnutia

Pravidlá právomoci uvedené v Dohovore z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach  zmenenom a doplnenom Zmluvou z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Zmluvou z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky, Zmluvou z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a Zmluvou z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva sa vykladajú týmto spôsobom:
–       žaloba, ktorou sa spotrebiteľ domáha podľa práva zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko, vyplatenia zdanlivo ním vyhranej ceny od spoločnosti zaoberajúcej sa predajom na dobierku so sídlom v inom zmluvnom štáte, vyplýva zo zmluvy v zmysle článku 5 bodu 1 tohto dohovoru, pod podmienkou, že táto spoločnosť s cieľom podnietiť spotrebiteľa na uzavretie zmluvy mu adresovala na meno určenú zásielku, ktorá mohla vzbudiť dojem, že mu bude priznaná cena, ak tento zašle „platobnú poukážku“ priloženú v zásielke späť a ak na druhej strane bude tento spotrebiteľ súhlasiť s podmienkami stanovenými predajcom a naozaj požiada o vyplatenie sľúbenej výhry,
–       naopak, ak táto zásielka okrem toho obsahuje reklamný katalóg tovarov tejto spoločnosti spolu s formulárom „nezáväznej testovacej objednávky“, dvojaká okolnosť, že priznanie tejto ceny nie je podmienené objednaním tovaru a že spotrebiteľ naozaj nedal takúto objednávku, nemá vplyv na vyššie uvedený výklad.

Vec C-464/01
zo dňa 20. januára 2005, vo veci Johann Gruber C/a  Bay Wa AG 

(Zmluva uzavretá čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na iný účel a toho význam.)

Výrok rozhodnutia

— osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa výhod vyplývajúcich z pravidiel osobitnej právomoci stanovených v článkoch 13 až 15 tohto dohovoru, s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam, pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt nie je v tomto ohľade významná,
— je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný, — na tento účel musí tento súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváram zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľ¬ské účely.

Vec C-463/01
zo dňa14. decembra 2004, vo veci Komisia Európskych spoločenstiev c/a Spolková republika Nemecko

(Aproximácia práva Spoločenstva v súvislosti s právnou úpravou Smernice č. 94/62/ES)

Výrok rozhodnutia

1. Zavedením prostredníctvom paragrafu 8 ods. 1 a paragrafu 9 ods. 2 Verordnung über die Vermeidung und Verwertung von Verpackungsabfällen (nariadenia o zamedzovaní a o zhodnocovaní odpadov z obalov), systému majúceho za cieľ opätovné použitie obalov pre výrobky, ktoré v súlade so smernicou Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd musia byť balené pri zdroji, si Spolková republika Nemecko nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov v spojení s článkom 28 ES.
2. Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

Vec C-324/01 ***
zo dňa 5. Decembra 2002, vo veci Komisia Európskych spoločenstiev c/a Belgickému kráľovstvu

(Aproximácia právnej úpravy Spoločenstva.)
Výrok rozhodnutia

1. Vyhlasuje, že neprijalo všetky právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zabezpečenie úplnej implementácie a správneho prebratia článkov 1, I-11218 KOMISIA BELGICKO 4 (5), 5 (4 ), 6, 7, 12, 13, 14, 15, 16 (1), 22 (b) a (c) a 23 (2) smernice Rady 92/43 / EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, v spojení s prílohami II, IV, v a VI tohto služobného poriadku, Belgické kráľovstvo nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z tejto smernice;
2. ukladá Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.
   Vec C-236/01
   zo dňa 9. septembra 2003, vo veci Monsanto Agricoltura Italia SpA a i. a Presidenza del Consiglio dei Ministri a i.

(Označovanie nových výrobkov vo vzťahu k ich zloženiu a ich hodnotenie pri uvádzaní na trh.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 3 ods. 4 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 258/97 Európskeho parlamentu a Rady z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach, sa má vykladať v tom zmysle, že obyčajná prítomnosť určitej hodnoty rezíduí transgénnych proteínov v nových potravinách nebráni tomu, aby boli tieto potraviny považované za podstatne rovnocenné s už existujúcimi potravinami a tým uplatneniu zjednodušeného postupu na uvedenie týchto nových potravín na trh. Je to však inak v prípade, ak na základe dostupných vedeckých poznatkov možno počas prvotného skúmania zistiť existenciu prípadných účinkov ohrozujúcich ľudské zdravie. Vnútroštátnemu súdu prislúcha preskúmať, či je táto podmienka splnená.
2. Otázka správnosti uplatnenia zjednodušeného postupu uvedenia nových potravín na trh stanoveného v článku 5 nariadenia č. 258/97 v zásade nemá vplyv na právomoc členských štátov prijať v zmysle článku 12 tohto nariadenia také opatrenia, akým je v predmetnej veci dotknutý dekrét zo 4. augusta 2000. Keďže zjednodušený postup nepredpokladá nijaký súhlas Komisie, ani len implicitný, členský štát nie je povinný na prijatie týchto opatrení vopred spochybniť zákonnosť tohto súhlasu. Tieto opatrenia však možno prijať, len ak členský štát vopred uskutočnil všestranné posúdenie rizík s prihliadnutím na osobitné okolnosti predmetného prípadu, pričom z tohto posúdenia musí vyplývať, že vzhľadom na zásadu predchádzania škodám sa tieto opatrenia ukladajú s cieľom, aby v súlade s článkom 3 ods. 1 prvej zarážky nariadenia č. 258/97 nové potraviny neohrozovali spotrebiteľa.
3. Preskúmaním štvrtej otázky nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mala vplyv na platnosť článku 5 nariadenia č. 258/97, pokiaľ ide najmä o podmienku uplatnenia ustanovenia týkajúceho sa podstatnej rovnocennosti v zmysle článku 3 ods. 4 prvého pododseku tohto nariadenia.

Vec C-473/00 ***
zo dňa 21. Novembra 2002, vo veci  Cofidis sA c/a Jean-Louis Fredout

(Určenie trvania zákazky v súdnom konaní a premlčanie.)
Výrok rozhodnutia
Smernica Rady 93/13 / EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v konaní začatom predajcom alebo dodávateľom proti spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej medzi nimi zakazuje vnútroštátnemu súdu, po uplynutí premlčacej lehoty, zo zistení, z vlastného podnetu alebo v dôsledku námietky spotrebiteľom, ustáliť, že trvanie zákazky je nespravodlivé.

Vec C-453/00
zo dňa 13. januára 2004, vo veci Kühne & Heitz NV a Productschap voor Pluimvee en Eieren

(Zásada spolupráce a zrušenie právoplatného rozhodnutia.)

Výrok rozhodnutia

Zo zásady spolupráce, ktorú upravuje článok 10 ES, vyplýva pre správny orgán, ktorý rozhoduje o návrhu v tomto zmysle, povinnosť opätovne preskúmať právoplatné správne rozhodnutie tak, aby bol zohľadnený výklad príslušného ustanovenia, ku ktorému medzičasom dospel Súdny dvor, ak
–        má podľa vnútroštátneho práva právomoc zrušiť toto rozhodnutie,
–        dotknuté rozhodnutie sa stalo právoplatným na základe rozsudku vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni,
–        uvedený rozsudok je vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, ktorá po ňom nasledovala, založený na nesprávnom výklade práva Spoločenstva, ktorý bol prijatý bez toho, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa podmienok stanovených v treťom odseku článku 234 ES, a
–        dotknutá osoba sa obrátila na správny orgán ihneď po tom, ako sa dozvedela o uvedenej judikatúre.

Vec C-400/00 ***
zo dňa 30. apríla 2002, vo veci Club-Tour, Viagens e Turismo, sA c/a Alberto Carlos Lobo Gonçalves Garrido, za účasti Club Med Viagens Ld.a

(Výklad pojmu „balík“ v zmysle Smernice č. 90/314 / EHS.)
Výrok rozhodnutia

1. Pojem „balík“ používaný v smernici Rady 90/314 / EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a zájazdy, musia byť vykladané tak, aby zahŕňala dovolenku organizovanej cestovnými kanceláriami, na žiadosť a v súlade so špecifikáciami spotrebiteľa alebo obmedzenej skupine spotrebiteľov.
2. Výraz „pre-organizovaná kombinácia“ použitý v článku 2 (1) smernice 90/314 sa má vykladať tak, aby zahŕňal kombinácia služieb cestovného ruchu dohromady v čase, keď je zmluva uzavretá medzi cestovnou kanceláriou a spotrebiteľom.

Vec C-167/00 ***
zo dňa 1. Októbra 2002, vo veci Verein für Konsumenteninformation c/a Karl Heinz Henkel

(Preventívna žaloba podaná organizácie na ochranu spotrebiteľov za účelom zabránenia obchodníkovi s použitím výrazov, ktoré sú považované za nekalé.)
Výrok rozhodnutia
Pravidlá právomoci uvedené v Dohovore z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení dohovoru z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a aj – 8144 HENKEL Severného Írska, dohovoru z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky, dohovoru z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a dohovoru z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva, sa má vykladať v tom zmysle, že preventívne žaloba podaná organizácie na ochranu spotrebiteľov za účelom zabránenia obchodníkovi s použitím výrazov, ktoré sú považované za nekalé v zmluvách so súkromnými osobami je záležitosť týkajúca nárokov kvázideliktuálnej zodpovednosti v zmysle Článok 5 (3) tohto dohovoru.
Vec C-541/99 a C-542/99 ***
zo dňa 22. novembra 2001, vo veci Cape Snc c/a Idealservice Srl (C-541/99), a Idealservice MN RE Sas c/a Omai Srl (C-542/99) 

(Výklad pojmu „spotrebiteľ“.)
Výrok rozhodnutia
Pojem „spotrebiteľ“, ako sú definované v článku 2 (b) smernice Rady 93 / 13 / EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať tak, že sa vzťahuje iba na fyzické osoby.

Vec C-481/99 ***
zo dňa 13. Decembra 2001, vo veci Georg Heininger c/a Helga Heininger a Bayerische Hypo- und Vereinsbank AG

(Zmluva uzatváraná mimo prevádzkové priestory a odstúpenie od zmluvy.)
Výrok rozhodnutia

1. Smernica Rady 85/577 / EHS z 20. decembra 1985 o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo obchodné priestory sa má vykladať tak, že platia pre zmluvy o zabezpečenie úverov, ako je tá uvedené v hlavnom konaní, s tým výsledkom, že právo odstúpiť od zmluvy stanovené v článku 5 uvedenej smernice je k dispozícii pre spotrebiteľa, ktorý uzavrel zmluva tohto typu v jednom z prípadov uvedených v článku 1. I – 9986 Heininger
2. smernica 85/577 bráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca z uloženia lehoty jedného roka od uzavretia zmluvy, v ktorom právo odstúpiť od zmluvy stanoveného v článku 5 tejto smernice môže byť uplatnené, ak spotrebiteľ nedostane údaje uvedené v článku 4.

Vec C-240/98 až C-244/98 ***
zo dňa 27. júna 2000, vo veci Océano Grupo Editorial SA c/a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA c/a José M. Sánchez Alcon Prades (C -241/98), José Luis Copán Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Viñas Felíu (C-244/98)

(Konanie ex offo; spravodlivosť dohody o trvaní zmluvy.)

Výrok rozhodnutia

1. Oochrana poskytovaná spotrebiteľom smernicou Rady 93/13 / EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách znamená, že vnútroštátny súd je schopný určiť z vlastného podnetu, či je doba trvania zmluvy pred tým, než je nespravodlivé, keď rámci svojho predbežného posúdenia toho, či by tvrdenie malo byť umožnené pokračovať pred vnútroštátnymi súdmi.
2. Vnútroštátny súd je povinný, ak použije  ustanovení vnútroštátneho práva uvedenú smernicu, aby tieto ustanovenia vykladal v čo najväčšej možnej miere vo svetle znenia a účelu smernice. Požiadavka na výklade v súlade so smernicou znamená, že vnútroštátny súd, najmä uprednostňujú výklad, ktorý by umožnil, aby klesať z vlastnej iniciatívy na právomoci, ktoré mu na základe nekalej podmienky.

Vec C-208/98 ***
zo dňa 23. marca 2000, vo veci Berliner Kindl Brauerei AG c/a Andreas Siepert

(Charakter zmluvy o záruke uzavretej v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou)
Výrok rozhodnutia
Smernica Rady 87/102 / EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii právnej úpravy sa nevzťahuje na zmluvu o záruke pre splatenie úveru.

Vec C-423/97 ***
zo dňa 22. Apríla 1999, vo veci Travel Vac SL a Manuel José Antel Sanchis

(Uzavretie zmluvy mimo prevádzkových priestorov; odstúpenie od zmluvy a okolnosti uvádzané v čl. 5 Smernice 85/577.)
Výrok rozhodnutia

1. Smernica Rady 85/577 / EHS z 20. decembra 1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov sa vzťahuje na zmluvy týkajúce sa nadobudnutia práva na užívanie nehnuteľnosti na základe time-share a poskytovanie služieb, ktorých hodnota je vyššia ako užívacieho práva k nehnuteľnosti.
2. Zmluva uzavretá v situácii, v ktorej obchodník vyzval, aby spotrebiteľ išiel osobne určené miesto v určitej vzdialenosti od miesta, kde spotrebiteľ žije a ktoré je odlišné od priestorov, kde obchodník zvyčajne vykonáva svoju činnosť a nie je jasne identifikovaný ako priestor predaja verejnosti, s cieľom predložiť mu výrobky a služby, je potrebné považovať za uzavreté počas exkurzie (prezentácie) organizovanej predajcom mimo jeho obchodýnch priestorov v zmysle smernice 85/577.
3. Spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo odstúpiť od zmluvy podľa článku 5 (1) smernice 85/577, kde bola zmluva uzavretá za takých okolností, ako sú opísané v článku 1 tejto smernice, aby bolo nutné preukázať, že pre spotrebiteľov bol ovplyvnený alebo zmanipulovaný obchodníkom.
4. Smernica 85/577 nebráni tomu, aby členský štát prijal pravidlá zabezpečujúce, že oznámenie o vzdaní sa stanoveného podľa článku 5 (1) smernice nie je podmienené žiadnymi pokiaľ ide o formu.
5. Smernica 85/577 bráni tomu, aby v zmluve klauzulu o zavedení platby spotrebiteľom paušálnej sumy za škodu spôsobenú obchodníkovi len z toho dôvodu, že spotrebiteľ uplatnil právo odstúpiť od zmluvy. Puissochet Moitinho de Almeida Gulmanna vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. apríla 1999.

Vec C-126/97 ***
zo dňa 1. júna 1999, vo veci Eco Swiss China Time Ltd c/a Benetton International NV

(Konanie na súde a rozhodcovské konanie; použitie vnútroštátnych procesných ustanovení.)
Výrok rozhodnutia

1. Národný súd, ktorému je doručená žiadosť o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí vyhovieť tomuto návrhu, ak sa domnieva že zákazka je v skutočnosti v rozpore s článkom 85 Zmluvy o ES (teraz článok 81 Zmluvy o ES), kde bol jeho domáci rokovací poriadok vyžaduje ju udeliť žalobu na neplatnosť založené na nedodržaní vnútroštátnych predpisov o verejnom poriadku.
2. Právo Spoločenstva neukladá vnútroštátnemu súdu neuplatniť vnútroštátne procesné pravidlá, podľa ktorých predbežný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v povahe konečnom nálezu a pokiaľ ide o ktorom žiadnu žiadosť I – 3096 ECO SWISS V BENETTON INTERNATIONAL pre zrušenie bol urobený v predpísanej lehote získa právoplatnosť a už nemusí byť spochybnený následným rozhodcovským rozhodnutím, aj keď je to nevyhnutné skúmať, v rámci konania o zrušení následného rozhodcovského rozhodnutia, či dohody, ktorá je predbežne považovaná za platnú v práve je však neplatná podľa článku 85 Zmluvy.

Vec C-215/96 a C-216/96 ***
zo dňa 21. januára 1999, vo veci Carlo Bagnasco a ďalší c/ Banca Popolare di Novara soc. coop, arl (BPN) (C-215/96), Cassa di Risparmio di Genova e Imperia SpA (Carige) (C-216/96)

(Jednostranná zmena úrokovej sadzby a zneužitie dominantného postavenia na trhu.)
Výrok rozhodnutia

1. Štandardné bankové podmienky, v rozsahu, v akom umožňujú bankám, v zmluve o zriadení z bežného účtu úverovej facility, zmeniť úrokovú sadzbu kedykoľvek z dôvodu zmien prebiehajúcich na peňažnom trhu, a to prostredníctvom oznámenia zobrazené na svojich priestoroch alebo takým spôsobom, že i-182 Bagnasco a ĎALŠIE v BPN a CARIGE považujú za najvhodnejší, nemajú za svoj cieľ alebo následok obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 85 (1) Zmluvy o ES.
2. Štandardné bankové podmienky týkajúce sa poskytovania univerzálnych záruk na zabezpečenie bežného účtu platobnej zariadení, ktoré sa odchyľujú od všeobecné predpisy týkajúce sa záruky, ako sú pravidlá vo veci samej, nie sú, ako celok, by mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 85 (1) Zmluvy o ES.
3. Uplatňovanie vyššie uvedených štandardných bankových podmienok nepredstavuje zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 86 Zmluvy. Hirsch Mancini Murray Ragnemalm Ioannou vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. januára 1999.

Vec C-210/96 ***
zo dňa 16. júla 1998, vo veci gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky c/a Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt – Amt für Lebensmittelüberwachung

(Informácie o tovare určené spotrebiteľovi.)
Výrok rozhodnutia
Za účelom zistenia, či vyhlásenie alebo popis určené na podporu predaja vajec umožňuje uviesť do omylu, je v rozpore s článkom 10 (2) (e) nariadenia (EHS) 1907/90 z 26. júna 1990 o niektorých normách pre vajcia, vnútroštátny súd zohľadniť očakávania, ktoré vyvoláva u spotrebiteľa  , ktorý je primerane dobre informovaný a primerane pozorný a obozretný. Právo Spoločenstva však nevylučuje možnosť, že tam, kde národný súd má určité ťažkosti pri vyhodnotení zavádzajúcej povahy predmetného vyhlásenia alebo popisu sa jedná, môže sa obrátiť o pomoc, za podmienok stanovených vnútroštátnym právom, k spotrebiteľovi šetrením názorov alebo za pomoci znaleckého posudku ako vodítkom pre svoje rozhodnutie.
Vec C-45/96 ***
zo dňa 17.marca 1998, vo veci Bayerische Hypotheken- und Wechselbank AG c/a Edgar Dietzinger

(Zmluva uzatváraná mimo prevádzkových priestorov a zmluva o záruke.)
Výrok rozhodnutia
Pri správnom výklade prvej zarážky článku 2 smernice 85/577 / EHS z 20. decembra 1985 o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov, zmluva o záruke uzavretá fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej alebo profesijné nespadá do pôsobnosti smernice, ak to zaručuje splatenie dlh zmluvne inou osobou, ktorá, pre jeho časť, ktorý funguje v rámci svojho zamestnania alebo povolania. Wathelet Moitinho de Almeida Edward Jann Sevón vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. marca 1998.
Vec C-269/95 ***
zo dňa 3. júla 1997, vo veci, Francesco Benincasa c/a Dentalkit Srl

(Právomoc vnútroštátnych súdov.)
Výrok rozhodnutia

1. prvý odsek článku 13 a prvý odsek článku 14 Dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení dohovoru z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, sa má vykladať v tom zmysle, že žalobca, ktorý uzavrel zmluvu s cieľom pokračovať povolania, nie je v súčasnej dobe, ale v budúcnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa.
2. Súdy zmluvného štátu, ktoré boli určené v klauzule o právomoci platne uzavretej podľa prvého odseku článku 17 Dohovoru z 27. septembra 1968 takisto majú výlučnú právomoc, keď žaloba smeruje najmä vyhlásenie, že zmluva obsahujúca toto ustanovenie je neplatná.

Vec C-231/94 ***
zo dňa 2. mája 1996, vo veci Faaborg-Gelting Linien a/s c/a Finanzamt Flensburg

(Poskytovanie reštauračných služieb.)
Výrok rozhodnutia
Transakcie reštaurácie treba považovať za poskytovanie služieb v zmysle článku 6 (1) šiestej smernica Rady (77/388 / EHS) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém z pridanej hodnoty taxa: jednotný základ dane, ktorá podľa článku 9 (1) smernice, sú považované za ktoré majú byť vykonané v mieste, kde má dodávateľ sídlo svojej hospodárskej činnosti.
Vec C-178/94, C-179/94, C-188/94, C-189/94 a C-190/94
zo dňa 8. Októbra 1996, vo veci  Erich Dillenkofer a ostatní c/a Spolková republika Nemecko

(Balík služieb a transpozícia práva Spoločenstva.)

Výrok rozhodnutia

1. Neprijatie opatrenia na transponovanie smernice za účelom dosiahnutia výsledku, ktorý predpisuje v rámci obdobia stanoveného na tento účel predstavuje vážne porušenie samé o sebe (per se) práva Spoločenstva a v dôsledku toho vedie k právu na náhradu pre jednotlivcov, ktorí utrpeli škodu, ak výsledok predpísaný smernicou znamená udelenie práv jednotlivcom, ktorých obsah možno vymedziť a existuje príčinné spojenie medzi porušením záväzku štátu a utrpenou stratou a škodou.
2. Výsledok opísaný článkom 7 smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb znamená udelenie práv účastníkom, ktoré zaručujú náhradu zaplatených peňazí a ich návrat do vlasti v prípade platobnej neschopnosti organizátora; obsah týchto práv možno dostatočne vymedziť.
3. Na účely splnenia článku 9 smernice 90/314 by členské štáty mali prijať v rámci predpísanej lehoty všetky opatrenia potrebné na zaistenie, aby od 1. januára 1993 jednotlivci mali účinnú ochranu voči riziku platobnej neschopnosti organizátora a/alebo zmluvnej maloobchodnej strany.
4. Ak členský štát povolí organizátorovi  balíka služieb alebo zmluvnej maloobchodnej strane, aby požadoval platbu vkladu až do 10 % z ceny zájazdu, s maximálnou sumou 500 DEM, ochranný účel vykonávaný článkom 7  smernice 90/314 nie je splnený, pokiaľ nie je zaručená tiež náhrada tohto vkladu v prípade platobnej neschopnosti organizátora balíka služieb a/alebo zmluvnej maloobchodnej strany.
5. Článok 7 smernice 90/314 sa má vykladať ako znamenajúci, že „záruka“, ktorou organizátori musia poskytnúť postačujúci dôkaz chýba aj vtedy, ak v čase platby ceny balíka služieb, cestujúci majú hodnoverné doklady a že Spolková republika Nemecko  nemohla úplne opomenúť transponovať smernicu 90/314 na základe rozsudku Bundesgerichtshof o „zálohovej platbe“ z 12. marca 1987.
6. Smernica 90/314 nepožaduje od členských štátov prijatie osobitných opatrení pokiaľ ide o článok 7 na účely ochrany účastníkov pred ich vlastnou nedbalosťou.

Vec C-91/92
zo dňa 14. Júla 1994, vo veci Paola Faccini Dori a Recreb Srl

(Zmluva uzatváraná mimo prevádzkových priestorov a jej určitosť.)

Výrok rozhodnutia

1. Článok 1 ods. 1 a články 2 a 5 smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sú bezpodmienečné a dostatočne presné, pokiaľ ide o určenie oprávnených osôb a minimálnej lehoty, v ktorej musí byť odstúpenie od zmluvy oznámené.
2. Ak v stanovenej lehote nie sú prijaté opatrenia na prebratie smernice 85/577, spotrebitelia nemôžu založiť na samotnej smernici právo na odstúpenie od zmluvy voči predajcom, s ktorými uzavreli zmluvu, a domáhať sa tohto práva pred vnútroštátnym súdom. Vnútroštátny súd je však povinný tak pri uplatňovaní ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré boli prijaté skôr ako smernica, ako aj tých, ktoré boli prijaté neskôr, vykladať ich, pokiaľ možno, s prihliadnutím na znenie a účel smernice.

Vec C-213/89
zo dňa 19. júna 1990, vo veci The Queen c/a Secretary of State for Transport

(Vylúčenie aplikácie vnútroštátneho práva pri nariadení predbežného opatrenia.)

Výrok rozhodnutia

Právo Spoločenstva sa musí vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý pri rozhodovaní sporu týkajúceho sa práva Spoločenstva usúdi, že jedinou prekážkou nariadenia predbežného opatrenia je pravidlo vnútroštátneho práva, musí uplatnenie tohto pravidla vylúčiť.

Vec C-106/77
zo dňa 9. marca 1978, vo veci Amministrazione delle Finanze dello Stato c/a Simmenthal

(Povinnosť vnútroštátneho súdu zabezpečiť účinok  právnych noriem Spoločenstva)

Výrok rozhodnutia

Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom.

Vec C-364/93 ***
zo dňa 19. Septembra 1995, vo veci Antonio MARINARO a Lloyds Bank pic c/a Zubaida Trading Company

(Miesto vzniku škody.)
Výrok rozhodnutia
Pojem „miesto, kde došlo ku škodovej udalosti“ v článku 5 (3) Dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach nie je pri správnom výklade miesto, kde obeť tvrdí, že utrpela finančnú škodu nasledujúce po počiatočnej škode spôsobené a utrpenej v inom zmluvnom štáte.
Vec C-312/93 ***
zo dňa 14.decembra 1995, vo veci  Peterbroeck Van Campenhout & Ci e SCS c/a Belgicko

(Vnútroštátna právna úprava a aplikácia práva Spoločenstva.)
Výrok rozhodnutia
Právo Spoločenstva bráni uplatneniu domácich procesných pravidiel, ktorých účinok, v procesných okolnostiach, ako sú tie v otázke vo veci samej, je, aby sa zabránilo vnútroštátnemu súdu, na ktorý bola podaná záležitostí ktoré patria do jeho jurisdikcie, zvažuje aj bez návrhu, či vnútroštátne opatrenie je v súlade s ustanovením práva Spoločenstva, keď posledné uvedené ustanovenie nebolo uskutočnené v určitej lehote.
Vec C-26/91 ***
zo dňa 3. Júna 1971, vo veci Jakob Handte & Co. GmbH c/a Traitements MECANO-chimiques des Plochy SA (TMCS)

(Ochrana spotrebiteľa a vzťah výrobca tovaru a spotrebiteľ.)

Výrok rozhodnutia
Článok 5 (1), Dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach treba chápať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na akcie medzi sub-kupujúci tovar a výrobcom vozidla, ktorý nie je predávajúci, týkajúce sa vád v týchto tovarov alebo na ich nevhodnosť pre zamýšľaný účel.
 
PRÍLOHY K PRÁVU SPLOČENSTVA
Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú.v. ES L 95, 21.4.1993);

SMERNICA RADY 93/13/EHS
z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na zmluvu zakladajúcu Európske hospodárske spoločenstvo a najmä na jej článok 100 a, so zreteľom na návrh Komisie
(1), v spolupráci s Európskym parlamentom
(2), so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru
(3) keďže, je potrebné prijať opatrenia zamerané na postupné vytvorenie vnútorného trhu k 31. decembru 1992; keďže vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu;
keďže právne predpisy členských štátov, ktoré sa týkajú podmienok zmlúv medzi predajcom tovaru alebo dodávateľom služieb na jednej strane a ich spotrebiteľom na strane druhej vykazujú mnoho nezrovnalostí, ktorých výsledkom je skutočnosť, že vnútroštátne trhy, na ktorých sa predáva tovar alebo služby zákazníkom sa navzájom líšia a že môže nastať porušovanie súťaže medzi predajcami a dodávateľmi, najmä keď predávajú a dodávajú do iných členských štátov;
keďže zákony členských štátov týkajúce sa najmä nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykazujú značné rozdiely;
keďže členské štáty majú zabezpečiť, aby zmluvy uzatvorené so spotrebiteľmi neobsahovali nekalé podmienky;
keďže vo všeobecnosti spotrebitelia nepoznajú právne pravidlá, podľa ktorých sa v členských štátoch iných, než je ich vlastný, riadia zmluvy na predaj tovarov alebo služieb; keďže tento nedostatok znalostí im môže brániť v priamych transakciách pri kúpe tovarov alebo služieb v inom členskom štáte;
keďže v záujme uľahčenia vytvorenia vnútorného trhu a ochrany občana v jeho úlohe spotrebiteľa pri nadobúdaní tovaru a služieb podľa zmlúv, ktoré sa riadia právnymi predpismi členských štátov iných než jeho vlastný štát, je dôležité odstrániť nekalé podmienky z týchto zmlúv;
keďže sa tým pomôže predajcom tovarov a dodávateľom služieb pri ich predaji tovaru a dodávaní služieb doma ako aj na vnútornom trhu;
keďže takto bude stimulovaná hospodárska súťaž, čím sa zväčší výber pre občanov spoločenstva v úlohe spotrebiteľov;
keďže dva programy spoločenstva na ochranu spotrebiteľa a informačnú politiku (4) zdôrazňujú význam ochrany spotrebiteľov v záležitostiach nekalých podmienok zmlúv; keďže táto ochrana by mala byť zabezpečená zákonmi a inými právnymi predpismi, ktoré sú zosúladené buď na úrovni spoločenstva alebo sú prijaté priamo na tejto úrovni;
——————————
(1) Ú. v. ES C 73, 24.3.1992, s. 7.
(2) Ú. v. ES C 326, 16.12.1991, s. 108 a
Ú. v. ES C 21, 25.1.1993.
(3) Ú. v. ES C 159, 17.6.1991, s. 34.
(4) Ú. v. ES C 92, 25.4.1975, s. 1 a
Ú. v. ES C 133, 3.6.1981, s. 1.

keďže v súlade s princípom stanoveným pod názvom „Ochranahospodárskych záujmov spotrebiteľov“ uvedeným v týchto programoch:
„Nadobúdatelia tovaru a služieb by mali byť chránení proti zneužitiu právomocí zo strany predajcu alebo dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách“;
keďže účinnejšia ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť prijatím jednotných právnych pravidiel v záležitostiach nekalých podmienok;
keďže tieto pravidlá by mali platiť na všetky zmluvy uzatvorené medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi;
keďže medzi iným, zmluvy týkajúce sa zamestnania, zmluvy týkajúce sa nástupníckych práv, zmluvy týkajúce sa rodinného práva a zmluvy týkajúce sa dohôd o včlenení a organizácii spoločností alebo partnerstve sa musia vylúčiť z rozsahu platnosti tejto smernice;
keďže spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne bez ohľadu na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo viacerých dokumentoch;
keďže podľa súčasného stavu vnútroštátne právne predpisy umožňujú plánovať len čiastočné zosúladenie; keďže najmä zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté podliehajú tejto smernici; keďže členské štáty by mali mať možnosť výberu, so zreteľom na zmluvu, poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany prostredníctvom vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia tejto smernice;
keďže sa v zákonných alebo regulačných opatreniach členských štátov, ktoré priamo alebo nepriamo určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv, nepredpokladá, že budú obsahovať nekalé podmienky;
keďže sa z toho dôvodu nejaví potrebné zaoberať sa podmienkami odrážajúcimi povinné zákonné alebo regulačné opatrenia a zásady alebo ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou sú členské štáty alebo spoločenstvo;
keďže v tomto ohľade znenie „kogentné zákonné alebo regulačné opatrenia“ uvedené v článku 1 ods. 2 zahŕňa pravidlá, ktoré podľa zákona platia medzi zmluvnými stranami za predpokladu, že neboli vytvorené žiadne iné dohody;
keďže členské štáty zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného charakteru;
keďže je potrebné stanoviť všeobecne kritériá na hodnotenie nekalého charakteru zmluvných podmienok;
keďže hodnotenie nekalého charakteru podmienok podľa vybraných všeobecných kritérií najmä pri predaji alebo dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby, berúc do úvahy spoločnú zodpovednosť medzi užívateľmi, musí byť doplnené systémom celkového vyhodnotenia rôznych príslušných záujmov; keďže toto predstavuje požiadavku dôvery;
keďže pri hodnotení dobrej viery sa musí brať ohľad najmä na stabilitu zmluvného postavenia strán bez ohľadu na to, či spotrebiteľ bol stimulovaný k súhlasu s podmienkami a či tovar alebo služby boli predávané na osobitnú objednávku spotrebiteľa; keďže požiadavka dobrej viery môže byť splnená predajcom alebo dodávateľom, keď s inou stranou, ktorej oprávnené záujmy brali do úvahy, zaobchádzajú čestne a rovnocenne;
keďže pre účely tejto smernice môže mať priložený zoznam podmienok len oznamovaciu hodnotu a keďže z dôvodu minimálneho charakteru dosahu tejto smernice môže byť rozsah týchto podmienok rozšírený alebo reštriktívnejší vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov;
keďže charakter tovarov alebo služieb by mal mať vplyv na hodnotenie neprimeranosti zmluvných podmienok;
keďže na účely tejto smernice sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok;
keďže zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom;
keďže zmluvy by mali byť vypracované zrozumiteľne, mal by mať spotrebiteľ skutočne príležitosť preskúmať všetky podmienky a ak má pochybnosti mal by platiť výklad najpriaznivejší pre spotrebiteľa;
keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za týchto podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení;
keďže je tu riziko, že v niektorých prípadoch môže byť spotrebiteľ zbavený ochrany podľa tejto smernice na základe zákona nečlenského štátu ako práva uplatniteľného na zmluvu; keďže by táto smernica mala obsahovať ustanovenia určené na zabránenie tohto rizika;
keďže osoby alebo organizácie, ak sú považované podľa zákona členského štátu za osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov, týkajúcich sa zmluvných podmienok navrhovaných na všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a najmä nekalých podmienok, buď pred súdom alebo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie sťažností alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.; keďže táto možnosť nezahŕňa predbežné overenie všeobecných podmienok používaných v jednotlivých hospodárskych sektoroch;
keďže súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách,
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1

1. Účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.
2. Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.

Článok 2
Na účely tejto smernice:
a) „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Článok 3

1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
   Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Článok 4

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Článok 5
V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2
Článok 6

1. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
2. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

Článok 7

1. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
2. Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov, môžu požiadať súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho uplatňovania takých podmienok.
3. So zreteľom na vnútroštátne právo sa môžu právne opravné prostriedky, uvedené v odseku 2, uplatňovať oddelene alebo spolu voči niekoľkým predajcom alebo dodávateľom z toho istého hospodárskeho sektoru alebo z ich združení, ktorí používajú alebo odporúčajú použitie rovnakých všeobecných zmluvných podmienok alebo podobných podmienok.

Článok 8
Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
Článok 9
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa uplatňovania tejto smernice najneskôr do piatich rokov po dátume uvedenom v článku 10 ods. 1.
Článok 10

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
   Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31. decembri 1994.
2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
3. Členské štáty oznámia Komisii hlavné ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 11
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
V Luxemburgu 5. apríla 1993
Za Radu
Predseda
N. HELVEG PETERSEN
——————————
(1) Ú. v. ES C 73, 24.3.1992, s. 7.
(2) Ú. v. ES C 326, 16.12.1991, s. 108 a
Ú. v. ES C 21, 25.1.1993.
(3) Ú. v. ES C 159, 17.6.1991, s. 34.
(4) Ú. v. ES C 92, 25.4.1975, s. 1 a
Ú. v. ES C 133, 3.6.1981, s. 1.
PRÍLOHA
PODMIENKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 3

1. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je:
   a) vylúčenie alebo obmedzenie právnej zodpovednosti predajcu alebo dodávateľa v prípade smrti alebo zranenia spotrebiteľa spôsobeného konaním alebo opomenutím predajcu alebo dodávateľa;
   b) neprimerané vylúčenie alebo obmedzenie oprávnených záujmov spotrebiteľa vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi, alebo inej strane, v prípade celkového alebo čiastočného neplnenia alebo neprimeraného plnenia akýchkoľvek zmluvných záväzkov predajcu alebo dodávateľa, vrátane možnosti úhrady dlhu predajcovi alebo dodávateľovi na započítanie nároku, ktorý si môže voči nemu uplatniť spotrebiteľ;
   c) vypracovanie dohody záväzujúcej spotrebiteľa v prípade, že poskytovanie služieb predajcom alebo dodávateľom podlieha podmienkam, ktorých plnenie závisí len od jeho vlastnej vôle;
   d) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi ponechať si sumy zaplatené spotrebiteľom, keď sa spotrebiteľ rozhodne neuzatvoriť alebo neplniť zmluvu, bez poskytnutia zodpovedajúcej čiastky náhrady spotrebiteľovi zo strany predajcu alebo dodávateľa, ktorí sú stranou vypovedajúcou zmluvu;
   e) požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu;
   f) oprávniť predajcu alebo dodávateľa odstúpiť od zmluvy podľa voľného uváženia, pričom rovnaká možnosť sa neposkytne spotrebiteľovi alebo umožniť predajcovi alebo dodávateľovi ponechať si sumy zaplatené za ešte nedodané služby, pričom je to sám predajca alebo dodávateľ, ktorý odstupuje od zmluvy;
   g) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej doby okrem prípadov, keď sú vážne dôvody na takéto vypovedanie;
   h) automatické predĺženie zmluvy na dobu určitú, ak spotrebiteľ nenaznačí iné, keď termín na vyjadrenie spotrebiteľovej vôle predĺžiť zmluvu je neprimerane krátky;
   i) neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy;
   j) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné podmienky bez právneho dôvodu, ktorý je uvedený v zmluve;
   k) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť bez právneho dôvodu akékoľvek vlastnosti výrobku alebo služby, ktoré majú byť zabezpečené;
   l) umožniť stanovenie ceny za tovar v momente dodania alebo umožniť predajcovi tovaru alebo dodávateľovi služieb zvýšiť ich cenu bez toho, aby sa v oboch prípadoch poskytlo spotrebiteľovi zodpovedajúce právo zrušiť zmluvu, ak je konečná cena príliš vysoká v porovnaní s cenou dohodnutou pri uzavretí zmluvy;
   m) poskytnúť predajcovi alebo dodávateľovi právo určiť, či sú tovar alebo služby dodávané v súlade so zmluvou alebo poskytnúť im výlučné právo na výklad ktorejkoľvek podmienky zmluvy;
   n) obmedziť povinnosť predajcu alebo dodávateľa dodržať záväzky uzatvorené ich obchodnými zástupcami alebo podriadiť tieto záväzky požiadavke splnenia osobitnej náležitosti;
   o) zaviazať spotrebiteľa k splneniu všetkých povinností, keď predajca alebo dodávateľ neplnia svoje;
   p) poskytnúť predajcovi alebo dodávateľovi možnosť previesť ich práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v prípade, že to vedie k obmedzeniu záruk spotrebiteľa bez jeho súhlasu;
   q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
2. Predmet úpravy pododsekov g), j) a l)
   a) Pododsek g) nebráni uplatneniu podmienok, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb vyhradí právo jednostranne vypovedať zmluvu na dobu neurčitú bez výpovednej doby, ak na to má právny dôvod, za predpokladu, že sa od dodávateľa vyžaduje ihneď o tom informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany.
   b) Pododsek j) nebráni uplatneniu podmienok, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb, vyhradí právo zmeniť úrokovú sadzbu platenú spotrebiteľom alebo finančnú službu spotrebiteľovi alebo sumu iných poplatkov za finančné služby bez oznámenia, ak na to má právny dôvod, za predpokladu, že sa od dodávateľa vyžaduje ihneď o tom informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany pri najbližšej príležitosti a že druhá strana má možnosť ihneď odstúpiť od zmluvy.
   Pododsek j) tiež nebráni uplatneniu podmienok, podľa ktorých si predajca alebo dodávateľ vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, za predpokladu, že sa od nich vyžaduje ihneď o tom informovať spotrebiteľa formou oznámenia a že spotrebiteľ má možnosť odstúpiť od zmluvy.
   c) Pododseky g), j) a l) sa nevzťahujú na:
   — transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktami alebo službami, kde je cena závislá na pohybe kurzov a indexov na burze cenných papierov alebo na úrovni finančných trhov, ktoré predajca alebo dodávateľ nekontroluje;
   — zmluvy na kúpu alebo predaj zahraničnej meny, cestovné šeky alebo medzinárodné platobné príkazy vyjadrené v cudzej mene;
   d) Pododsek l) nebráni uplatneniu doložiek cenových indexov, ak sú v súlade s právom, za predpokladu, že spôsob, akým sa menia ceny je výslovne popísaný.