Ako zákon upravuje vylúčenie oprávnenej osoby?

Podľa § 19 zákona oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak:
a) Je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby,
b) Konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba,
c) Má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.

Z praktického hľadiska treba poznamenať, že vzhľadom na charakter oprávnených osôb možno očakávať, že oprávnená osoba bude plniť úlohy oprávnenej osoby pre svoju doterajšiu klientelu. Tu treba uviesť, že vzťah „advokát – klient“ nie je prekážkou pre výkon činnosti oprávnenej osoby pre tohto klienta ako partnera verejného sektora.

Personálnym prepojením sa rozumie najmä vzťah osôb, ktoré sú navzájom „blízke.“ Koho možno považovať za blízku osobu určuje § 116 Občianskeho zákonníka. Personálnym prepojením zároveň rozumieme aj účasť oprávnenej osoby v dozorných, kontrolných a iných orgánoch partnera verejného sektora.
Majetkovým prepojením rozumieme najmä vzťahy v ktorých je oprávnená osoba svojím príjmom „závislá“ na partnerovi verejného sektora. Ide najmä o pracovnoprávne vzťahy – teda vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou, dohodou … . Rovnako sa majetkovým prepojením rozumie aj akákoľvek účasť na podnikaní či zisku partnera verejného sektora (napr. právo na obchodný podiel, účasť na podnikaní tichého spoločníka, účasť na podnikaní v podobe akcií…. ).
Samozrejme okrem personálneho alebo majetkového prepojenia, môžu existovať aj iné vzťahy ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Tieto je oprávnená osoba pred uzavretím dohody o plnení povinnosti s partnerom verejného sektora povinná vždy posúdiť. Pochybnosť o nestrannosti, ako dôvod pre vylúčenie určitých subjektov z vykonávania činnosti ktoré by mohli ohroziť profesionalitu aj kvalitu výkonu tejto činnosti, pozná právny poriadok vo viacerých právnych predpisoch, nie je to teda len inštitút nanovo zavedený zákonom.

Vylúčiť osoby ktoré by boli určitým spôsobom predpojaté, sa vyžaduje najmä v tých prípadoch, kedy by táto predpojatosť mohla mať vplyv na celkový priebeh a výsledok ich činnosti z hľadiska napr. spravodlivého rozhodovania, resp. objektívneho zohľadnenia pochybných skutočností, či – ako v tomto prípade i v konečnom dôsledku na zapísanie pravdivých a úplných údajov.
Preto zákon vyžaduje od oprávnenej osoby, aby spĺňala podmienku nestrannosti uvedenú v § 19 písm. c) zákona.
Podľa judikatúry súdov sa nestrannosť člení na dve hľadiská – ide jednak o nestrannosť objektívnu a nestrannosť subjektívnu.

Subjektívna nestrannosť sa zakladá na tzv. teórii zdania a teda vo výsledku znamená, že oprávnená osoba sa sama považuje za nestrannú, nezaujatú a schopnú takto konať.

Táto subjektívna nestrannosť však nie je dostačujúca, k subjektívnej nestrannosti musí pristúpiť i nestrannosť objektívna, ktorá vyžaduje, aby jestvovalo objektívne presvedčenie (napr. tretích osôb) o tom že neexistujú okolnosti ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora je takého charakteru či intenzity, že by bránili v konaní oprávnenej osoby nestranne a nezávisle.

Vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa § 19 je povinnou prílohou návrhu na zápis, ak sa tento návrh týka aj oprávnenej osoby.

Porušenie zákazu podľa § 19 vedie k uloženiu pokuty podľa § 13 ods. 1 a ods. 4. Zároveň vedie k výmazu PVS z registra. Ďalej má za následok diskvalifikáciu štatutára PVS, ktorý je právnickou osobou a súčasne zakladá oprávnenie štátu odstúpiť od zmluvy alebo prestať plniť, prípadne vôbec nezačať plniť zmluvu bez toho, aby sa dostal do omeškania.