Stav využívania technológie na automatický prepis hovoreného slova súdmi v SR
Otázka personálneho obsadenia súdneho systému je z roku na rok ťažšia a ťažšia. Nároky na výkon personálu z pohľadu kvality a množstva práce stúpajú, agenda na súdoch výrazne neklesá, záujem o štátnozamestnaneckú pracovnú pozíciu naopak dlhodobo klesá a stáva sa neschopnou konkurencie voči súkromnému sektoru. Takto sa dá v jednej vete zhrnúť základná línia problémov, s ktorými sa rezort justície pasuje v otázkach personálnej vybavenosti súdov. Jednou z podstatných zložiek tvoriacich pracovné podmienky súdneho personálu je aj vybavenosť pracoviska. Tou sa má na mysli primárne technické a softvérové vybavenie pracoviska a práve tejto otázke sa v článku venujeme.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej iba ako „ministerstvo“) sa snaží v rámci svojich finančných a priestorových daností vytvoriť optimálne podmienky, v ktorých môže zamestnanec efektívne plniť svoje úlohy. Je nepochybné, že súčasťou práce súdov je aj tvorba dlhých a na spisbu náročných dokumentov, akými sú napríklad komplikované rozhodnutia s rozsiahlymi odôvodneniami alebo zápisnice. Práve na túto oblasť práce súdov sa ministerstvo v uplynulých 5 mesiacoch zameralo a hľadalo spôsob, ako súdom túto časť práce zjednodušiť. Rýchly rozvoj technológií a hlavne softvérových prostriedkov spôsobil, že sa zásadným spôsobom rozšírilo využívanie technológie na prepis hovoreného slova a tiež prepis zvukových nahrávok do písaného textu.
Ministerstvo ako prvý krok vykonalo interné šetrenie pomerov v rezorte, komunikovalo s IT odborníkmi rezortu a vytváralo si ucelený obraz o stave. Aktuálne majú súdy k dispozícii program APD DNN – Automatický Prepis Diktátu s využitím hlbokých neurónových sietí od poskytovateľa Ústav Informatiky Slovenskej akadémie vied, v.v.i. Ministerstvo v roku 2022 zakúpilo 450 kusov licencií na dobu 12 mesiacov v cene 30 tisíc eur[1]. Program, ktorý nahradil program APD Automatický Prepis Diktátu od totožného dodávateľa. Na tvorbe a vývoji programu APD Automatický Prepis Diktátu, teda skoršieho produktu sa ministerstvo finančne podieľalo.
Po komunikácii s dodávateľom a tiež s IT zástupcami rezortu sa ukázalo, že ministerstvo nemá informáciu o tom, koľko licencií sa skutočne využíva. Dodávateľ nemal prostriedok na sledovanie aktivity užívateľov, ktorým bola licencia poskytnutá. Museli sme preto nájsť iný spôsob, a to prieskum formou dotazníka, ktorý by nám zodpovedal hneď niekoľko otvorených otázok. Zaujímalo nás hlavne účelné využívanie produktu, spokojnosť užívateľov, prípadne dôvody, pre ktoré súdy túto pomôcku nevyužívajú, pričom sme prieskum zamerali na všetky dostupné softvéry poskytujúce prepis hovoreného slova.
V dňoch 7.6.2023 až 19.6.2023 sme vykonali dotazníkový prieskum formou Google Forms dotazníka, ktorý sme prostredníctvom predsedov krajských a okresných súdov, ale aj Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR a Špecializovaného trestného súdu distribuovali na všetok súdny personál, t. j. sudca, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent sudcu a ďalšie. Za to sa im chceme ešte raz poďakovať. Dotazník obsahoval 12 povinných otázok rôzneho typu (single choice, multiple choice, dropdown atď.), pričom zobrazenie viacerých z nich bolo podmienené predchádzajúcou odpoveďou, čo znamená, že respondent v skutočnosti nezodpovedal plných 12 otázok, len tie preňho relevantné a tak mu vyplnenie dotazníka zabralo menej času, približne 2 až 3 minúty. Dotazník pozostával zo štyroch tematických celkov:
a) funkčné zaradenie respondenta – pozícia, agenda,
b) otázky pre používateľov programov na prepis reči,
c) otázky pre používateľov, ktorí nepoužívajú program na prepis reči,
d) otázky pre používateľov, ktorí by mali v budúcnosti záujem o využívanie technológie na prepis hovoreného slova.
Celkovo sme od súdov dostali 779 kompletne vyplnených dotazníkov, pričom 94,5 % odpovedí tvorili dotazníky základných súdnych pozícií, konkrétne dotazníky sudcov (345), asistentov sudcov (209), vyšších súdnych úradníkov (120) a súdnych tajomníkov (62).
Graf č. 1 Zloženie respondentov podľa pracovného zaradenia
Graf č. 2 Zloženie respondentov podľa agendy
Z prieskumu vyplynulo, že iba 11,6 % respondentov používa technológiu na prepis hovoreného slova pri práci a 36,6 %, teda 34 respondentov ju využíva denne. Z pohľadu programu, ktorý používajú 49 respondentov využíva alebo využívalo produkt APD DNN. V prieskume nasledoval Newton Dictate (12) a dictovanie integrované do Android a MacOS zariadení (13). Pozitívnym signálom však je, že až 79,4% respondentov by malo po dostatočnom zaškolení záujem využívať pri práci túto technológiu a 73,5 % respondentov považuje používanie takejto technológie v rámci svojej agendy za užitočné. Pre ministerstvo, ako orgán správy súdov, je to signál, že sa otázkou treba v nadchádzajúcom období zaoberať a zabezpečiť súdom prístup k takejto technológii na základe zákonnej voľby prostredníctvom verejného obstarávania, kde sa v konkurenčnom prostredí vyberie najlepší produkt.
Graf č. 3 Záujem o používanie technológie na prepis hovoreného slova
V prieskume sme ďalej zisťovali dôvody, pre ktoré respondenti technológiu nepoužívajú. Najpočetnejšími dôvodmi sú, že takouto technológiou respondenti nedisponujú a zároveň o takejto možnosti nevedeli. V poradí tretím najpočetnejším dôvodom je nepresnosť prepisu tejto technológie. V prípade prvých dvoch je možné povedať, že ide o dva vzájomne súvisiace činitele, ktoré možno ďalej prepojiť s otázkou zameranou na preverenie situácie so školením personálu na používanie tejto technológie.
Graf č. 4 Školenie súdneho personálu na používanie technológie na prepis hovoreného slova
Napriek tomu, že ministerstvo na súdy nakúpilo 450 licencií na používanie programu APD DNN, školením k používaniu tohto programu prešlo iba 61 respondentov, pričom toto číslo môže byť ovplyvnené aj školením k programu APD 3, ktoré ministerstvo v spolupráci s Ústavom informatiky SAV zorganizovalo v roku 2023 v rámci predstavenia produktu. Je možné zhodnotiť, že zo strany ministerstva nebolo vhodným spôsobom zvládnuté nasadenie technológie na súdy a distribúcia licencií.
Tretí dôvod nepoužívania technológie sa týka respondentov, ktorí majú s technológiou skúsenosť a napriek tomu je nimi pre technické limity nevyužívaná, konkrétne pre chybovosť pri prepise. Zároveň je potrebné podotknúť, že nejde o konečné číslo, pretože v rámci prieskumu sme zhromaždili aj 55 otvorených textových odpovedí, ktoré nám respondenti poskytli pri otázke týkajúcej sa zhodnotenia nedostatkov nimi používanej (v súčasnosti ale aj v predchádzajúcom období) aplikácie, kde respondenti podrobne vysvetľujú dôvody používania resp. nepoužívania aplikácie. Najčastejšie vyskytujúcim sa negatívom je chybovosť prepisu a iné technické nedostatky.
Z tohto možno vyvodiť, že ministerstvo bude musieť pri verejnom obstarávaní lepšie zohľadniť požiadavky súdov a zároveň testovanie resp. testovacie kontá distribuovať na súdny personál uvážlivo a rovnomerne naprieč agendami. Je potrebné zohľadniť všetky požiadavky, ktoré vzídu z testovania produktov uchádzajúcich sa o štátnu zákazku.
[1] Centrálny register zmlúv. Kúpna zmluva, 2022. Bratislava. Dostupné na: https://www.crz.gov.sk/data/att/3456271.pdf