Rekodifikácia Občianskeho zákonníka – kľúčová téma rokovania so zástupcami zamestnávateľov

Štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Milan Hodás a predseda rekodifikačnej komisie Marek Števček sa zúčastnili odborného podujatia organizovaného zamestnávateľmi, združenými v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ). Spoločne zodpovedali otázky, čo podnikateľskému prostrediu prinesie rekodifikácia Občianskeho zákonníka, ktorá je aktuálnou témou a rezonuje naprieč celou odbornou verejnosťou.

Občiansky zákonník ako zásadný prameň občianskeho práva predstavuje komplexnú podobu právnej úpravy, ktorá v sebe zastrešuje celú škálu situácií v živote človeka, počnúc jeho narodením, cez rodinné a statusové otázky či zásadné majetkové rozhodnutia, až po smrť. S ohľadom na fakt, že v súčasnosti platný Občiansky zákonník bol prijatý v r. 1964, s obsahom zodpovedajúcim reflexii vtedajšieho socialistického života, čo sa prejavilo tiež v pomerne zjednodušujúcom pohľade na právo ako na systém mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca.

„Návrh, ktorý máme na stole, je reflexiou skúseností aj komparáciou so zahraničím. Bude prinášať pozitíva všetkým, táto právna úprava sa dotýka každého,“ hovorí M. Hodás, podľa ktorého bude jeho najväčším benefitom zjednotenie právnej úpravy záväzkov v obchodnom a občianskom zákonníku. Podľa neho tak odpadnú mnohé súdne spory, ktoré vyplývali z duálnej právnej úpravy.

Aj preto je veľmi dôležité, že za súčasného vedenia rezortu spravodlivosti došlo k úspešne prebiehajúcim odborným diskusiám a aktívnym prácam rekodifikačnej komisie, ktorých finalizáciou je po vyše šesťdesiatich rokoch nový návrh. Ten má 524 strán a 2136 paragrafov, a je najrozsiahlejšou legislatívnou úpravou za posledné desaťročia. Základnými princípmi novej úpravy sú sloboda a maximálna možná autonómia vôle človeka, racionálna kontinuita na existujúcu právnu úpravu, ako aj riešenie vypuklých problémov súčasnej doby.

„Vedeniu ministerstva ďakujem za úžasný prístup a voľnosť, ktorú nám dali pri tvorbe návrhu. Návrh reflektuje aj moderné trendy, napríklad využitie umelej inteligencie, deep fake a podobne. Doba je iná, ale sme rezervovaní voči takým návrhom ako napríklad nahrať závet na telefón,“ povedal M. Števček, podľa ktorého je dôležité, aby sa dosiahol aj politický konsenzus na potrebe prijatia takejto právnej úpravy.

Štátny tajomník M. Hodás považuje novú úpravu Občianskeho zákonníka za jeden z hlavných legislatívnych cieľov Ministerstva spravodlivosti SR. „Našim veľkým a hlavným cieľom je rekodifikácia občianskeho práva hmotného, ktorá sa tu rieši niekoľko desiatok rokov a my sme chceli s týmto naozaj pohnúť, pretože sme v Európe poslednou krajinou, v ktorej Občiansky zákonník nevyhovuje potrebám doby. Slovensko si zaslúži moderný civilný kódex.“, dodáva M. Hodás.

Ministerstvo v spolupráci s rekodifikačnou komisiou v júli tohto roka zapojilo do samotnej diskusie aj Republikovú úniu zamestnávateľov, a to spolu i s ďalšími združeniami podnikateľov. Od júna 2025 sú pritom na webe ministerstva zverejnené prvotné verzie paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka. Následne 30. septembra bolo spustené medzirezortné pripomienkové konanie (LP/2025/486) s určenou predĺženou lehotou, a potrvá minimálne do konca novembra.

Viceprezident RÚZ Robert Spišák zdôraznil, že podnikatelia dlhodobo volajú po jasnom, stabilnom a predvídateľnom právnom prostredí, ktoré rešpektuje zmluvnú slobodu a podnikateľské iniciatívy. „Vítame preto, že rekodifikácia si kladie za cieľ modernizovať civilné právo spôsobom, ktorý reflektuje súčasné potreby spoločnosti aj podnikateľského prostredia. Zároveň považujeme za nesmierne dôležité, aby bola zachovaná vysoká miera autonómie vôle strán, keďže práve tá je základom férového fungovania trhovej ekonomiky,“ uviedol R. Spišák.

RÚZ preto povzbudzuje všetky dotknuté subjekty, aby sa aktívne zapojili do pripomienkovania a aby sa diskusia niesla v duchu konštruktívnej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Doterajší priebeh diskusie s tvorcami návrhu nového občianskeho zákonníka považuje Republiková únia zamestnávateľov za príklad dobrej praxe, hodný nasledovania.