Reakcia vlády SR na Správu EK o právnom štáte
Odporúčanie Európskej komisie vnímame ako kritiku legislatívnych krokov predchádzajúcej vlády a súčasne celkom zjavné nepochopenie zmien, ktoré zaviedla súčasná vláda.
„Je poľutovaniahodné, že Európska komisia nereflektovala na pozitívne zmeny, realizované vládou a naopak nekriticky preberala najmä informácie znevažujúce kroky vykonané po októbrových voľbách,“ hovorí minister spravodlivosti SR Boris Susko. Napriek intenzívnym priebežným konzultáciám pri finalizácii správy už vláda podľa neho nedostala dostatočný priestor na vyjadrenie sa k informáciám z iných zdrojov, ktoré EK v správe použila.
Početné hodnotenia Európskej komisie v správe sa opierajú o zdrojové články z troch denníkov, ktoré sú výlučne protivládne. „To je metodologicky nevhodný prístup. Navyše nie sú dostatočne zohľadňované expertné právne názory, ako sú stanoviská renomovaných právnikov, akademických inštitúcií či judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva, či Súdneho dvora Európskej únie,“ dodáva štátny tajomník rezortu Milan Hodás.
Výsledok Správy o právnom štáte 2024 ovplyvňuje skutočnosť, že konzultácie EK s neštátnymi aktérmi prebiehajú bez možnosti konfrontácie prezentovaných informácií so zástupcami štátnych orgánov. EK pritom dostatočne nezohľadňuje ani písomné vstupy, ktoré jej boli zaslané zo strany štátnych orgánov.
EK napríklad konštatuje, že Slovensko nedosiahlo žiadny pokrok pri zabezpečovaní toho, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky, keď sudcovia musia niesť trestnú zodpovednosť za trestný čin ohýbania. Vláda pritom zvažovala v rámci prípravy rozsiahlej novelizácie trestného práva úplné vypustenie skutkovej podstaty spomínaného trestného činu. Tento zámer podporila aj Súdna rada, napokon však nebol v dôsledku konzultácií s EK schválený a to z dôvodu, že právna úprava tohto trestného činu je súčasne aj jedným z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti. Vláda napokon pristúpila k posilneniu procesných záruk pre sudcov obvinených z trestného činu ohýbania práva. Táto skutočnosť pozornosti Európskej komisie úplne unikla…
Vo vzťahu k požiadavke na zmenu § 363 Trestného poriadku sledujeme dlhodobé nepochopenie tohto inštitútu zo strany EK, ktorá ho v minulosti opakovane označila ako rozhodnutie o zastavení trestného konania alebo rozhodnutie o nezačatí trestného stíhania. Rozhodnutie podľa § 363 Trestného poriadku je rozhodnutím odstraňujúcim nezákonnosť. Nikto v Slovenskej republike nemôže prikázať, aby sa nejaký trestný čin nestíhal.
Pokiaľ ide o kritiku zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že organizácia súdnictva vrátane prokuratúry patrí do právomoci členských štátov EÚ. Aj rozhodnutie Ústavného súdu SR potvrdilo súlad tohto kroku s Ústavou. Ústavný súd okrem iného konštatoval, že zrušenie ÚŠP žiadnym spôsobom nezasahuje do nezávislosti súdnej moci a nespôsobuje tak ohrozenie účinnej súdnej ochrany práv osôb, ktoré im vyplývajú z práva EÚ a nemá spojitosť so sankciami, ktoré slovenský právny poriadok predvída v prípade protiprávnych konaní poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.
„Správa o právnom štáte vychádza z neznalosti právneho poriadku SR a postavenia i pôsobnosti prokuratúry SR, rovnako ignoruje nález Ústavného súdu, jeho odôvodnenie a závery,“ upozorňuje minister B. Susko. Ďalej podľa neho spochybňuje odbornú spôsobilosť prokurátorov riadne a včas vykonávať svoje povinnosti pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov, vrátane trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
Európska komisia konštatuje problém ohľadom nedostatočnej koordinácie medzi vyšetrovateľmi korupcie a prokurátormi, rovnako aj nedostatok špecializovaných policajných vyšetrovateľov a analytikov finančných údajov pri riešení trestných činov súvisiacich s korupciou. S uvedením tvrdením v správe nemôžeme súhlasiť. Tvrdenia Európskej komisie sú v rovine subjektívnych tvrdení a neodrážajú objektívnu realitu.