Reakcia MS SR k Správe Európskej komisie o právnom štáte 2024

Mechanizmus hodnotenia stavu právneho štátu v Európskej únii považujeme za dôležitý nástroj, ktorý má potenciál upevňovať spoločné hodnoty, na ktorých stojí Európska únia. Nie však v tejto podobe.

Žiaľ, napriek intenzívnym priebežným konzultáciám sme pri finalizácii správy už nedostali dostatočný priestor na vyjadrenie sa k informáciám z iných zdrojov, ktoré Európska komisia v správe použila.

Početné hodnotenia Komisie v správe sa opierajú o zdrojové články z 3 denníkov, ktoré sú čisto protivládne. To je metodologicky absurdný prístup. Neoverené informácie z médií nemôžu nahradiť dôkladnú analýzu objektívneho stavu vecí.

Uvítali by sme, aby Komisia všetky informácie uvádzané v správe overovala aj z iných zdrojov, vrátane viacnásobných konzultácií s orgánmi verejnej moci s možnosťou širšieho priestoru pre vyjadrenie vo fáze finalizácie správy.

Vzhľadom na včerajšie zverejnenie správy nebudeme zaujímať stanovisko ku všetkým jej častiam a uvedieme len niekoľko poznámok.

Odporúčania adresované Slovenskej republike v roku 2024 zostali čo do obsahu i rozsahu približne v podobe v akej boli po prvý raz adresované Slovenskej republike v roku 2022 a to bez akejkoľvek reflexie na pozitívne zmeny uskutočnené od nástupu tejto vlády.

Tohtoročnú kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku považujeme za nevyváženú a v niektorých častiach  dokonca až zavádzajúcu.

Odporúčanie zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konaní a zabezpečiť objektívnosť rozhodnutí prokuratúry, vrátane obmedzenia právomoci generálneho prokurátora vydávať rozhodnutia podľa § 363 Trestného poriadku je pre nás rovnako nepochopiteľné.

Máme za to, že ciele Slovenska a Európskej únie sú rovnaké – a to zabezpečenie vyváženého a efektívneho systému trestného stíhania so systémom bŕzd a protiváh.

Vo vzťahu k požiadavke na zmenu § 363 Trestného poriadku však ide o nepochopenie tohto inštitútu zo strany Komisie, čomu nasvedčuje aj to, že ho viac krát v minulosti označila ako rozhodnutie o zastavení trestného konania.

Rozhodnutie prokuratúry podľa §363 nebráni v pokračovaní trestného stíhania, ak budú dodatočne opravené chyby/ nedostatky, ktoré spôsobili nezákonnosť rozhodnutia. Ak by o veci rozhodoval súd, ako Komisia v minulosti požadovala, išlo by o res iudicata a práve vtedy by už ďalšie trestné stíhanie nebolo možné.

Európska komisia stále nepochopila, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku nie je rozhodnutím o nestíhaní. Takéto negatívne pokyny sú v SR zakázané, na čo sme Komisiu viackrát upozornili.

Správa taktiež nesprávne uvádza, že generálny prokurátor má právomoc zrušiť rozhodnutie OČTK v prípravnom konaní bez odôvodnenia.

Uvedené nie je pravda, nakoľko zákon predpokladá posúdenie zákonnosti vydaného rozhodnutia, čo musí byť odôvodnené.

Pokiaľ ide o kritiku zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, tu poukazujeme na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré potvrdilo súlad tohto kroku s Ústavou Slovenskej republiky. Zdôrazňujeme, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že organizácia súdnictva vrátane prokuratúry patrí do právomoci členských štátov Európskej únie.

Pričom ako zdôrazňuje generálny advokát  Manuel Campos Sánchez-Bordona, je prípustný špecializovaný i všeobecný model, pričom voľba modelu je vo výlučnej právomoci členských štátov Európskej únie.

Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry bolo na Generálnej prokuratúre SR zriadené špecializované oddelenie závažnej kriminality, pričom veci v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu prešli na osem krajských prokuratúr. Celkovo tak došlo k navýšeniu kapacít zaoberajúcich sa závažnou trestnou činnosťou vrátane korupcie.

Februárovou novelou Trestného poriadku okrem toho došlo k rozšíreniu možnosti použiť odpočúvanie, záznam z telekomunikačnej prevádzky a použiť agenta aj pre prípady vyšetrovania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona, čo Komisia rovnako nezohľadnila.

Napriek pozitívnym prínosom tejto novely Európska komisia skonštatovala zhoršenie situácie, čo je pre nás absolútne nepochopiteľné.

Odporúčanie týkajúce sa posilnenia nezávislosti členov Súdnej rady SR táto vláda vníma ústretovo.  Ústavné zakotvenie súčasného mechanizmu odvolávania členov súdnej rady však presadila predchádzajúca vláda a na zmenu by bolo potrebné nájsť ústavnú väčšinu. 

V súvislosti s odvolaním predsedu Súdnej rady SR sú informácie podané spôsobom, aby vyvolali dojem politicky motivovaného odvolávania. Kým správa vo vlastnom texte výslovne uviedla, že za jeho odvolanie zahlasovali traja členovia novo vymenovaní vládou,  len v poznámke pod čiarou sa uvádza, že uznesenie o odvolaní bolo prijaté na základe návrhu podaného siedmimi členmi Súdnej rady SR, pričom piati z nich boli zvolení samotnými sudcami. Správa vôbec neuvádza, že štyria z týchto piatich členov boli zvolení sudcami ešte za predchádzajúcich vlád… . Dôvody, ktoré viedli k odvolaniu predsedu Súdnej rady SR boli čisto vecné, v nijakom ohľade politické.

Odporúčanie zaviesť záruky pre sudcov v prípade stíhania na základe trestného činu „ohýbania práva“ vnímame skôr ako kritiku predchádzajúcej vlády a celkom zjavné nepochopenie zmien, ktoré zaviedla táto vláda.

Napriek značne limitovaným možnostiam súčasná vláda presadila zmenu procesných ustanovení umožňujúcich Súdnej rade SR vysloviť nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva, a to aj v prípade, ak došlo k prekvalifikovaniu z iného trestného činu na trestný čin „ohýbania práva“.

Naša vláda bola pripravená v rámci februárovej novely Trestného zákona zrušiť tento trestný čin, čo však nebolo možné, nakoľko jeho zavedenie predchádzajúca vláda presadila do Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého jeho znenie Európska komisia aj schválila.

Na základe takto zmenenej úpravy mohla Súdna rada SR zastaviť 3 trestné stíhania, pričom rozhodnutia prijala jednomyseľne (t .j. za takéto rozhodnutie hlasovali aj členovia vymenovaní za predchádzajúcej vlády).

Opomenutým žiaľ zostalo i rozšírenie pôsobnosti Európskej prokuratúry, rovnako zavedené februárovou novelou Trestného zákona a Trestného poriadku.