Počet odsúdených mladistvých za posledných 10 rokov klesol takmer o polovicu
Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch zaznamenal za posledné roky významný pokles počtu mladistvých, ktorí sú v ňom umiestnení.
„K poklesu počtu mladistvých odsúdených za posledné roky dochádza predovšetkým z dôvodu trestnej politiky štátu, z dôvodu rozšírenia možností alternatívnych trestov a opatrení pre mladistvých páchateľov trestnej činnosti,“ vysvetľuje štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak
„Zaznamenávame ich častejšie využívanie v praxi, lebo trest odňatia slobody by mal byť krajným a posledným riešením a to len v prípadoch, ak sa spácha mimoriadne závažná trestná činnosť. Napĺňajú sa tak aj medzinárodné dokumenty a dohody o ľudských právach, smernice, štandardy a odporúčania, ku ktorým sme viazaní,“ dodáva riaditeľ ústavu Michal Hrnčiar.
Príčinami a najčastejšími faktormi páchania trestnej činnosti mladistvých odsúdených je genetická podmienenosť, znížené rozumové schopnosti, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti a v súbehu s ich vzdelaním (často neukončené, nízke právne povedomie), ďalej rodinným zázemím (disharmonické prostredie, benevolentná, príp. zanedbaná výchova), spoločenským okolím (partie kamarátov) či sociálne vylúčenie (minority, nízky sociálny a ekonomický status). Špeciálnu skupinu tvoria deti, ktoré rodinné prostredie vôbec nepoznali a boli vychovávané v kolektívnych inštitučných zariadeniach. Kriminalitu zapríčiňuje aj negatívny vplyv médií, televízie s vysokým stupňom prezentácie fiktívnej a reálnej brutality, ktorá vedie k otupovaniu citlivosti detí voči zločinu. Mladiství odsúdení v porovnaní s dospelými odsúdenými majú špecifické potreby spojené s vývinovými (mentálnymi, emocionálnymi, sociálnymi) osobitosťami, a tým aj vyžadujú osobitné formy zaobchádzania.
„ Personál musí byť erudovaný najmä v oblasti zaistenia práv, starostlivosti a ochrany mladistvých. U tejto skupiny odsúdených je potrebné dbať na ich zvýšené potreby a požiadavky v rámci vzdelávania, voľno-časových aktivít, režimových činností, individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania,“ vysvetľuje prácu s odsúdenými M. Hrnčiar. Podľa nehoje pri práci s nimi nutné prihliadať na špecifiká ich veku či komunikačné zručnosti.
„Je potrebné zadávať im jasné hranice, viac korigovať ich správanie ako u dospelých odsúdených. Snažíme sa u nich budovať spoločensky prijateľné formy správania a riešenia záťažových situácií, budovať adekvátny hodnotový systém, zvyšovať ich morálne a právne povedomie, podporovať ich v zmysluplnom trávení voľného času, viesť k udržiavaniu funkčných vzťahov a motivovať ich k dokončeniu vzdelania,“ dodáva M. Hrnčiar.
Kriminalita mladistvých sa ale netýka len sociálne slabších rodín. V ekonomicky silnejších rodinách niekedy absentuje prítomnosť rodičov v domácnosti, nakoľko sú pracovne vyťažení a pre dieťa sú málo časovo i citovo dostupní. Dôsledkom toho je nadmerne benevolentná výchova bez dostatočnej výchovnej korekcie, čo vedie k tomu, že dieťa má nedostatok sebadisciplíny, nemá jasne stanovené hranice, prekračuje spoločenské normy bez adekvátnej spätnej väzby.
