ESĽP rozhodol, že SR porušila práva obete trestného činu

V rozsudku vyhlásenom 24. októbra 2024 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že v prípade B. B. proti Slovenskej republike došlo k porušeniu článku 4  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A to z dôvodu nedodržania povinnosti štátu viesť účinné vyšetrovanie dôvodného podozrenia z obchodovania s ľuďmi.

Prípad sa týkal vyšetrovania trestného činu, v ktorom bola sťažovateľka obeťou obchodovania s ľuďmi. Sťažovateľka bola rómskeho pôvodu, vyrastala v štátnej starostlivosti a v dospelosti sa dostala za pomoci tretej osoby do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, kde vykonávala prostitúciu. V Spojenom kráľovstve sa jej podarilo nadviazať kontakt s políciou, ktorá jej poskytla pomoc prostredníctvom Armády spásy. Sťažovateľka sa následne vrátila na Slovensko v rámci programu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a bola zaradená do programu Slovenskej katolíckej charity pre obete obchodovania s ľuďmi.

Slovenské orgány začali trestné konanie na základe oznámenia od Slovenskej katolíckej charity trestný čin klasifikovali ako kupliarstvo spojené s dojednaním prostitúcie. Na základe toho bola odsúdená osoba, ktorá pomohla sťažovateľke dostať sa do Spojeného kráľovstva a profitovala z jej prostitúcie. Sťažovateľka však namietala, že slovenské orgány nezohľadnili, že bola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi a vyšetrovanie bolo nedostatočné, čo jej znemožnilo získať podporu a odškodnenie určené pre obete obchodovania s ľuďmi. Taktiež tvrdila, že vyšetrovanie bolo vedené necitlivým spôsobom, pričom musela opakovane vypovedať o traumatizujúcich udalostiach bez ohľadu na svoj zdravotný stav.

ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že slovenské orgány nevyvinuli dostatočné úsilie na to, aby preskúmali všetky relevantné aspekty prípadu a neuskutočnili účinné vyšetrovanie. Súd poukázal na to, že sťažovateľka už v počiatočnom štádiu uviedla, že v Spojenom kráľovstve bola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi, a podrobne popísala svoj prevoz, pobyt a repatriáciu. Jej nízky vek a sociálna zraniteľnosť mali byť pre slovenské orgány jasným signálom, že môže byť obeťou obchodovania s ľuďmi, a malo byť na základe toho zahájené dôkladnejšie vyšetrovanie.

ESĽP ďalej kritizoval dĺžku konania, ktoré sa ťahalo od roku 2012 a bolo definitívne ukončené až v roku 2021 rozhodnutím Ústavného súdu SR. Súd uznal, že slovenské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý zakazuje otroctvo a nútenú prácu a že vyšetrovanie nebolo dostatočne dôsledné.

Na základe zistení, ESĽP sťažovateľke priznal odškodné vo výške 26-tisíc eur za nemajetkovú ujmu a 15-tisíc eur za trovy konania, hoci pôvodne požadovala oveľa vyššiu sumu. Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo, že s rozsudkom oboznámi prokuratúru a príslušné orgány.