ESĽP rozhodol v prípade Cviková vs. Slovenská republika

​​

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil dňa 13. júna 2024 rozsudok v prípade Cviková proti Slovenskej republike.

Sťažnosť sa týka medializovaného trestného konania pod názvom Búrka, v ktorom bolo vznesené obvinenie viacerým osobám z justičného prostredia za podozrenia z údajnej korupcie v oblasti súdnictva, vrátane sťažovateľky, ktorá je sudkyňa.

ESĽP preskúmaval  jej tri sťažnosti, ktoré spojil do spoločného konania.

V prvej sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie práva na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru v súvislosti s výkonom domovej prehliadky.  ESĽP uznal že došlo k zásahu do jej práva na súkromný život podľa čl. 8 Dohovoru, avšak tento spĺňal garancie vyžadované Dohovorom. Z uvedeného dôvodu nedošlo k porušeniu uvedeného článku Dohovoru.

V rámci druhej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala zákonnosť jej vzatia do väzby v marci 2020, ESĽP posudzoval osobitne vzatie sťažovateľky do väzby a pokračujúcu väzbu v období po zamietnutí jej žiadosti o prepustenie v auguste 2020.

ESĽP konštatoval, že vzatie sťažovateľky do väzby bolo vzhľadom k citlivej povahe obvinení a k zložitosti konania v počiatočnej fáze trestného konania relevantné a dôvodné, bez znakov svojvôle.

Odlišne už hodnotil ďalšie trvanie väzby v období po zamietnutí sťažovateľkinej žiadosti senátom 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (5T NSSR). Skonštatoval, že podstata dôvodov ponechania sťažovateľky vo väzbe bola všeobecná, bez akejkoľvek individualizácie vo vzťahu k sťažovateľke. Rovnako ESĽP považoval odôvodnenie o nenahradení väzby alternatívnymi prostriedkami za arbitrárne. Vo vzťahu k dôslednosti a rýchlosti trestného konania konštatoval zjavnú nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní s odkazom aj na skutočnosť, že sťažovateľka bola stíhaná iba za jeden skutok. Z uvedených dôvodov súd konštatoval porušenie článku čl. 5 ods. 1 písm. c/, ods. 3 Dohovoru .

V tretej sťažnosti sťažovateľka namietala, že jej senát 5T NSSR odoprel konanie o preskúmaní zákonnosti väzby na podklade jej žiadosti o prepustenie z väzby. ESĽP konštatoval, že senát 5T NSSR založil svoje rozhodnutie na dôvode, ktorý nielen že nebol vznesený prokuratúrou, ale naviac aj bez toho, aby poskytol sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k tomuto dôvodu, čím porušil zásadu rovnosti zbraní a zásadu kontradiktórnosti. V neposlednom rade ESĽP poukázal aj na to, že k dôvodu pre ktorý bola sťažovateľka najvyšším súdom ponechaná vo väzbe, poskytla sťažovateľka po prepustení z väzby v októbri 2020 vysvetlenie, ktoré bolo akceptované a teda stav dokazovania ostal rovnaký  ako  v čase vydania rozhodnutia. Z týchto dôvodov konštatoval porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru.

Za zistené porušenie ESĽP sťažovateľke priznal 19 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy.