30. VÝROČIE ČINNOSTI NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V stredu, 27. septembra, sa uskutočnilo slávnostné podujatie k 30. výročiu existencie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v samostatnej Slovenskej republike. Od jeho vzniku v roku 1993 prešla slovenská justícia významnými zmenami, ktoré ju posunuli smerom k modernému a transparentnému súdnictvu.

Tejto významnej udalosti sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Peter Sepeši, ktorý podčiarkol význam Najvyššieho súdu a vo svojom prejave povedal: ,,Najvyšší súd stojí na vrchole pyramídy všeobecných súdov. Zjednocuje ich rozhodovaciu činnosť, rozhoduje v závažných trestných veciach, ktoré rezonujú v slovenskej spoločnosti a je kľúčovou inštitúciou, ktorá zabezpečuje pre občanov služby spravodlivosti v tej najvyššej úrovni.”

Výročie činnosti Najvyššieho súdu nám pripomína dôležitosť našej spoločnej práce na tom, aby sme posilnili dôveru občanov v náš súdny systém a zabezpečili, že práva a záujmy občanov budú chránené na najvyššej úrovni.

Celý prejav štátneho tajomníka:

„Vážený pán predseda Najvyššieho súdu SR,

Vážený pán predseda Najvyššieho súdu ČR,

Vážený pán predseda Ústavného súdu SR,

Vážený pán predseda Súdnej rady SR,

Vážený pán predseda Najvyššieho správneho súdu SR,

Vážený pán verejný ochranca práv,

Vážení predsedovia komôr právnických povolaní,

Vážení zástupcovia akademickej obce,

Vážení sudcovia a justiční zamestnanci Najvyššieho súdu SR,

Vážené dámy, vážení páni, kolegovia,

je pre mňa cťou a potešením, že sa vám môžem prihovoriť pri príležitosti 30. výročia činnosti Najvyššieho súdu SR v samostatnej Slovenskej republike.

Na úvod by som vám chcel od pani ministerky spravodlivosti Jany Dubovcovej odovzdať srdečný pozdrav a poďakovanie za 30 rokov náročnej práce pre slovenskú spoločnosť.

Prihováram sa k vám nielen ako reprezentant ministerstva, ale najmä ako právnik a občan, ktorý pôsobil od ukončenia univerzity na prokuratúre, neskôr aj v Justičnej akadémii, v akademickom prostredí a v neposlednom rade aj v treťom sektore v oblasti športu.

Pri pohľade na aktuálne dianie v štáte, kedy nás dobieha minulosť, jej nedostatky a hriechy, jasne vnímam súdnu moc ako najstabilnejší pilier právneho štátu.

Výkonná moc reprezentovaná úradníckou vládou s obmedzeným mandátom i právomocami. Zákonodarný zbor neprerokoval desiatky riadne predložených vládnych návrhov zákonov. Medzi nimi aj restoratívnu novelu Trestného zákona, ktorá bola pripravená participatívnym spôsobom, kvalitne a mala a stále má potenciál priniesť zmenu trestnej politiky. Je to zmena, ktorá spočíva v zachovaní ľudskej dôstojnosti páchateľov aj obetí trestných činov, väčšom dôraze na práva a oprávnené záujmy obetí a poškodených a v zavedení nových prvkov dohľadu nad prevýchovou mladistvých a to už pri spáchaní priestupkov.

Nehľadám vinníka, len sumarizujem aktuálny stav.

Nachádzame sa na osi evolúcie slovenskej spoločnosti v štádiu získavania poznania a skúseností z riadenia a správy vlastného, stále veľmi mladého, štátu.

Súdna moc aj pri všetkých ťažkostiach, ktorým čelí ako sú sťahovanie súdov, presun spisov alebo celých archívov, rekonštrukcie budov, pravidelne ohlasovanými bombami, zvláda obdivuhodne plniť tieto náročné úlohy v slovenskej spoločnosti.

Predpokladom fungovania súdov je stabilný a pravidelne vzdelávaný justičný personál, a tiež predvídateľná a spravodlivá rozhodovacia činnosť súdov.

A následne prejavom fungujúcej súdnej moci sú tisíce rozhodnutí súdov, ich výroky a zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenia, ktoré obstoja v prípadných testoch pred Ústavným súdom SR alebo pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Najvyšší súd stojí na vrchole pyramídy všeobecných súdov. Zjednocuje ich rozhodovaciu činnosť, rozhoduje v závažných trestných veciach, ktoré rezonujú v slovenskej spoločnosti a je kľúčovou inštitúciou, ktorá zabezpečuje pre občanov služby spravodlivosti v tej najvyššej úrovni.

Z môjho pohľadu je profesionálnou výzvou kariérneho sudcu príprava návrhov zjednocujúcich rozhodnutí v kolégiách Najvyššieho súdu SR. Na takúto prácu sa sudca pripravuje a zreje odborne i osobnostne 15 aj 20 rokov.

Aby súdna moc a najvyšší súd ako jej najvyššia inštancia mohli aj naďalej kontinuálne poskytovať spoločnosti spoľahlivý výkon služby spravodlivosti, aby mohla byť naďalej súdna moc stabilizujúcim prvkom právneho štátu, potrebujeme pre ňu vytvárať náležité podmienky, budovať dlhodobo stabilný systém výberu, prípravy a vzdelávania nových adeptov na výkon funkcie sudcu, ale aj ďalšieho kvalifikovaného justičného personálu.

Súdna reforma pomôže významne zlepšiť stav infraštruktúry súdov a digitalizáciu služieb spravodlivosti.

V personálnej oblasti však zostane v justícii situácia nepriaznivá. Kvalifikovaný justičný personál, ktorý poskytuje odbornú podporu sudcom patrí medzi najslabšie platené zamestnania v hospodárstve. Podľa prehľadu priemernej mzdy v hospodárstve za roky 2019 až 2022 vydaného Štatistickým úradom SR je priemerná mzda štátnych zamestnancov na súdoch tesne nad 1100 eurami a je len o 103 eur vyššia ako je priemerná mzda pre administratívne služby.

Slovenská republika, jej občania a organizácie potrebujú nielen čestných a múdrych sudcov, ale i súdnych úradníkov, ktorí sa budú celý život vzdelávať a rozvíjať. Potrebujeme kolegov – justičný personál, ktorí príjmu službu v justícii ako svoju životnú misiu, ako cestu svojho profesionálneho života.

Aby sme situáciu mohli zmeniť k lepšiemu, aby sme aj pre sudcov a justičný personál vrátane kolegov na Najvyššom súde SR, ale aj na iných súdoch vedeli vytvoriť priaznivé, stabilné a motivujúce pracovné prostredie, je potrebné aby v spolupráci budúcich predstaviteľov výkonnej moci, súdnej moci, stavovských organizácií sudcov, ale i zástupcov občianskej spoločnosti boli premyslené, prediskutované a navrhnuté evolučné reformné kroky, ktoré zabezpečia zlepšenie personálnej situácie v justícii.

Na záver si dovolím uviesť citáty dvoch významných osobností, ktorých spojenie vnímam ako dobré východisko pre našu budúcnosť:

Americký filozof, linguista a kognitívny vedec Noam Avram Chomsky povedal:

“Optimizmus je stratégia na vybudovanie lepšej budúcnosti. Pretože ak neveríš, že budúcnosť môže byť lepšia, je nepravdepodobné, že do nej vykročíš a prevezmeš zodpovednosť za to, aby taká bola…”

Druhý citát je od britského politika, ale aj spisovateľa, historika a žurnalistu Sira Winstona Churchilla, ktorý vyslovil pre súčasné obdobie veľmi príznačnú vetu:

“Ak rozpútame hádku medzi minulosťou a prítomnosťou, zistíme, že sme stratili budúcnosť.”

Čo si teda popriať do budúcnosti?

Nech je pre budúcnosť Slovenska, budúcnosť slovenskej justície, príznačný optimizmus, optimizmus bez hádok minulosti s prítomnosťou.

Prajem vám všetkým veľa zdravia a pohody v osobnom i pracovnom živote a samozrejme príjemné prežitie dnešného slávnostného dňa.“