22. rokovanie Rady – 15.10.2015
Pod vedením ministra spravodlivosti Tomáša Boreca sa 15. októbra 2015 konalo 22. zasadnutie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej „Rada“) a prvé mimoriadne zasadnutie Rady na tému utečeneckej krízy v Európe.
Rada na svojom zasadnutí schválila materiál Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Návrh na uznanie ruského jazyka a srbského jazyka za menšinové jazyky v Slovenskej republike v zmysle časti II Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Rada ďalej schválila Hodnotiacu správu o podpore kultúr národnostných menšín za rok 2014, Správu o stave národnostného školstva za rok 2014 a Správu o používaní jazykov národnostných menšín za rok 2014, ktoré vypracoval Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny.
Rada prijala uznesenie, ktorým odporučila predsedovi rady pripraviť do ďalšieho zasadnutia v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR návrh zriadenia Celoštátnej komisie pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam a demokratickému občianstvu a vzala na vedomie informácie ministerstva školstva k ľudskoprávnym dosahom novely školského zákona a informáciu o vyjadrení Vysokého komisára pre ľudské práva Rady Európy k odstráneniu prekážok v práci ochrankýň a ochrancov ľudských práv žien.
Na svojom mimoriadnom zasadnutí informoval predseda rady o rozhodnutí Rady EÚ z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, ako aj o materiáli prerokovanom na ostatnom rokovaní vlády SR v súvislosti s vyčlenením prostriedkov na podporu organizácií poskytujúcich humanitárnu pomoc.
Do diskusie sa zapojili predstavitelia občianskej spoločnosti, ako aj prizvané organizácie venujúce sa práci s migrantmi a utečencami v mimovládnom i štátnom sektore.
Rada na mimoriadnom zasadnutí schválila zriadenie pracovnej skupiny pre utečencov a migrantov, ktorá bude v gescii Ministerstva vnútra SR a jednomyseľne prijala nasledovné vyhlásenie:
Vyhlásenie
Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť zo dňa
15.10.2015
Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť,
- A. Vychádzajúc,
- zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá v čl. 14 stanovuje právo každej osoby vyhľadať a požívať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním, ako aj medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov, najmä Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
z ustanovení Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktorý je základom medzinárodnej ochrany utečencov, v znení jeho Protokolu z r. 1967, ktorý určuje, kto je utečencom a upravuje práva utečencov a povinnosti štátov voči nim,
- zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá v čl. 14 stanovuje právo každej osoby vyhľadať a požívať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním, ako aj medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov, najmä Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
- B. Pripomínajúc,
- že utečenci a migranti sú ľudia, na ktorých sa vzťahuje ochrana poskytovaná Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd, osobitne právo na ochranu pred mučením, krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, rešpektovanie rodinného života a právo na osobnú slobodu,
- C. Zdôrazňujúc,
- osobitne zraniteľné postavenie detských utečencov a detských migrantov, na ktorých sa vzťahuje Dohovor o právach dieťaťa, osobitne povinnosť štátov riadiť sa pri každom akte týkajúcom sa dieťaťa princípom jeho najlepšieho záujmu,
- Vyzýva
- Všetkých aktérov verejnej diskusie o utečencoch, migrantoch a o aktuálnej utečeneckej kríze, menovite vládu, Národnú radu Slovenskej republiky, politické strany a hnutia, mimovládne organizácie a občianske spoločnosti, cirkvi a náboženské spoločnosti a verejnoprávne ako aj súkromné médiá, aby svojimi verejnými vystúpeniami aktívne prispievali k väčšej tolerancii v spoločnosti a to kultúrnej aj náboženskej, rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti všetkých osôb, vrátane utečencov a migrantov. Dialóg je potrebné viesť aj s príslušníkmi tzv. nových menšín žijúcich na Slovensku spomedzi utečencov a migrantov, aby sa zabezpečila vyrovnaná a participatívna diskusia.
- Osobitne sa rada obracia na politické strany a ich predstaviteľov a žiada ich aby utrpenie utečencov a migrantov nezneužívali na politické ciele a predvolebnú kampaň, pričom za týmto účelom odporúča politickým stranám aby sa k tomuto pred voľbami verejne zaviazali.